BLOG
Andrea Hajdúchová
Andrea Hajdúchová
2 309

Česko chystá program na odškodňovanie následkov po očkovaní

České ministerstvo zdravotníctva chce predstaviť návrh zákona o odškodňovaní do konca júna. Reaguje tak aj na klesajúcu dôveru verejnosti v očkovanie a pokles zaočkovanosti. Ak štát niečo nariaďuje, musí niesť zodpovednosť, hovorí námestník ministra zdravotníctva Českej republiky Roman Prymula.

V rozhovore hovorí tiež o:

• epidémiách osýpok, a prečo sa nakazia i dospelí zaočkovaní
• otázkach, ktoré to prináša – či nás očkovanie chráni celoživotne
• zle nastavenej legislatíve, keď dnes za negatívny účinok vakcín nenesie zodpovednosť štát, ale padá na hlavu lekárom
• ako bude nastavená odškodňovacia schéma v Čechách
• či sankcie za neočkovanie v ČR prinášajú želaný efekt
• prečo nie sú na trhu dostupné monovakcíny, napr. i proti osýpkam

V Čechách je verejná diskusia o odškodňovaní negatívnych dôsledkov očkovania ďalej ako na Slovensku. Podľa médií by ste mali návrh zákona predstaviť tento rok. Platí tento termín?

„Je to pravda. Do polovice tohto roka by sme mali predložiť paragrafové znenie. Vecný zámer zákona sme mali hotový asi pred pol rokom, kedy sa o téme intenzívne diskutovalo. Paragrafové znenie predstavíme verejnosti do 30. júna.“

Ktoré vakcíny bude schéma pokrývať?

„Chceme odškodňovať vakcíny v režime, do ktorého štát hovorí. Pôjde teda o vakcíny, ktorú sú súčasťou povinného očkovania pre deti a pre dospelých, vakcíny pre špecifické vekové kategórie, ako napr. chrípková vakcína pre domovy  dôchodcov a seniorov nad 65 rokov, vakcína proti meningokokom a BCG vakcína pre rizikové skupiny. Z dobrovoľných odporúčaných by išlo o tie, ktoré sú hradené zo zdravotného poistenia, teda vakcíny proti pneumokokovým ochoreniam a HPV.“

Akým spôsobom budete posudzovať nárok? Odškodňovacie schémy postupujú rôznymi cestami, niektoré majú presné zoznamy akceptovaných nežiadúcich účinkov, ktoré sa automaticky odškodňujú. V iných sa každá žiadosť posudzuje individuálne.

„Vychádzame z amerického systému, ktorý používa presnú tabuľku možných následkov s časovými odstupmi, kedy sa vyskytnú a jasný popis, čo pri ktorej vakcíne prichádza do úvahy ako nežiadúca reakcia. Ale zároveň ponecháva možnosť, ak sa vyskytne zatiaľ neznáma situácia, aby bola podrobená preskúmaniu, či mohla súvisieť s vakcínou. My chceme dominantne odškodňovať veci chronického rázu, nie krátkodobé, čo trvajú pár dní. Oproti USA vypúšťame napr. alergické reakcie, pretože anafylaktický šok je záležitosť, ktorú by mal lekár po očkovaní zvládnuť.

Kto bude posudzovať účinky, ktoré nebudú v tabuľke?

„Expertná komisia zostavená z členov Národnej imunizačnej komisie (NIKO), reprezentantov ministerstva zdravotníctva  a odborných spoločností, ale očakávam, že pôjde o zriedkavé situácie. Samozrejme, ani zoznam odškodňovaných nežiadúcich účinkov nebude mať formu zákona, pretože poznanie sa mení a prichádzajú nové vakcíny. V zákone budeme mať  len všeobecný mechanizmus a podrobnosti upraví vyhláška, ktorá sa bude novelizovať častejšie. Na druhej strane – a to sa stáva i v USA – ak poškodený nebude spokojný so stanoviskom komisie alebo s výškou odškodnenia, má právo domáhať sa náhrady v občianskoprávnom konaní.“

Čo všetko by mala vaša schéma odškodňovať a v akých výškach?

