BLOG
Barbora Koštialová
Barbora Koštialová
1 858

Horšie to už nebude – vysvetlenie a zhrnutie článku

Milí čitatelia!

Ďakujem vám veľmi pekne, že sa vám podarilo prelúskať sa až k záveru môjho príspevku. A ďakujem za každú vašu reakciu, ktorá mi prišla, či už v komentári, alebo e-mailom. Vážim si to, nakoľko ste museli čítaniu obetovať možno aj hodinu svojho života, ktorú ste mohli venovať inej činnosti.

Teraz by som sa chcela vyjadriť, o čo mi vlastne v článku išlo, aby ma správne pochopila aj veriaca čitateľská obec, aj ateisti.

Najčastejším protiargumentom k môjmu návrhu bola jeho právna nezrealizovateľnosť, samozrejme, čiernobiely pohľad na svet, samozrejme, a bola som označená dokonca aj za zástancu eugeniky, aj poučená o základnej teórii z ústavného práva a etiky. To je tak, keď sa človek snaží vyhovieť všetkým, takže každý jeden protiargument úplne chápem.

Každému čitateľovi zrejme bolo jasné, že článok som písala z pozície veriaceho človeka. Čo sa konkrétne mojej osoby týka, otvorene sa priznávam, že som síce pokrstená katolíčka, avšak vyznanie viery podľa katolíckej náuky nepraktizujem, práve kvôli výhradám k slepému učeniu katolíckej cirkvi v mnohých otázkach. To či som kresťan, lebo kresťanmi nie sú iba katolíci, nechám na posúdení teológov. Osobne v Boha verím, ale nie je to pre mňžiadna bytosť na nebesiach. To je však na inú tému, o ktorej možno tiež raz napíšem blog.

Môj článok nemal byť rukavicou hodenou na začiatok vojny argumentov, ale bol reakciou na extrémizmus v mojom vlastnom okolí, kde som sa ocitla pred morálnou otázkou, najmä ako veriaci, či mám extrémizmus odignorovať, alebo sa trpezlivo snažiť o pochopenie a hľadanie spoločnej reči z úcty a lásky k blížnemu. Nuž, a ja som si vybrala práve tú druhú cestu. Lebo ignorácia je podľa mňa niečo ako nutné zlo, ktoré však ako každé zlo, len plodí ďalšie zlo. Hádam ste ma pochopili.

Takže… článku som používala dosť často terminológiu blízku práve veriacej časti spoločnosti, a to z toho dôvodu, aby práve táto veriaca obec pochopila môj odkaz, a to aj jej liberálna, aj jej konzervatívna resp. fundamentálna časť. Čo sa týka liberálnych veriacich, myslím, že práve oni sú tou rozhodujúcou, a dovolím si povedať, že aj väčšinovou, ale zároveň nie dostatočne aktívnou časťou spoločnosti, ktorá má potenciál viesť konštruktívnu diskusiu a hľadať zrealizovateľné riešenie s ateistickou časťou spoločnosti. U týchto ľudí som sa snažila apelovať na potrebu byť príkladom aj pre svetskú obec a realizovať sa v treťom sektore, aby skutoční ľudia pomáhali skutočným ženám, a preto im napríklad prispejú na plienky, lieky, darujú kočiar, či postieľku, poskytnú izbu vo svojom vlastnom byte, zaplatia nájom bytu tejto žene, či jej pomôžu nájsť prácu po materskej a rodičovskej „dovolenke“. Aby finančná situácia nebola tým dôvodom, pre ktorý pôjdu na zákrok. Aby tieto ženy, aj keď si môžu vybrať potrat, samé uprednostnili výchovu dieťaťa, bez toho, aby im to štát prikazoval zákonom.

Kvôli konzervatívnej časti veriacej spoločnosti som si zase v úvode článku zvolila nie príliš šťastnú argumentáciu o hodnote ľudskej bunky jazykovým výkladom, avšak cieľom bolo udržať si pozornosť tohto „pro life“ čitateľa, aby mi dal šancu na prečítanie si mojich argumentov, napríklad ohľadne antikoncepcie a sexuálnej výchovy, v ďalšej časti textu. Za toto som bola oprávnene upozornená ateistickou časťou spoločnosti na prezentáciu čiernobieleho videnia sveta. Ja viem, že svet nie je čiernobiely. Ale som toho názoru, že ak chceme diskutovať o nejakej téme so zástancom opačného názoru, ako toho nášho, musíme v konverzácii najprv diplomaticky hľadať názorové prieniky, aby sme tak prejavili úctu osobe „protivníka“, aj keď s ním nesúhlasíme, a týmto udržali jeho pozornosť a ochotu s nami diskutovať. Konkrétne, k tomu od kedy je človek človekom, som sa snažila argumentovať tým, že nikto to s určitosťou nevie, a veda raz môže dokázať, že embryo je človek, presne tak, ako raz môže dokázať, že ním nie je, ale podstatné je, že pre toto morálne vákuum nemôžeme potraty ani zjednodušovať.

