Denník N

Falošný nárek Rostásov

Svetlo sveta už uzreli rôzne listy. Tatiana kedysi písala Oneginovi, Onegin Tatiane a Záporožci tureckému sultánovi. Jánošík vraj písal trojrohé lístočky veľkomožným pánom, Milan Lasica Emilovi a Samo Marec Karolovi. Nuž a Tibor Rostás si zmyslel napísať otvorený list prezidentovi, premiérovi a ministrom školstva a kultúry.

O čom? Čuduj sa svete o „obmedzovaní slobody slova a prejavu, neoprávnenom tlaku a nactiutŕhaní“. (tu) A to v situácii keď jeho plátok je v každom novinovom stánku, bez problémov je distribuovaný predplatiteľom a bežne ho dostať v kníhkupectvách. Reklamu Z&V šíria jeho priaznivci bez obmedzenia, tradične „kultivovaným“ spôsobom.

zv-sp

Redakcia sa neskrýva v podzemí, na autách sú reklamy jeho plátku a policajti mu namiesto trestných oznámení prejavujú obdiv a za stieračom po parkovaní na nesprávnom mieste mu namiesto pokuty nechávajú ďakovné odkazy.

red-reklrostas-23-2-15-b

Rostásov plátok sa číta v čakárňach u lekára, hoci pre mňa zostáva záhadou, prečo čitatelia Z & V chodia k lekárom, ktorí slúžia farmafirmám, ktoré nás cielene zabíjajú a nabaľujú sa na úkor nášho zdravia. A číta ho aj líder jedného z nacionalistických spolkov priamo na podujatí v Čakajovciach, kde sa starí ľudáci a mladší neoľudáci, schádzajú ku každoročnej adorácii Jozefa Tisa.

cit-sp

Redakcia Zem & Vek veselo robí nájazdy do okresných či miestnych knižníc, pravidelne sa stretáva so záujemcami v Ateliéri Babylon, (tu) udeľuje cenu Prometheus (tu) a s Tiborom Rostásom vychádzajú niekoľkostranové rozhovory v typickom mainstreame.

besedy-spojrostas-19-2-15rostas-slovenka-31-3-15

Tibor Rostás (tutu) tvrdí, že jeho periodikum si „získalo rešpekt a úctu“ a konkurencia zo závisti voči nemu intriguje. O konkurenčných médiách hovorí V tomto bode ich boj a tendenčné, lživé, ničím nepodložené výpady voči nám vnímame ako dôsledok ich vyrovnávania sa s našim úspechom.“ Samotný Rostás pritom o Denníku N píše ako o „médiu vojnového štváča Bútoru s americkou ambasádou v tyle“ a tvrdí, že „je bez chrbtovej kosti“. A redaktor Z&V Ľubomír Huďo (tutu), ktorý v minulosti prispel do paškvilu o Tisovi a slúžil Mečiarovi v obskúrnom denníku Slovenská republika“, píše o redaktoroch Denníka N, ako o „politrukoch nenávisti a pohrobkoch novembra“, novinárov nazýva „presstitútmi“ a redaktorov denníka SME – „SMEtiarmi“.

skr-rostas-23-1-15

Skrytý pôvab a kúzlo nechceného má Rostásove lamentoso Monopol na distribúciu lží sa príchodom nesprostredkovávaných informácii vďaka internetu a nezávislým médiám katastrofálne vytráca.“ Nie celkom chápem o čo mu ide, veď podľa názoru väčšiny sa mu v obore šírenia poloprávd, vecí vyňatých z kontextu či otvorených lží celkom darí.

Protestuje proti údajnému sťahovaniu kníh z obchodov, pričom jediným známym prípadom je legitímne rozhodnutie súkromnej siete kníhkupectiev nešíriť jeho kompilát Mlčanie pred viac ako dvomi rokmi, ktoré vyvolalo hysterickú reakciu Rostása a jeho fanúšikov.

arforum-mlcanie

Jeho secondhandové konšpiračné kompiláty sú voľne dostupné v kníhkupectvách a v distribučných firmách, vrátane Martinusu a v kníhkupectve Panta Rhei pravidelne poriada ich pompézne krsty. Naviac, obsesívne fňukanie nad domnelými krivdami, patrí už dlhšiu dobu medzi obľúbený dramatický žáner Tibora Rostása.

