Denník N

Karlštejn – lákavý turistický cieľ

Pred 670 rokmi položili základný kameň hradu Karlštejn. Vedľa univerzity a mosta ponad Vltavu patrí k najznámejším pamiatkam, ktoré po sebe zanechal český kráľ a rímsky cisár Karol IV.

10. júna 1348 bolo rušno na brale, ktoré sa vypína nad vodami Berounky asi 30 km od Prahy. Nečudo, so svojím sprievodom, v ktorom nechýbal pražský arcibiskup Arnošt z Pardubíc, prišiel sám kráľ a rímsky cisár Karol IV., aby slávnostne položili základný kameň hradu, ktorý dostal jeho meno. Pôvodne malo ísť o skromnú jednovežovú stavbu, ale čoskoro si kráľ uvedomil, že strategická poloha hrad priam predurčuje k tomu, aby bol dobrým strážcom korunovačných klenotov a relikvií svätcov.

Skrýša korunovačných klenotov

Stavba Karštejna trvala desať rokov a ďalších osem ubehlo, kým bol slávny panovník spokojný s jeho vnútorným vybavením. České korunovačné klenoty boli naň privezené začiatkom 15. stor. na pokyn Karolovho syna Václava IV. Presný dátum nie je známy, ale pri korunovácii Žigmunda v roku 1420 kronikári spomínajú, že boli na slávnostný obrad privezené do Prahy z Karlštejna. Krátko na to vypukla husitská revolúcia a Žigmund videl bezpečnejšie uloženie vzácnych českých a ríšskych pokladov za hranicami Čiech. Hrad však odolal husitskému obliehaniu a po skončení vojny v roku 1436 sa české klenoty vrátili na Karlštejn a zostali za jeho pevnými múrmi až do začiatku 17. stor.

K renesančnej prestavbe hradu pristúpili v polovici 16. stor. Napriek silným múrom a odhodlanej posádke po vypuknutí stavovského povstania bola klenotnica prevezená 22. júna 1619 na Pražský hrad. Karlštejn sa stal majetkom kráľovien. Na konci Tridsaťročnej vojny ho dobyli švédske vojská a po ich odchode chátral. V roku 1755 ho Mária Terézia darovala Ústavu šľachtičien v Prahe, ktoré ho však brali iba ako správcovské sídlo svojich majetkov a nemali záujem o obnovu. Až koncom 18. stor., keď sa vzmáhalo české národné hnutie, sa dostal Karlštejn do pozornosti. V roku 1812 ho navštívil cisár František I. a vidiac, v akom je stave, vyčlenil peniaze na jeho záchranu.

Karlštejn na kresbe z roku 1591

Prehliadka hradu

Karlštejn prešiel rozsiahlou rekonštrukciou až v rokoch 1887 – 1905. Projektanti Friedrich von Schmidt a Josef Mocker – ako bolo vtedy zvykom – sa mu rozhodli vrátiť gotickú podobu, čo sa stretlo s ostrou kritikou. V roku 1918 sa stal ako majetok štátu prístupný verejnosti a v roku 1962 ho prehlásili za národnú kultúrnu pamiatku.

V majetku štátu je Karlštejn aj v súčasnosti, pričom ho spravuje Národný pamiatkový ústav. Patrí medzi najnavštevovanejšie turistické ciele v Čechách, takže nečudo, že získať vstupenku na prechádzku po niektorom z troch prehliadkových okruhov si vyžaduje trpezlivosť, resp. zabezpečenie vstupu s dostatočným časovým predstihom. Okrem toho je Karlštejn dejiskom koncertov, divadiel, výstav, ako i svadobných obradov.

Karlštejn sa týči na vápencovom brale uprostred lesov a viníc. Hradná studňa je hlboká 78 metrov a privádza sa do nej voda z Rudňanského potoka. Okov sa z nej vyťahoval vďaka ľudskej sile – šliapaním v kolese. V budove tzv. purkrabstva, v ktorej sídlili strážcovia kráľovských klenotov, sú dnes kancelárie a reprezentačné priestory. Cisár Karol IV. dal pre seba vybudovať palác. V jeho prízemí žilo a pracovalo služobníctvo, kráľ sídlil na poschodí. Tieto priestory boli obnovené a tešia sa veľkému záujmu turistických návštevníkov. Môstikom je palác spojený s Mariánskou vežou s kostolom Panny Márie. K jej výzdobe patria nástenné maľby s biblickými výjavmi a so scénami, v ktorých Karol IV. ukladá sväté relikvie. Priľahlá kaplnka sv. Kataríny slúžila len cisárovi. Jej steny sú vyložené polodrahokamami a nad vchodom sa nachádza portrét Karla IV. a jeho tretej manželky Anny. Na prvom poschodí je karlštejský poklad vrátane kópie Svätováclavskej koruny. Naopak, v pivničných priestoroch bola väznica.

Krytým dreveným schodiskom je Mariánska veža spojená s Veľkou vežou na najvyššom mieste hradu. Ako posledné útočisko má vlastné opevnenie. Po schodisku s nástennými maľbami sv. Václava a sv. Ľudmily sa dostaneme do kaplnky sv. Kríža. Práve v nej boli kedysi uložené české i ríšske korunovačné klenoty a ostatky svätcov. Bohato vyzdobená kaplnka je rozdelená pozlátenou mrežou, za ktorú vraj aj sám Karol IV. na znak úcty a pokory vchádzal bosý. Tabuľové maľby sú dielom Majstra Theodorika. Zobrazujú mnohých svätcov, mučeníkov, ale aj rytierov, biskupov, pápežov. K najväčším pokladom patrí obraz franského kráľa Karla Veľkého.

Kaplnka sv. Kríža

Noc na Karlštejne

Karlštejn zasiahol do českého umenia. Jaroslav Vrchlický získal úspech divadelnou hrou Noc na Karlštejne. Stala sa námetom pre rovnomenný český muzikál, ktorý natočil režisér Zdeněk Podskalský v roku 1973. Pred kamerou sa objavila plejáda vynikajúcich hercov na čele s Karlom Högerom, Vlastimilom Brodským a Janou Brejchovou. Normalizačná stopka však nedovolila vstup na scénu Janovi Werichovi a Jiřine Jiráskovej, s bohatou hereckou kariérou sa v ňom rozlúčil Jaroslav Marvan. Popularitu filmu zvýšili pesničky z dielne skladateľa Karla Svobodu a textára Jiřího Štaidla v interpretácii Heleny Vondráčkovej a Waldemara Matušku. Tvorcovia filmu sa však nevyhli ani trápnym chybám, ktoré vošli do dejín kinematografie. Tak napríklad v úvodnej scéne sa na pozadí objaví muž na bicykli, v jednom kostýme v čase deja filmu neznámy zips, Karlovi IV. dali autori do úst verše z pera Jana Nerudu… Nuž, „chybička se vloudí“.

https://www.youtube.com/watch?v=nFHpKxccS-0

Zdroj foto: net

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.