BLOG
Lukáš Majersky
Lukáš Majersky
591

Chválospev na Leibowitza

Zachráni mníšsky rád ľudské poznatky v čase barbarstva?

Chválospev na Leibowitza (A Canticle for Leibowitz, 1960) je román všeobecne uznávaný ako skutočné majsterdielo a míľnik sci-fi. Jeho autor – Walter M. Miller Jr. – bol Americký poviedkár a scenárista a Leibowitz je jeho jediný román. Miller bol človek obohnaný rúškom tajomstva a tragédie. Počas druhej svetovej vojny slúžil v americkom letectve a zúčastnil sa päťdesiatich bombardovacích misií v Taliansku a bol účastníkom aj bombardovania benediktínskeho opátstva na hore Monte Cassino. Táto udalosť ho poznačila na celý život. S odstupom času je zrejmé, že trpel posttraumatickým stresovým syndrómom, ktorý sa neskôr pretavil do agorafóbie a ťažkých depresií. Miller koncom života nevychádzal z domu, nechcel sa stýkať ani so svojou rodinou a dokonca nikdy nestretol osobne svojho literárneho agenta. Začiatkom roka 1996 po smrti manželky sedemdesiatdvaročný Water M. Miller Jr. spáchal samovraždu.

Miller však dal svetu nielen výborné poviedky, ale aj jednu z najlepších postapokalyptických sci-fi a to cenou Hugo ocenený román Chválospev na Leibowitza. Román sugestívny, imaginatívny, desivo krutý a bohato ironický s dejom, ktorý hladko plynie, hlbokými myšlienkami, ktoré prirodzene vychádzajú zo situácie a s vynikajúcim finále. Román, do ktorého keď sa raz začítate, do poslednej stránky ho nebudete chcieť pustiť z ruky.

Čo robí tento veľmi pútavý príbeh fascinujúcim je Millerovo majstrovstvo na malom priestore nastaviť zrkadlo ľudskej spoločnosti. A o tom, že to je veľmi nelichotivý odraz, nemusíte ani sekundu pochybovať. Miller dokázal nielen odsúdiť ľudskú hlúposť, ktorá viedla k spustošeniu planéty v nukleárnom holokauste a nezastavil sa pri tom, že si vymyslel nejaký postapokalyptický dobrodružný príbeh. Táto malá knižka je veľkovýpravný román o vývoji celej preživšej ľudskej civilizácie, ktorá sa nikdy nepoučí z vlastnej histórie. Millerov rozprávačský talent vás prenesie z doby po armagedone do doby, kedy ľudstvo opäť povstalo na technologickú civilizáciu schopnú cestovať vesmírom, a to len aby sa nakoniec znova vyhodilo do vzduchu. A s poslednými riadkami si človek uvedomí, že bol svedkom veľkého varovania, aby sme neskončili v historickej slučke ľudskej debility, ktorá má nakoniec smrtonosné následky nielen pre ľudí samotných, ale pre celú planétu. Miller dokázal chvályhodné, že skĺbil postapokalyptickú sci-fi s históriou, humorom, tragédiou a nádejou a subtílnym spôsobom vtĺkol čitateľovi do hlavy trpkú pointu, ktorá dopadne tvrdo ako kladivo.

Román vznikol z troch poviedok, ktoré v pozmenenej verzii tvoria tri časti príbehu – Fiat Homo (Buď človek), Fiat Lux (Buď svetlo) a Fiat voluntas tua (Buď vôľa tvoja). Kniha je pravou špekulatívnou fikciou, keďže využíva sci-fi žáner ako nosnú konštrukciou pre príbeh vysoko ľudský, aktuálny, poučný a varovný. Román je viac o ľuďoch, viere a hodnotách ako o fantastický a šialených dobrodružstvách. Nič v románe nie je silené, humor je prirodzený a o to viac zamrazuje postupné smerovanie deja.

Po jadrovej vojne, ktorá spustošila ľudskú civilizáciu a vymazala metropoly z povrchu zemského sú preživší ľudia odhodlaní neopakovať chyby svojich predkov. A veľmi rýchlo nájdu vinníka za celoplanetárnu tragédiu. Sú to vedci a vzdelaní ľudia. To oni vytvorili bomby schopné vygumavať celé štáty z mapy a boli to politici, ktorí ich k tomu viedli. Všetko vzdelaní ľudia. Čo z toho vyplýva? Že vzdelanie je nepriateľ. Ako dôkaz ich odhodlania neopakovať staré chyby sa rozhodnú zabiť všetkých vzdelaných ľudí, ktorí zostali nažive. A tak sa ľudstvo po svetovej kataklizme vráti ešte viac do čias dôb negramotnosti, hlúposti, predsudkov a povier. A prichádza tak – tento raz skutočne – temný a krutý stredovek. Blažená nevedomosť!

