Denník N

Tolerovaním korupcie okrádame sami seba

„Korupcia tu vždy bola, je, aj bude, tak proti čomu chcete bojovať.“ alebo „Aj tak by kradol každý, ale títo dajú čosi aj ľuďom.“ – toto sú dva z mnohých názorov nabádajúcich k tolerovaniu korupcie, s ktorými sa v poslednej dobe stretávam čoraz častejšie. Rozhodol som sa preto poukázať na dopady korupcie a nepriamo aj dopady jej tolerovania na ekonomický a sociálny rozvoj krajiny prostredníctvom niekoľkých vedeckých štúdií a jednoduchých korelácií.

Korupcia ovplyvňuje rozvoj a rast krajiny cez dva základné kanály. Za prvé vedie k neefektívnemu vynakladaniu verejných prostriedkov, čo znižuje ekonomický rast krajiny. Za druhé zapríčiňuje nespravodlivé prerozdeľovanie dôchodkov, čím prispieva k nárastu príjmových a sociálnych nerovností.

K sociálnym nerovnostiam pritom neprispieva len korupcia vo vrcholovej politike, ale aj bežná korupcia na najnižšej úrovni. Ak je napríklad v krajine zakorenená korupcia v školstve a zdravotníctve, vzdelanie a zdravotná starostlivosť ako dva zo základných verejných statkov, nie sú rovnako dostupné pre všetky skupiny ľudí.

Štúdia vydaná MMF dokázala, že korupcia má negatívny vplyv na verejné investície, vládne príjmy a znižuje práve kategórie výdavkov, ako je zdravotníctvo, vzdelanie a infraštruktúra, čím výrazne zastabilzováva a prehlbuje už existujúce sociálne rozdiely. Vplyv korupcie na znižovanie ekonomického rastu a rozvoja dokázalo mnoho ďalších ekonómov, ktorých štúdie uvádzam na konci blogu.

Korupcia ako brzda

Nie každý má čas čítať rozsiahle štúdie, preto som sa rozhodol zobraziť rozdiely v ekonomickom raste a rozvoji medzi viac a menej skorumpovanými krajinami na niekoľkých jednoduchých koreláciách.

Prvý graf zobrazuje vzťah medzi Indexom vnímania korupcie (CPI) a Giniho koeficientom. Index vnímania korupcie nadobúda hodnoty 0-100, pričom vyššie číslo predstavuje menej korupcie. Giniho koeficient (0-100) vyjadruje mieru príjmovej nerovnosti v krajine (priepasť medzi chudobnými a bohatými), pričom nižšie číslo znamená menšie rozdiely. Môžeme teda vidieť, že príjmové nerovnosti sú väčšie práve v krajinách s vyššou mierou korupcie.

Druhý graf zobrazuje vzťah medzi spomínaným Indexom vnímania korupcie a Indexom ľudského rozvoja (HDI). Tento index v sebe zahŕňa 4 ukazovatele – index priemernej dĺžky života,  index gramotnosti dospelej populácie a index zápisu do škôl, ktoré sú spoločne vykazované ako index vzdelania a napokon index HDP na obyvateľa (ekonomická výkonnosť krajiny). HDI nadobúda hodnoty od 0 po 1, pričom vyššia hodnota znamená vyšší rozvoj. Opäť máme možnosť vidieť, že krajiny s nižšou mierou korupcie majú výrazne vyšší index ľudského rozvoja.

Posledný graf zobrazuje vzťah medzi indexom vnímania korupcie a výsledkami v testovaní PISA, pričom výsledky krajín v jednotlivých oblastiach testovania (jazyk, veda a matematika) som spriemeroval. Graf ukazuje, že žiaci v krajinách s vyššou mierou korupcie dosahujú výrazne horšie výsledky v testovaní PISA.

Je teda zjavné, že nižšia miera korupcie sa spája s nižšími príjmovými nerovnosťami, vyšším ekonomickým rastom, kvalitnejším zdravotníctvom, či školstvom. O tom, že uvedené vzťahy nie sú náhodné, ale že ide o kauzálny (príčinný vzťah) svedčia mnohé štúdie. Rovnako je nevyvrátiteľné, že znižovať mieru korupcie je možné a neplatí teda tvrdenie, že korupcia tu vždy bola, je a bude – rozhodne nie v rovnakej miere. V grafoch vyššie vidíme napríklad škandinávske krajiny, v ktorých je miera korupcie výrazne nižšia a sú tak aj na čele rebríčkov spomínaných ukazovateľov. Tolerovaním korupcie, či dokonca korumpovaním na akejkoľvek úrovni teda podkopávame ekonomický rast krajiny, kvalitu školstva, či zdravotníctva a okrádame sami seba o budúcnosť.

Čo s tým?

Minimum, ktoré môže každý z nás spraviť pre budúcnosť Slovenska je pri tom celkom zjavné:

  1. Nahlásiť korupciu ak sa s ňou stretnem.
  2. Podporovať ľudí, ktorí s korupciou bojujú.
  3. Podporiť verejné protikorupčné zhromaždenia.
  4. Rozprávať sa o tomto probléme so svojím okolím.
  5. Morálne odsúdiť a nevoliť politikov namočených do množstva korupčných káuz a nezabúdať na tieto kauzy.

Štúdie a články skúmajúce vplyv korupcie na ekonomický rast a rozvoj:

Na záver prikladám bibliografické odkazy na spomínané štúdie:

  1. Azfar O., Gurgur T. (2005). Does Corruption Affect Health and Education Outcomes in the Philippines?
  2. Gupta S., Davoodi H., Alonso-Terme R. (1998). Does Corruption Affect Inequality and Poverty? International Monetary Fund
  3. Leys, C. (1965). What is the Problem about Corruption? In The Journal of Modern African Studies Cambridge University Press.
  4. Méon, P. a Sekkat, K. (2005). Does Corruption Grease or Sand the Wheels of Growth? Springer.
  5. Natniel H. Leff. (1964). Economic Development Through Bureaucratic Corruption. In American Behavioral
  6. Rothstein, B. a Holberg, S. (2011). Correlates of Corruption.
  7. Tanzi V. a Davoodi H. (1997). Corrupption, Public investment and Growth. International Monetary Fund.
  8. Marie Chêne (2014) THE IMPACT OF CORRUPTION ON GROWTH AND INEQUALITY, Tranparency International

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Martin Suchý

Martin Suchý

Absolvent odboru Hospodárska politika na NHF EUBA. Community and project manager - Nadácia Zastavme korupciu.