„Sumy sú najcitlivejšia vec. Diskutujeme o tom, že by nemali byť horibilné, ale mali by byť skôr odrazom dobrej vôle štátu povedať, že k nejakému problému došlo, a v rozumnej miere kompenzovať náklady či poškodenie, ktoré vzniklo.“

 

PREČITAJTE SI AKO FUNGUJÚ ODŠKODŇOVACIE SCHÉMY VO SVETE:

WHO: Benefity očkovania pre spoločnosti sú jasné. Súčasťou vakcinácie by však mal byť program na odškodnenie negatívnych dôsledkov

 

Plánujete mať presné sumy či rátate so širším spektrom kompenzácií? Niektoré krajiny pokrývajú náklady nad rámec zdravotného poistenia, ako rehabilitácie, opatrovanie, strata príjmu …

„Charakter kompenzácií nemáme ešte vydiskutovaný, ale je pravda, že z hľadiska laickej verejnosti  bolo toto akcentované. Prekvapivo ľuďom nešlo o veľké čiastky – argumentovali presne tým, že kvôli hendikepu vznikajú rodine vysoké priebežné náklady, niekedy sú potrebné rehabilitácie – a mali záujem skôr o priebežnú kompenzáciu nákladov.“

Aký počet odškodnení predpokladáte?  Americký  Vaccine Injury Compensation Programme od roku 1988 do 2017 posudzoval 16 938 žiadostí, pričom odškodnenie priznal v 5 825 prípadoch. Na Novom Zélande, ktorý je počtom obyvateľov podobný Slovensku, sa o odškodnenie v rokoch 2005-2009 uchádzalo 344 klientov a pre 170 bolo priznané.

My odhadujeme ešte nižšiu úroveň. Malo by ísť naozaj len o závažné či chronické prípady. Pri prepočte amerických dát to vychádza  asi na päť kompenzovaných prípadov ročne. Samozrejme, bude sa to odvíjať od toho, či budeme kompenzovať priebežné náklady, ktorých bude viac.“

Ešte otázka k financovaniu odškodňovacieho programu. Ak sa inšpirujete USA, tu napĺňajú fond farmaceutické firmy, ktoré platia 75 centov za každý patogén vo vakcíne.

„V Čechách chceme fond zriadiť ako štátny fond, napĺňaný z rozpočtu ministerstva zdravotníctva, ale ktokoľvek, i farmaceutické firmy, budú mať možnosť do neho dobrovoľne prispievať. Nechceme im príspevok nariaďovať, aby neklesla dostupnosť vakcín.“

Naozaj chcete fond financovať zo štátneho rozpočtu? V USA sa uvažovalo aj o znížení príspevku výrobcov vakcín, pretože fond je v prebytku.

„Zatiaľ je to otázka štátneho rozpočtu, ale nebránim sa tomu a je  možné, že by financovanie fondu v budúcnosti išlo na vrub farmaceutických firiem. Ale v tejto chvíli nechceme, aby došlo k obmedzeniu trhu. Opakovane sme sa presvedčili, že keď zavedieme nejakú procedúru, tak firma, ktorá je na trhu v minorite, stiahne registráciu a nám vzniká problém, pretože máme v ponuke miesto dvoch alternatív vakcín len jednu.“

R. Prymula: kto je dnes zodpovedný za nežiadúce účinky po očkovaní

Roman Prymula je od roku 2017 je námestníkom ministra zdravotníctva ČR, dlhoročným predsedom Českej vakcinologickej spoločnosti, členom WHO-ETAGE (Európskej imunizačnej komisie), predsedom Stredoeurópskej skupiny pre podporu očkovania (CEVAG) a ďalších. Podieľal sa na klinických štúdiách viacerých nových vakcín, napr. proti HPV či pneumokokom, výsledky publikoval vo vedeckých časopisoch. V rokoch 1997-2009 pôsobil ako prorektor a rektor Vojenskej lekárskej akadémie v Hradci Králove a dekan Fakulty vojenského zdravotníctva  Univerzity obrany.

 

Ako funguje systém dnes? Kam sa môžu napr. obrátiť rodičia, ak sa stretnú s reakciou, ktorú považujú za negatívny účinok vakcíny u dieťaťa?

„Máme tzv. farmakovigilančný systém, keď môže ktokoľvek, rodič alebo lekár nahlásiť nežiaduce účinky Státnímu ústavu na kontrolu léčiv. SÚKL zverejňuje každoročne  štatistiky, v prípade vakcín je to ročne asi tisíc hlásených nežiadúcich účinkov. Bolo ich viac, keď sa očkovalo proti tuberkulóze. Dnes dominuje hexavakcína, a diskutovaná MMR vakcína je asi na 4. mieste.“

Ak SÚKL rozhodne, že mohlo ísť o negatívny účinok vakcíny a nahlási ho do európskeho systému, na čo slúži toto rozhodnutie rodičovi? Má záväzný charakter pre lekárov, napr. pre pediatra pri preočkovaní dieťaťa?