Je tu však skupina ľudí, ktorí si myslia, že ničiť vedomosti je ten najväčší hriech, ktorého sme sa po konci modernej civilizácie mohli dopustiť. Riskujúc vlastné životy začne pár jednotlivcov v čele s istým Leibowitzom hľadať, zbierať a uchovávať poznatky, ktoré po ľudskom besnení zostali. Tento maličký mníšsky rád postupne začne byť jediným záchrancom poznatkov človečenstva, čo bolo na technologickom výslní, a ktoré svojou horlivosťou podpálilo celú Zem. Začína sa tragikomická historická časová slučka, kedy sa dejiny začínajú kruto a ironicky opakovať.

Náš príbeh začína príbehom brata Francisa, ktorý si práve odbýva veľkonočný pôst v púšti. Jeho život a smerovanie ľudských dejín zmení stretnutie so špinavý pútnikom s opásanými bedrami. Bude to práve tento pustovník, kto šťastnou náhodou nasmeruje Francisa na starý protiatómový bunker. Okrem iného tam nájde staré písomnosti, ktoré možno patrili samotnému Leibowitzovi, zakladateľovi rádu, do ktorého chce Francis vstúpiť. Tieto písomnosti môžu poslúžiť v nekonečnom procese kanonizácie legendárneho Leibowitza za svätého. A od tohto momentu začína naša kolosálna a elegantne a dôvtipne napísaná cesta opätovného vzostupu a pádu Človeka.

Irónia osudu, či cynizmus ľudskej obmedzenosti vážiť si historický kontext, ktorý determinuje aktuálny moment sa začína na plné obrátky odvíjať pred našimi zrakmi. Najprv sú to mníšske rády a kláštorné školy, ktoré sú nositeľmi vzdelanosti. No postupne si ich podmaní panovník, ktorý začne organizovať vlastné školy a chce mať vlastných vzdelancov až napokon mníchov a kláštory nahradia svetskí učenci, profesori a univerzity. A napokon upadne aj samotná cirkev, upadne samotný štát, upadnú na duchu obyčajní ľudia, ktorých v novonadobudnutom blahobyte nezaujíma nejaká história, politik a tak psychopati a egomaniaci prezlečení za politikov nenápadne prevezmú kontrolu a voilà svet je opäť vo vyhranenej situácii, mocenské bloky opäť mieria na seba so skutočnými zbraňami pekla a stačí maličká udalosť, jedna poriadna zámienka, aby niekto stratil nervy a stlačil ten poondiatý gombík a BUMMM!!!!  je po nás, je po nás, je opäť po nás…

Pár ľudí však nezabudlo na to, že kedysi – pred súčasnou modernou civilizáciou – tu bola iná vyspelá civilizácia, ktorá to pokašlala. Ironicky to tento raz je práve cirkev, ktorá si uvedomuje silu vedeckých poznatkov a presných znalostí histórie. Tento raz je to cirkev, ktorá sa rozhodne ľudské vedomosti a ľudského ducha zachrániť pred sebou samým a rozhodne sa vyslať skutočnú Noemovu archu. Tento raz to je však vesmírna loď s knižnicou ľudských vedomosti a históriou smerujúca na veľmi dlhú cestu na iný svet, opúšťajúca ten starý šialený svet šialencov, svet, ktorý zrejme skutočne Boh už veľmi dávno opustil, svet, ktorý postupne ako vesmírna loď opúšťa jeho gravitačné pole, pohlcujú (znova) luciferove hríbovité mraky.

Málokedy vás kniha skutočne dostane. Chválospev na Leibowitza je viac než sci-fi. Je to sonda do ľudskej duše a histórie, ktorú ak nepochopíme, sme odsúdení ju naveky vekov opakovať až do možného momentu, kedy už nebude existovať žiadne zajtra. Celkom slušní výkon na „len“ sci-fi knihu, nemyslíte?

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Vždy sa vyplatí prečítať dobrú knižku.

Blogy

|