Denník N

Keď „ZASTAVAŤ“ A „ZASTAVIŤ“ je rovnakým nezmyslom

Územný plán je základný dokument mesta.
Je to cesta mesta. Niečo ako Ústava mesta. Určuje, ako bude mesto vyzerať. Čo sa kde môže, alebo naopak nesmie stavať a ako to má vyzerať.

Územný plán rieši, ako bude to-ktoré územie využité, čo na ňom bude môcť byť postavené, kde budú parky, cesty, parkoviská, kde rodinné domy, kde bytovky aj to, aké budú môcť byť vysoké, kde môžu byť obchody, nákupné centrá, občianska vybavenosť. Územný plán je základným strategickým dokumentom pre investorov. Od neho sa odvíja to, aké pozemky pre nich budú zaujímavé na nejaký investičný zámer. Kde ho vôbec bude možné zrealizovať.

Až potadiaľ sa to zdá mnohým ľuďom nezaujímavé. Čistá byrokracia, ktorej rozumejú akurát tak architekti a developeri a to väčšina z nás nie je. Nerozumieme tomu a nechceme sa tým zaťažovať, práce máme aj tak dosť. Nech to riešia politici a poslanci a my sa ozveme až keď nastane problém. Ktorý predpokladáme, že nenastane. Prečo by aj mal? Veď to mesto sa nejako budovalo a nejako sa bude budovať ďalej. Čo už len my môžeme ovplyvniť, keď nie sme architekti a možno nie sme v tejto téme fundovaní? Pravdou je, že na začiatku toho obrovského strategického kolotoča stojí veľa architektov. Majú kreatívne vízie v súlade s trvalo udržateľným rozvojom, chcú docieliť prirodzený súlad všetkých činností na danom území a prihliadajú na množstvo aspektov. História a jej hodnoty, ekológia, životné prostredie, funkčnosť, hospodárnosť atď… Nad tým všetkým je VEREJNÝ ZÁUJEM. Teda záujem nás. Architekti sa pýtajú ľudí – Aké chcete mať to mesto? Oni sa naozaj pýtajú.

Po päťdesiatich rokoch sa konečne vytvára v Košiciach nový územný plán. Mal by platiť ďalšie desiatky rokov. Mal by formovať mesto s cca 250 tis. obyvateľmi pri koncepte A a dokonca 300 000 pri koncepte B.

Tím architektov a odborníkov ho otvoril na dva mesiace ľuďom a organizáciám na pripomienkovanie. Za dva mesiace prišlo približne 180 pripomienok. Slovom stoosemdesiat.

A ja neviem, či mám mať väčšiu obavu z toho, že to ľudí nezaujíma, alebo z toho, že niekto zanedbal a podcenil informovanie Košičanov.

Územný plán sa totiž nedotýka len veľkých investorov alebo úradníkov. Často zistíme, že sa týka každého z nás, až keď je neskoro. Poviem vám ako stavbár z praxe niekoľko reálnych prípadov:

–          Pán XY zdedil pozemok a rozhodol sa, že ho speňaží. No až po stretnutí s realitou, katastrom a územným plánom zistil, že pozemok je bezcenný, pretože po novom sa nachádza v rozšírenej záplavovej zóne.

–          Pán YY sa rozhodol presťahovať z bytu do domu a kúpil si za výhodnú cenu pozemok. Teraz rieši čo s ním, pretože na ňom nemôže stavať. Pozemok síce pekný, ale nie je určený na individuálnu bytovú výstavbu. Nachádza sa žiaľ v záhradkárskej zóne, kde môže postaviť len záhradnú chatku, inak je tam stavebná uzávera.

–          Pán ZY (podnikateľ) sa rozhodol zhodnotiť nadobudnuté peniaze a kúpil zaujímavé pozemky v peknej tichej lokalite. Keďže na nich bola povolená individuálna bytová výstavba, neváhal a rozhodol sa byť investorom. Natiahol prípojky, urobil príjazdovú cestu a začal pozemky predávať ľuďom, ktorí chceli stavať rodinné domy. Predal jeden. Už v krátkej dobe totiž prišli stavebné stroje a v blízkosti jeho pozemkov mu zrušili prírodnú scenériu budovaním diaľnice. Ostatné pozemky zostali zamrznuté. O kúpu nemá nik záujem. Kto by chcel bývať blízko diaľnice, však?

–          Ľudia v jednom meste spisovali petíciu proti výstavbe pumpy a autoumyvárky rovno pod ich oknami. Na mieste, kde bol predtým aspoň kúsok trávy. Nuž, tráva tam síce bola, pozemok bol ale určený na občiansku vybavenosť a tak sa investičný zámer podarilo veselo dokončiť. To isté sa stalo s obchodným domom, ktorý zakryl výhľad ľuďom, bývajúcim na prvom a druhom poschodí. Petícia nepomohla, obchod nezbúrali.

A takto by som mohol pokračovať. Aj v rade na stavebnom úrade som zažil kadečo. Ľudí, ktorí sa cítili byť podvedení a oklamaní. Keď vidíme zelené plochy, neriešime. Nezaujímame sa, až keď sa začne niečo diať. Doba na pripomienkovanie skončila, no našťastie sa predĺži. Už počas tých dvoch mesiacov som zažil skvelých ľudí z občianskeho združenia Spolka a Plán pre Košice, aj ľudí z Útvaru hlavného architekta/toho však nemáme/ ktorí robili stretnutia s občanmi a vysvetľovali im územný plán. Robili diskusie, podávali informácie spracovateľskej skupine. Tí ľudia boli nepretržite v teréne a robili to takmer zadarmo. A keďže ani mne ako mestskému poslancovi to nie je jedno, zorganizoval som tiež vo vlastnej réžii stretnutia pre Košičanov k tejto téme v štyroch mestských častiach – 1. Ťahanovce-sídlisko /ďakujem poslankyni Slivenskej/, 2. obec Ťahanovce, 3. Staré mesto a 4. Západ /ďakujem poslancovi Rovinskému/. Jedno ešte prebehlo pod taktovkou aktívnych miestnych poslancov KVP. To je spolu 5. Lenže mestských častí máme 22. To naozaj nikoho z kompetentných nezaujíma, čo nám bude najbližšie roky vyrastať pod oknami? A že by o tom mali ľudí informovať a ľudia by sa mali vyjadriť? Mám taký pocit, že tak ako doposiaľ, mesto aj tentokrát išlo do skvelej veci – tvorby nového územného plánu, na čo sa vyčlenili peniaze, no opäť to zabudlo dotiahnuť – tvorbou budgetu na informovanie ľudí. Mám pocit, že informovanosť ľudí bola podcenená a potom aj skvelé veci budú zatienené pochybnosťami. Maximálna transparentnosť znamená maximálnu informovanosť.

Aktivisti zase plnili svoju úlohu, zastavovali, rušili a brzdili. Ja však prichádzam s tým, čo im v repertoári /to im nezazlievam, nemajú to ako povinnosť/ chýba: Návrh.

Môj je po vlastných skúsenostiach a desiatkach stretnutí s občanmi jasný: Mesto Košice sa len postavilo a objednalo. Musí ale urobiť aj krok a to informovať. Mesto poslúchlo tlak- neuzavrelo možnosti pripomienkovať. To však absolútne nestačí. Nikto nič nezíska. Musíme okamžite investovať do spustenia a založenia pracovnej skupiny architektov, kreatívcov, grafikov a ITčkarov, spisovateľov aj prozaikov. Pretože materiál, akým je naša Ústava mesta, náš Územný plán, ten si má mať právo pozrieť , pochopiť a spripomienkovať každý. Z vysokoakostného materiálu pripraveného pod vedením spracovateľa architekta Malinovského treba ešte vytvoriť jeden zhustený, pre laika čitateľný a zaujímavý materiál. Budeme sa rozprávať o ďalšom kroku. Veľkom kroku. Kroku k občanom. A na ten treba tiež nachystať balík.

Nestačí “uzatvorenie pozastaviť”. Treba informovať. Mame čas. Keby aj do konca roka. Urobme už konečne niečo naozaj transparentne. INFORMUJME.

Priatelia, ešte stále je možnosť zaujímať sa a vyjadrovať sa. Nechajte to na kompetentných. 

Vy ste tí kompetentní.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Miroslav Špak

Miroslav Špak

Otec veľkej rodiny. Stavbár. Majiteľ SPAK s.r.o. Poslanec mesta Košice. Prvý nezávislý kandidát na primátora Košíc.