„Farmakovigilančný systém nie je nastavený exekutívne či sankčne. SÚKL viac-menej monitoruje čo sa deje a plní úlohy voči Európskej liekovej agentúre (ELA). Pred dvomi rokmi sme mali viac hlásení týkajúcich sa spomalenia psychomotorického vývoja, vtedy sme priamo vstúpili do rokovania s ELA, ktorá chcela vedieť čo sa deje. Ukázalo sa, že to bolo zrejme prestrelené osobami, ktoré nechcú byť očkované. Druhý prípad, kedy systém naopak zafungoval a došlo aj vďaka hláseniam k zastaveniu vakcíny, bol prípad chrípkovej vakcíny a narkolepsie.“

Problém s touto vakcínou odhalil najmä fínsky a švédsky systém. Aj vy ste ich zaznamenali?

„U nás sme situáciu tiež mapovali, ale nezaznamenali sme viac hlásení. No treba povedať, že úroveň preočkovania proti pandemickej chrípke bola u nás žalostná. Nakúpili sme vakcíny pre desatinu populácie. Najskôr bol po nich veľký hlad, ale potom sa ukázalo, že pandémia je len mierna a využili sme možno 60% nakúpených dávok. Ale aj pri analýze údajov v škandinávskom systéme sa ukazuje, že úlohu zohrali okrem vakcíny i ďalšie náležitosti, vrátané genetickej predispozície dominantnej v severských krajinách.“

Vráťme sa k SÚKL… takže jeho rozhodnutie nie je nijako záväzné? Posudzuje predsa kauzalitu.

„SÚKL urobí hrubé sito a vyhodí z hlásení úplne nezmysly. Ale neskúma podrobne kauzalitu, pokiaľ nedôjde k úmrtiu. Vtedy už reálnu kauzalitu robí. Pri zvyšných prípadoch by to v našom modeli nemalo ani význam. Ak sú rodičia presvedčení, že reakcia bola patologická a ich dieťa poškodila, idú na súd. A kauzalita sa rieši na súde, kde sa privolávajú znalci.“

Takže rozhodnúť môže iba súd? Pýtame sa, lebo sme čítali list, v ktorom samotné ministerstvo zdravotníctva právničke píše, že nie je jasné, kto je zodpovedný za prípadné komplikácie, ak je vakcína podaná lege artis. Štát to nie je, lebo neexistuje odškodňovacia schéma, ktorú teraz chystáte. A otázka je, nakoľko je zodpovedný lekár – keďže vykonáva povinnosť stanovenú zákonom, ale ako súkromný subjekt nemá prenesené kompetencie štátnej správy.

„Bohužiaľ, je to tak – legislatíva je zle nastavená. Niečo nariaďujeme, ale zodpovednosť nie je úplne vyriešená. Mohli by sme diskutovať i o tom, či je zodpovedná farmaceutická firma – a tá je zodpovedná vtedy, keď nastane niečo, čo nie je v príbalovom letáku. Ak nastane komplikácia, ktorá je explicitne uvedená v SPC (Summary of Product Characteristic- rozšírený príbalový leták pre odborníkov), tak paradoxne firma za ňu nezodpovedá, lebo uzavrela so štátom zmluvu na základe istých podmienok, a jednou z nich bolo SPC. Štát by mal byť zodpovedný, ale keďže nemáme dobrú legislatívu, zodpovednosť štátu nie je. A ak sa vyskytne problém, tak zaň dnes, bohužiaľ, zodpovedá aplikujúci lekár.“

Takže kompenzačný systém zrejme chráni aj lekárov. A odporúča sa aj ako prostriedok na zvýšenie dôveryhodnosti očkovacieho systému.

„V dnešnej dobe, keď nedôvera voči očkovaniu narastá a zisťujeme, že pri osýpkach nám v niektorých regiónoch dramaticky klesla zaočkovanosť, je žiadúce, aby sme ponúkli dôveryhodný variant. Ak je niekto nútený, aby si nechal aplikovať napríklad tri dávky vakcíny a má reakciu, je logické, že očakáva, aby za to niekto niesol zodpovednosť. Tá dnes naozaj padá na praktických lekárov, ktorí sa bránia. Takže systém poslúži aj im.“

R. Prymula o narastajúcej nedôvere v očkovanie

 

Pýtame sa preto, lebo otázku zaočkovanosti a dôvery rieši nielen Slovensko či Čechy, ale celá Európa. Témou sa v apríli zaoberal i Európsky parlament. Konštatoval, že „miera preočkovanosti je nedostatočná“, vyzval na „celoživotné očkovanie“, a ako opatrenia okrem iných odporúča „informačné kampane, väčšiu transparentnosť, odstránenie konfliktov záujmov pri hodnotení vakcín, posilnenie infraštruktúry pre zhromažďovanie údajov s cieľom sledovať vzorce infekčných ochorení a skutočných dopadov vakcín“. Chystáte v tejto veci nejaké kroky?

Mnohé tieto mechanizmy už u nás fungujú. Pri každom konaní je nevyhnutné podpisovať špecifický konflikt záujmu – či niekto interferuje s imunizačným programom. Na druhej strane je to ale niekedy kontraproduktívne, lebo keď hľadám teleso zložené z odborníkov, vo väčšine prípadov sú títo odborníci viazaní napr. na klinické štúdie, a nepriamo na farmaceutické firmy. Ak všetkých vylúčime, bude Národná imunizačná komisia impotentná, ako sme tu už zažili.“

A ako je to v prípade odškodňovacej schémy? Kto sú členovia pracovnej skupiny, ktorá ju pripravuje?

V skupine sú odborníci na očkovanie i ďalší zdravotnícki odborníci, rovnako ekonómovia a právnici, ktorí posudzujú legislatívne a ekonomické konzekvencie.“

Európsky parlament neuvádza ako nástroj na zvýšenie dôvery sankcie, u vás sú pomerne prísne. Majú želaný efekt? Začkovanosť u vás klesá rovnako ako v SR alebo v iných európskych krajinách …

„Sankcie sú viac-menej na papieri. Dlho sme mali zákon, ktorý neobsahoval sankcie, pridali sme ich asi pred rokom a mali skôr nežiadúci efekt. Ak lekárovi za neočkovanie hrozí sankcia jeden milión, je to desivé, ale v skutočnosti nebola taká sankcia nikdy udelená. Sankcia pri neočkovaní voči rodičom je 10-tisíc korún, to nie je drakonické.“

Nejde len o finančné sankcie, ale i o zákazy škôlok či škôl v prírode. Ste epidemiológ, tak nás zaujíma, či tieto zákazy majú význam z hľadiska ochrany zdravia, ak neočkované deti bežne chodia do krúžkov, kútikov? Zákazy sa objavujú i v zahraničí, ale sú v platnosti len v čase epidémie.

„Ak chcem mať v zákone povinnosť, musím povedať i to, čo sa stane, ak povinnosť nedodržím. Tu sa ukázalo, že ak nie je sankcia, nikto nebude zákon rešpektovať. Uznávam, že sa do zákona dostali sankcie v nezmyselnej výške voči lekárovi či poliklinike. Vedú sa diskusie, či by zákaz návštevy škôlok mal platiť pri všetkých vakcínach – napr. pri hepatitíde B by nemusel, lebo sa šíri najmä sexuálnym stykom. Dôvod, prečo očkujeme deti tak skoro je prístup „stačí jedno očkovanie celoživotne“. Máme hexavakcínu, a nemusíme riešiť adolescentov a diskutovať, kedy začínajú sexuálne žiť.“

Predsa, efekt by mal byť v zaočkovanosti, a tá klesá u vás rovnako ako u nás, takže sú tie zákazy navštevovať škôlku primerané?

„O tejto téme sa u nás diskutuje a máme aj niekoľko judikátov Ústavného a Najvyššieho súdu. Teraz platí kuriózny model, v ktorom poslanci schválili povinnú škôlku vo veku 5-6 rokov, takže dieťa do škôlky musí byť zaočkované, potom na jeden rok nemusí byť zaočkované a potom do školy v prírode či táborov zase musí byť zaočkované. To chceme upraviť, je to nelogické.

Viem si predstaviť, že by sme zákaz zmiernili pri lesných škôlkach. Rovnako by som zákaz zrušil, ak má dieťa aspoň prvú dávku MMR vakcíny – z hľadiska rozdielu imunogenity (schopnosti vakcíny navodiť tvorby protilátok) nie je rozdiel taký výrazný, aby sme bránili zaškoleniu. Na druhej strane, sankcie sa uplatňujú aj vo svete. V USA, ak nie som očkovaný, nemôžem na vysokú školu, aby som neohrozil okolie. Zažil som to na vlastnej koži. Keď sa dcéra hlásila na školu, zistili, že jej chýba preočkovanie na DTP a musela byť doočkovaná. O dobrovoľnosti sa nedalo hovoriť – ak sa nenechá očkovať, nepôjde na vysokú školu.“

Ale existujú výnimky, resp. je to  rozdielne v závislosti od štátu.

