Denník N

Náš mediálny systém sa približuje Balkánu. Bohužiaľ.

Rok 2018 bol pre vývoj mediálneho systému Slovenskej republiky mimoriadne škodlivý. Miera poškodenia je viditeľná voľným okom bežného priemerne zainteresovaného občana aj dnes. Stačí sa obzrieť dozadu a sumarizovať.

Sumarizovať podobne, ako má vo zvyku každý jeden politik spätne hodnotiaci svoju prácu v úrade za posledné štyri roky v prípade, že chce o priazeň voličov zabojovať opäť.

Predstavte si, že náš mediálny systém je presne takýto politik.

Riadne pritiahnuté za vlasy, ale predstavivosti sa medze nekladú. Ako by sa zhodnotil?

Vo februári 2018 bol v našej demokratickej vlasti zavraždený novinár a jeho snúbenica. Následne sme sa úspešne prepadli v rebríčku slobody médií o 10 priečok. Poskočiť o viac priečok smerom dozadu dokázali iba tri krajiny spomedzi 180 hodnotených!

Ale to nie je ani zďaleka všetko! Naša verejnoprávna televízia, ktorá len nedávno patrila medzi najdôveryhodnejšie a najobjektívnejšie spravodajstvo, sa zmenila na politickou vôľou riadený kolos búrajúci všetky predpoklady verejno(s)právnosti.

V nastolenom trende hodlám pokračovať aj naďalej, ak mi odovzdáte svoj hlas.

Váš mediálny systém.

Dobrý brak, však?

Netuším, koľko hlasov by bol schopný podobný kandidát získať, no poďme radšej preladiť na vážnejšiu nôtu.

Rozvíjaniu poznatkov o štruktúre a charakteristických črtách mediálnych systémov sa akademická obec venuje krátko. Za priekopníkov možno považovať trio Siebert, Peterson a Schramm, ktorí v roku 1956 položili základy tejto vednej disciplíny.

O začiatkoch formovania slovenského mediálneho systému vystavaného na demokratických základoch môžeme hovoriť približne od začiatku 90. rokov minulého storočia.

Vtedy, v rámci tretej demokratizačnej vlny, sme sa pokúšali zaradiť k vyspelejšej Európe a urobiť definitívnu bodku za viac ako 40 rokov trvajúcim socialistickým útlakom, kedy sme o slobode a pluralite médií mohli uvažovať len v teoretickej rovine.

Akademici špecializujúci sa na oblasť výskumu mediálnych systémov európskych krajín zaradili v roku 2015 Slovensko k takzvanému hybridnému liberálnemu modelu.

Tento model, charakteristický predovšetkým pre krajiny Strednej a Východnej Európy, sa vyznačuje najmä vysokými demokratickými štandardmi, vysokou mierou zahraničného vlastníctva médií, slabou politizáciou médií a komercializáciou.

Podľa prof. Dobek-Ostrowskej, ktorá vo svojej publikácií Democracy and Media in Central and Eastern Europe 25 Years On definuje samotné mediálne systémy štátov nachádzajúcich sa v našom geografickom priestore, sem patria tri pobaltské štáty, Slovinsko, Česká republika a my.

Zaradila nás do najvyspelejšej skupiny štátov bývalého východného bloku. Do skupiny štátov, ktorá od pádu železnej opony urobila najväčší počet krokov smerom dopredu a ktorá má slúžiť ako príklad ostatným ukazujúc, ako budovať fungujúce mediálne prostredie.

Myslím si, že Slovensko je v súčasnom stave na pokraji vypadnutia z tejto A-kategórie. Nachádza sa v boji o záchranu. Ak sa mu nepodarí zachrániť, bude hrať jednu ligu s balkánskymi krajinami na čele s Rumunskom, Bulharskom, či Srbskom.

Prečo? Veď náš mediálny systém nám to povedal hneď na úvod.

Ad. 1. Stala sa vražda.

Vražda, ktorá celoplošne podkopala mravné základy demokratickej spoločnosti. Je neprípustné, aby sa tak stalo v štáte, ktorý (aspoň na papieri zvanom Ústava SR) rešpektuje slobodu tlače a vyjadrovania.

Práve v dôsledku tejto vraždy sme sa v najnovšom vydaní rebríčku The Freedom of the Press prepadli o 10 miest, zo 17. na 27. miesto, čo je štvrtý najhorší počin v celom rebríčku. Vo svojej dôvodovej správe uvádzajú vraždu ako hlavný dôvod prepadu samotní autori rebríčku, Reportéri bez hraníc.

Len tak mimochodom, v rámci hodnotenia Indexu demokracie sme ešte v roku 2017 obdržali známku 7,16 (najhoršiu za posledných 10 rokov) Pochybujem, že po tejto udalosti známka narastie. Vy?

Ad. 2. Spolitizovala sa verejnoprávna televízia.

O nepochopiteľných personálnych a programových zmenách vo vysielaní RTVS sa napísalo mnoho textu a ja ho nehodlám rozširovať. Snáď si aspoň matne pamätáte, ako politicky motivovaná bola už samotná voľba šéfa RTVS a aké kroky nové vedenie voči svojim zamestnancom podnikalo.

Počnúc odlivom dlhoročných redaktorov, skloňovaním cenzúry, prijímaním zvláštnych rozhodnutí a zvýhodňovaním určitých politických strán v neprospech ostatných ako vyplýva z prieskumu spoločnosti Newton Media

Ja mám teda o verejnoprávnosti inú predstavu.

Dva vyššie spomenuté aspekty stačia na to, aby bola naplnená skutková podstata evidentného prepadávania sa nášho mediálneho systému z elitnej kategórie do B-kategórie zvanej aj model politizovaných médií.

Pre ten sú príznačné:

  • Nízka dôvera verejnosti v politické strany ✓
  • Nižšie demokratické štandardy ✓
  • Vysoká miera politizácie verejnoprávnej televízie ✓
  • Politická kontrola nad verejnoprávnou televíziou ✓

Myslím, že keby bol toto sumár výsledkov práce poslanca za uplynulý rok, bol by úspešný.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Daniel Fekete

Daniel Fekete

Mám 23 a trpím zbytočne prílišnou všímavosťou vecí vôkol seba. Zaujímam sa o 90. roky v podmienkach SR, medzinárodné vzťahy, médiá a ich vplyv na verejné dianie.