Právna nezrealizovateľnosť môjho návrhu ohľadne trestania bola argumentovaná najmä tým, že hoc by aj platila v podmienkach Slovenskej republiky, jej účinnosť by sa stratila hneď za jej hranicami, keďže zákaz potratov v jednej krajine, znamená, že sa tento problém presunie akurát tak za jej hranice. To úplne chápem a v závere môjho článku to tiež výslovne uvádzam. Taktiež termín „internátna škola“ ako miesto výkonu trestu odňatia slobody za účelom realizácie izolačnej a výchovnej funkcie trestu nebol práve najšťastnejší, ale tu znova uvádzam, že ide len o symbolické označenie pre správne pochopenie textu aj pre laika, ktorým som aj ja sama, nakoľko aj keď som právo študovala, tak sa mu už niekoľko rokov nevenujem. Ja rozumiem, že problematika ľudských práv je veľmi citlivá téma a nerieši sa prvoplánovo. Mojim zámerom bolo skôr povzbudenie k občianskej iniciatíve a návrh riešenia zodpovedného užívania antikoncepcie a sexuálnej výchovy, ako snaha o legislatívnu zmenu.

Ohľadne môjho označenia za zástancu eugeniky, pretože uvádzam v rámci svojho návrhu tri výnimky, som sa snažila svojim oponentom vysvetliť, že tieto výnimky sú stanovené napríklad aj zo psychologického dôvodu. Pretože keď má žena možnosť si vybrať medzi pomocou alebo potratom (napríklad keď bola znásilnená, alebo čaká postihnuté dieťa), tak si skôr nechá poradiť v tom, prečo si dieťa nechať, pretože nie je pod tlakom príkazu, pre ktorý by mohla spanikáriť, a ísť prvoplánovo na potrat (nelegálne, alebo aj legálne, ale do inej krajiny), a tak nie len usmrt svoje dieťa, ale aj zdravotne ohroziť samú seba. Takýmto spôsobom získavam u ženy čas, počas ktorého systémovo pracujem na riešení eliminácie potratov tým, že aj tejto žene ponúknem konzultácie a pomoc (psychológa a komunitného či cirkevného centra), aby si nevybrala potrat, aj keby si ho, podľa môjho návrhu zákona, mohla vybrať beztrestne. Snažím sa teda ochrániť oba životy. Áno, aj postihnuté dieťa má právo na život, áno, aj život v ústave. Len čo je to za život, pýtala som sa, a môj oponent ma kvôli tejto úvahe označil za Hitlerovho sympatizanta, pričom sám nenavrhol lepšie riešenie, ako ženu presvedčiť, nie donútiť, aby nešla na potrat. Logicky sa domnievam, že by túto výnimku vylúčil, a teda by zaviedol plošný zákaz potratov a ich trestanie, bez prihliadnutia na okolnosti každého jednotlivého prípadu, čo je také… Hitlerovské?

No a ešte by som spomenula tú lekciu zo základov ústavného práva a etiky, ktorú som dostala za stanovenie výnimky v prípade ohrozenia života ženy, pretože lekár nemá právo rozhodovať, koho život má zachrániť. Pretože je to to isté, ako keď sa rúti lietadlo na mesto, tak nemožno obetovať sto ľudí v lietadle pre záchranu tisíca v meste. Tak je teda lepšie nechať zomrieť všetkých, lebo je to vôľa božia, alebo možno len náhoda, pýtala som sa, ale odpovede som sa už od svojho oponenta nedočkala, pretože svoj komentár vymazal.

Záverom by som dodala už len toľko, že bez ohľadu na to, ako každý jeden z nás argumentuje, tak veľa to vypovedá o našej osobnosti, ale nie len o jej inteligencii, ale aj o jej súcite s druhými. A pretože človek je nie len bytosť inteligentná, ale aj súcitiaca, malo by platiť niečo ako „človek človeku človekom“ v duchu výroku klasika, že žiaden človek nedokáže dať toľko lásky človeku, ako dokáže dať len človek človeku ;-)

Majte pekný deň ;-) 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Žena je ako otvorená kniha. O kvantovej fyzike. V čínštine. Celá ja.

Blogy

|