„Áno, je to podľa štátu, my sme boli v Tampe na Floride.“

Vráťme sa ešte k odškodňovaniu. Čo bolo vlastne primárnou motiváciou vytvoriť návrh zákona o kompenzáciách nežiadúcich účinkov vakcín?

„Treba korektne priznať, že sme o tom dlhšie uvažovali, ale úvahy boli laxné a nemali „drive“. Čo tému posunulo ďalej, boli skupiny odporcov očkovania, ktoré písali i ministrovi – keď nám dávate povinnosť, musíte vyriešiť zodpovednosť.“

Nevplývali na to i rozsudky Ústavného súdu? Český Ústavný súd v rozhodnutiach  (PL US 19/14I. ÚS 1253/14) povedal, že „je na mieste, aby legislatíva zodpovedne zvážila doplnenie právnej regulácie povinného očkovania o úpravu zodpovednosti štátu za následky“? V iných krajinách nášho regiónu sa tak stalo dávnejšie – v Maďarsku rozhodol Ústavný súd v roku 2005, v Slovinsku stanovil v roku 2004 i termín na vytvorenie odškodňovacej schémy.

„Je to tak, mali sme niekoľko judikátov Ústavného i Najvyššieho súdu, kde sa riešila sada problémov. V strednej a východnej Európe sme boli zvyknutí na povinnú vakcináciu, takže po revolúcií sa neobjavili dramatické námietky, že systém je postavený takto. Teraz sme sa však dostali do fázy, keď už niektorí ani nechcú kompenzáciu a tvrdia, že všetko je zlé, zrušme očkovanie „en bloc“. To sú extrémy. Zlatou strednou cestou je profylaxia spojená s kompenzáciou reakcií. To, že v liberálnej západnej Európe sa pomerne skoro preukázalo, že ak chcú niečo vymáhať, musia povedať i B, na to naša demokracia zvyknutá nebola. A Slovinsko sa vždy chovalo viac prozápadne.

Ja som pred niekoľkými rokmi propagoval nepovinný systém a bol som prekvapený, že pri HPV sme išli na 70-80% zaočkovanosť, no potom začala u dobrovoľných vakcín rýchle klesať a ukázalo sa, že touto cestou u nás zatiaľ ešte nemôžeme ísť. V Nemecku je napr. oveľa lepšia komunikácia. Ľudia si uvedomujú, že by mali byť očkovaní a očkovať sa nechávajú. U nás je informovanosť slabá. O očkovaní by mala prebiehať štátna kampaň vo verejnoprávnych médiách, nie komerčné kampane, ktoré sú miestami desivé. Výsledkom je, že máme zaočkovanosť v niektorých subregiónoch  – i Prahy  – 70%. To je tragické číslo.“

Neuvažovali ste obrátiť prístup na motivačný? „Odmeniť“ očkovaných bonusmi napr. v podobe nižších zdravotných odvodov či poplatkov? Funguje to napr. pri preventívnych prehliadkach u stomatológov.

„Myslím, že je to cesta správnym smerom, práve na Novom Zélande odpočítajú občanom pomerne vysokú sumu z daní, keď preukážu, že majú plný očkovací kalendár. Je to významná suma a možno to funguje lepšie ako naťahovanie sa a došetrovanie. Limitujúcim faktorom je ale prístup ministerstva financií, ktoré sa vždy snaží udržať výdavky.“

Vráťme sa ešte k opatreniam na zlepšenie dôvery. Európsky parlament hovorí i o posilnení ponuky vakcín. Prečo nemajú rodičia väčšiu možnosť výberu i z monovakcín? Ak má dieťa napr. reakciu na rubeolovú zložku trojzložkovej vakcíny a čelíme epidémii osýpok, prečo nie je dostupná vakcína čisto proti osýpkam?

„Toto je bohužiaľ odvrátená strana komercionalizácie očkovania. Dnes sú u nás naozaj  dostupné kombinácie vakcín v maximálnom možnom zložení, a ja by som veľmi uvítal, keby boli na trhu monovakcíny, najmä pre tieto problematické skupiny. Monovalentná vakcína proti osýpkam je schválená vo Švajčiarsku, ale nie v EÚ.“

Práve MMR je často diskutovaná, rodičia zvyknú argumentovať tým, že rubeola nie je strašiakom pre chlapcov a mumps pre dievčatá.  Monovakcína proti osýpkam by pomohla.