panta-ponukapanta-pokr

Píše o vytváraní akýchsi „menných zoznamov“, pričom exemplárny príklad takéhoto, z prsta vycucaného zoznamu, koluje v okruhu jeho priaznivcov. (tu) A nejaký ten zoznam neváha zverejniť ani on sám. Ohradzuje sa voči článkom o učiteľke slovenčiny a dejepisu Košického Gymnázia Mgr. Darine Tomkovej, ktorá na hodinu slovenčiny doniesla marcové číslo Z&V so sugestívnou prezentáciou zakrvaveného úbožiaka s odrhnutými končatinami ležiaceho na americkej zástave a redaktora, ktorý o prípade písal obviňuje z „trestného činu ohovárania“. (tutu)

rostas-28-1-15rostas-9-4-15

Odmietnutie besedy s Huďom na Nitrianskej univerzite a s redaktormi Z&V v Trnavskej knižnici, prezentuje ako permanentné znemožňovanie šírenia názorov, ako keby vystúpiť na pôde univerzity či knižnice, bolo základným ľudským právom a vhodné priestory by si redakcia v Nitre či Trnave nemohla zabezpečiť kdekoľvek inde. (tu)

Zmieňuje sa o Adele Banášovej a protestuje voči jej „verejnému osočovaniu“, pričom zabúda na to, že Banášová je  ikonická reprezentantka mainstreamu a nedávno, napriek tomu, že vyjadrila sympatie jeho plátku, dostala ceny OTO a Absolútny OTO 2015. (tu, tutu) Naviac, ak Rostás bojuje za slobodu prejavu, nepatrí k nej aj kritika kohokoľvek, vrátane slečny Banášovej? V tejto súvislosti nezaškodí pripomenúť, akým spôsobom pravidelne dehonestuje Tibor Rostás slušných ľudí, ktorí nie sú z jeho košiara.

rostas-19-12-15rostas-o-butorovi-11-8-15

A „last but not least“, kdeže sa odrazu vzalo oslovenie „Vážený pán prezident“, ak o Andrejovi Kiskovi, Tibor Rostás tvrdí, že „ho nevolil, hanbí sa za neho a neverí, že vydrží jedno funkčné obdobie,“ zdôrazňuje „odmietam kolaboranta na čele tohto štátu,“ obviňuje ho z podpory neonacizmu, opakovane sa o ňom zmieňujete ako o „bývalom šéfovi úverovej spoločnosti,“ ktorý bude niesť zodpovednosť za zločiny „fašistického ukrajinského režimu,“ či o „kšeftárovi s úrokmi, ktorý príde zahrať súcit na Slavíne.“ Naviac podľa Rostásovho členstva v tajnej facebookovej skupine „Vladimír Putin náš prezident!“, by sa človek mohol domnievať, že svoj žalospev adresuje skôr niekomu inému.

rostas-5-10-14vpnp-rostas

Rozpaky vo mne vzbudzuje aj oslovenie „Vážený pán premiér a vážení páni ministri„. Nebudem predstierať, že táto vládna zostava je podľa mojej chuti. To ani zďaleka nie. Oko by som privrel snáď jedine v prípade ministra školstva, ale uznávam, že je to reprezentácia legitímne zvolená v riadnych parlamentných voľbách a pokiaľ disponuje spoľahlivou parlamentnou väčšinou, rešpektujem, že má poverenie k výkonu moci na štvorročné obdobie. Nie tak Tibor Rostás. Ten 25. decembra 2014 vyzýval ku zvolaniu Generálneho štrajku, okamžitému zavedeniu „funkčného referenda“ a rozhodnutiu o ďalšom osude Slovenska.

rost-25-12-14

Tibor Rostás, ako prefíkaný manipulátor, dobre vie, že jeho „otvorený list“ nie je hodný žiadnej serióznej odpovede. Prečo ho teda píše? Z prostého dôvodu. Hrá na city svojim fanúšikom a šikovne vytvára falošný dojem martýra. Po dvojnásobnom debakli, keď s fanfárami avizoval svoje vystúpenie na protestoch proti NATO a žiadne sa nekonalo, komickej prestrelke s Chmelárom (tu) a strate lukratívnej pozície jeho plátku pri pokladniach predajní Panta Rhei (tutu) si zrejme potreboval trochu povzbudiť sebavedomie. Má však smolu. Čoraz viac ľudí v ňom nevidí zvestovateľa skrytých právd či charizmatického guru, ale skôr šaša predvádzajúceho sa v orientálnych pózach, nevkusných saténových vestách a pirátskych košeliach, ako vystrihnutých z lacnej tureckej telenovely. A to je pre sebavedomie neuznaného génia príliš silná rana.

zv-9-4-15-antinatozv-antinato

 

Poznámka:

1. Ako nám zvestovali na stránke Z&V, otvorený list dnes zahájil svoju púť aj s autorovým imperátorským podpisom k adresátom. (tu)

2. Nedá mi aspoň dodatočne nepripojiť k blogu vtipné a výstižné stvárnenie problematiky formou titulkov v známom videu. (tu)

 

Za prezentačný obrázok ďakujem tejto stránke (tu)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím .