Keď Zbojníčka vstala z popola
Pred 20 rokmi, v noci zo 14. na 15. júna 1998, zhorela Zbojnícka chata vo Veľkej studenej doline. Za podpory turistov, horolezcov a ďalších nadšencov vstala z popola a opäť slúži verejnosti.
Veľká studená dolina vo Vysokých Tatrách bola navštevovaná od 18. stor. Smerovali do nej pastieri, hľadači pokladov i baníci, legálni i pytliacki lovci kamzíkov a svišťov, pašeráci a napokon aj turisti a horolezci. Patrila do chotára Starej Lesnej, v roku 1901 ju odkúpil štát a stala sa súčasťou lesného eráru.
Najprv poľovníci, potom turisti
Uhorský lesný erár dal postaviť v roku 1907 vo Veľkej studenej doline v nadmorskej výške 1 960 m poľovnícku útulňu nad Dlhým plesom. O tri roky neskôr do nej vyniesli piecku a prične. Sľubovali si, že prinesie zisky z návštev solventných lovcov, no ukázalo sa, že do jednej z najmalebnejších vysokotatranských dolín s 27 plesami a plieskami smeruje viac turistov ako poľovníkov. A – žiaľ – aj vandalov. Preto erár v roku 1924 opustený objekt ochotne prenajal Klubu československých turistov Praha. Po oprave v ňom mohlo prespať 16 – 20 osôb. Prvým známym správcom bol študent lesného inžinierstva a vášnivý horolezec Pravdomil Svoboda z Příbrami. V zimnej sezóne bola prvýkrát otvorená v rokoch 1932 – 33, keď poskytla prístrešie aj adeptom lyžiarskeho športu. Organizovali sa tu zjazdárske súťaže so štartom vo výške okolo 2 200 m n. m. Vtedy pristavali krytú verandu a sklad a vtedy dostala aj súčasné meno: Zbojnícka chata alebo prosto Zbojníčka. Názov vraj vyšiel z úst vtedy nosiča, neskôr známeho chatára Štefana Zamkovského, a vychádzal z toho, že v blízkosti sú Zbojnícke plesá, veže i sedlo.
V 60. rokoch bol chatárom František Kele, otec známeho cestovateľa, a po ňom spisovateľ Belo Kapolka. Veľkou rekonštrukciou prešla chata v rokoch 1984 – 86, keď v nej pribudlo ústredné kúrenie.
Vstala z popola
Rok 1998 sa negatívne zapísal do histórie Zbojníčky. Vtedy, v noci zo 14. na 15. júna, sa z Tatier rozletela správa, že Zbojnícka chata vyhorela do základov. Smútok zavládol v mysliach i srdciach slovenských turistov a horolezcov. Ale nebol čas na slzy. Ukázalo sa, že aj v dnešnej zložitej dobe našim ľuďom nechýba zanietenie a chuť popasovať sa s nepriazňou osudu. Pod vedením chatára Ľudovíta „Eda“ Záhoru (na Zbojníčke chatárčil 42 rokov) a za podpory všetkých zainteresovaných chata vstala z popola a dnes znova otvára dvere všetkým návštevníkom krásnej vysokohorskej doliny, a to v lete i v zime. Členovia organizácií KST, KČT, JAMES a ČHS majú výraznú zľavu na ubytovaní.
Po modrej značke
Do Veľkej studenej doliny vedie z Tatranskej Lomnice modro značený turistický chodník, ktorým sa dostaneme na chatu za 4 ¼ h. Turisti sa však zvyčajne nechajú vyviezť zubačkou na Hrebienok, z neho zbehnú na Starolesniansku poľanu pri Studenovodských vodopádoch a od nich idú na chatu. Vtedy potrebujú na výstup len asi 2 ¾ h.
Modrá značka pokračuje od chaty do sedla Prielom (2 288 m, 1 ¼ h). To je však už túra vhodná len pre toho, kto má skúsenosti z pohybu vo vysokohorskom teréne, hoci je priechod zabezpečený reťazami a lanami. Z Prielomu nasleduje náročný zostup popri Zamrznutom plese do predlhej Bielovodskej doliny. Ak sa rozhodneme pokračovať týmto smerom a prejsť tak Tatry z juhu na sever, musíme si uvedomiť, že na Lysú Poľanu je to z Prielomu až päť hodín chôdze, ktorá – napriek nesporným krásam Bielovodskej doliny – môže byť únavná.
Ďalšie turistické možnosti
Pre zdatných turistov sa však ponúka možnosť po zostupe do zamrznutého kotla vystúpiť po zelenej značke na Poľský hrebeň (2 200 m n. m.) a z neho v prípade dostatku chuti a energie „vybehnúť” na blízku Východnú Vysokú (2 428 m), ktorá nás odmení krásnymi panorámami. Z Poľského hrebeňa podľa zelených značiek môžeme zísť k Sliezskemu domu, prípadne až do Tatranskej Polianky a tak zavŕšiť náročný, ale krásny turistický deň vo Vysokých Tatrách.
Pri Zbojníckej chate natrafíme aj na žlté značky. Tie prechádzajú Priečnym sedlom (2 352 m). Od roku 2013 je trasa priechodná z oboch strán, treba však počítať asi s 3 hodinami. Je to jeden z najťažších turisticky prístupných chodníkov vo Vysokých Tatrách, kde si musíme dávať pozor najmä na starom snehu, v strmom sutinnom svahu a na reťaziach a lanách, ktorými je trasa zabezpečená.
Zdroj foto: Wikipedia.