„Rubeolová zložka má naozaj význam u žien, a ani tu nie je potrebná tretia dávka, pretože ak nejaká vakcína chráni celý život – je to táto. Preočkovanie dvojkombináciou mumps a osýpky však zmysel má, epidémie mumpsu zaznamenávame i u nás.“

O epidémií osýpok a prečo ochoreli i dospelí zaočkovaní ľudia

V Bratislave sme mali prípad nakazených osýpkami a všetci boli dospelí, v minulosti očkovaní. Hlavný hygienik na tlačovke vyhlásil, že „epidemiológovia dostali veľa otáznikov“ a dozvedeli sme sa, že má vraj ísť o celosvetový problém, lebo ľudia boli očkovaní „nestabilnou vakcínou“.

„Určite nejde o celosvetový problém, my máme situáciu zmapovanú. Teraz sme mali epidémiu osýpok v Prahe a sledovali sme protilátky u všetkých, ktorí prišli s chorými do kontaktu. Epidémia k nám bola importovaná z Ukrajiny. Potom sa začala šíriť v skupine neočkovaných detí vo veku 1 – 4 roky, keďže u nás bola doteraz možnosť odkladať prvé očkovanie MMR až do tohto veku. (V SR je horná hranica 18 mesiacov, teraz ju zaradilo do vyhlášky aj české ministerstvo.) Ako mávnutím čarovného prútika však po tejto skupine detí prebrala úlohu  práve skupina 30-45 ročných dospelých. A mnohí boli naozaj očkovaní, no nemyslím si, že dôvodom bola nestabilná vakcína. Pravdepodobnejšie je, že už vakcína nedokáže udržať imunitu takú dlhú dobu.

V minulosti sme boli v situácií, kedy bola očkovaná pomerne malá časť populácie a zvyšok očkovaný nebol. Takže v populácií sa šírili vírusy,  a keď sa s nimi očkovaní stretli, posilnili si imunitu. Bola to akoby ďalšia posilňovacia dávka. Teraz sme sa mnoho rokov s osýpkami nestretli a imunitný systém zoslabol natoľko, že si už neudrží protektívne hladiny a ochorie. A to je celosvetový problém – či je správny postulát, že očkovanie vydrží celoživotne. Ukazuje sa, že asi nie, a bude potrebné pridať ďalšie preočkovanie. My sme mali rozpätie medzi dvoma dávkami vakcíny 6 mesiacov, teraz sme preočkovanie posunuli medzi piaty a šiesty rok a predpokladáme, že sa protektivita posunie o 5-6 rokov do vyššieho veku.“

Situáciu u nás má  odhaliť imunologický prehľad. Nerobil sa od roku 2002.

„V minulosti som bol veľkým priaznivcom imunologických prehľadov, ale ukazuje sa, že vo forme, v akej sa robia aj na Slovensku, nemusia odpovedať na niektoré otázky. Môže sa ukázať – a sú také skúsenosti – že paradoxne budeme mať hladiny formálne protektívne, ale v skutočnosti protektívne nebudú. Rokmi sa mohol ľahko zmeniť i vírus, ktorý tu máme, a hladiny protilátok už proti nemu protektívne nemusia byť.“

 

PREČITAJTE SI AKO FUNGUJÚ ODŠKODŇOVACIE SCHÉMY VO SVETE:

Len 2,4 percent ľudí v SR očkovanie naozaj odmieta. Diskusiu o očkovaní by sme nemali nahrádzať povrchnými a marketingovými argumentmi, nemali by sme ignorovať otázky rodičov a všetkých hádzať rovno do antivax koša. .

 

 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Dlhoročná redaktorka SME (skoro 10 rokov, niektoré články tu: https://www.sme.sk/aut/195/andrea-hajduchova), neskôr hovorkyňa a PR špecialistka. Ako novinárka som sa venovala najmä témam ako ľudské práva, tretí sektor, životné prostredie, sociálne veci, okrajovo školstvo, zdravotníctvo. Na blogu chcem prinášať najmä zaujímavé rozhovory o témách, ktoré riešime my rodičia :-). Staršie blogy na SME https://hajduchova.blog.sme.sk/

Blogy

|