Nepriaznivý stav lesov v Turzovke.
– Úbytok lesov, výrub lesov v CHKO Kysuce
– Kompetencie obce/mesta a možné riešenia
– Znečistený les v Turzovke
Lesy zaberajú viac ako polovicu územia mesta Turzovka. V katastrálnom území Turzovky je to 50,6 % a v katastrálnom území Turkova až 67,14 % územia. Všeobecne prevláda medzi zástupcami samosprávy i medzi odborníkmi na samosprávu názor, že obec nemá veľké právomoci v extraviláne svojho územia (v nezastavanej časti obce), pri ochrane prírody a krajiny. Tento fakt je zdá sa nespochybniteľný. Avšak to, že obec/mesto nemá široké právomoci neznamená, že nemá žiadne právomoci a že môže byť ku stavu prírody a krajiny v extraviláne svojej obce apatická, ľahostajná. Existuje len veľmi málo príkladov, kedy sa obce skutočne zaujímajú o stav lesov. Ak sa nejaká obec pustí do čistenia lesov, či zlepšovania ich kondície, je to považované za raritu. Takúto iniciatívu nebadať ani od poslancov zastupiteľstva, či ašpirantov na kreslo primátora v Turzovke.
Ako miznú lesy v okolí Turzovky:
Obec je podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny jedným z orgánov ochrany prírody a krajiny a jej kompetencie sú v tomto zákone vymedzené v § 69.[1] Obec rozhoduje o výrube nielen v intraviláne ale i v extraviláne, mimo zastavaného územia obce a to v prípade, ak na území platí druhý stupeň ochrany (viac v § 13, ods. 2, písm. a, zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny). V prípade mesta Turzovka druhý stupeň ochrany platí na území, kde je vyhlásená chránená krajinná oblasť (CHKO Kysuce). Obec rozhoduje nielen o umiestnení drevín ale i o druhovom zložení drevín. Obec môže výraznejšie ovplyvniť, či bude krajina, kde je vyhlásený druhý stupeň ochrany stále zaplavená smrekovou monokultúrou alebo sa bude postupne meniť na stabilnejšie, odolnejšie a zdravšie jedľovo-bukové lesy, ktoré do prostredia horných Kysúc patria. Podľa nadmorskej výšky patrí územie mesta Turzovka do pásma bukových a jedľovo-bukových lesov v miere až 93% z celého územia mesta. Avšak podľa oficiálnych údajov z lesov v okolí Turzovky dominuje v zastúpení 85 % smrek, jedľa 10%, borovica 3% a buk 2%.[2] Na druhú stranu, treba objektívne priznať, že väčšina lesov v Turzovke nie je v druhom stupni ochrany ale ide o hospodárske lesy, ktoré primárne slúžia na ťažbu drevnej hmoty. Avšak i tu má mesto možnosť ako motivovať majiteľov lesov, aby pri výsadbe stromov po ťažbe zohľadnili nadmorskú výšku a namiesto smrekovej monokultúry pridali do svojho nanovo rodiaceho sa lesa i buky a jedle. Príjemným prekvapením je, že niektorí majitelia lesov s takouto výsadbou jedlí a bukov, v hospodárskych lesoch už začali. Možno také nájsť napríklad v lesoch medzi mestskou časťou Predmier a Hlinené. Obec môže taktiež znížiť alebo oslobodiť majiteľov pozemkov od platenia dane z nehnuteľností, konkrétne z pozemkov, pričom obec si môže vo všeobecnom záväznom nariadení (VZN) sama určiť podmienky, za ktorých bude daň z nehnuteľností pre niektoré „vzorné lesy“ znížená. Všetko však za predpokladu, že VZN bude v súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, s ustanoveniami § 17. Ďalším spôsobom ako obec môže ochrániť svoje lesy je vyhlásenie obecného chráneného územia, samozrejme po dohode s majiteľmi pozemkov. „Obecné chránené územie môže byť vyhlásené v lokalite s výmerou do 100 ha, s kultúrnym, vedeckým, ekologickým, estetickým alebo krajinotvorným významom.“[3] Ani zďaleka to však nie je také jednoduché, všetky navrhované opatrenia musia brať ohľad i na zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a na mnohé iné právne predpisy. Na záchranu lesov zrejme nepostačí len aktivita jednej obce. Znovu možno apelovať na spoluprácu medzi obcami. Lepšie ako nečinne prizerať.
„Ak smreková monokultúra, tak aspoň bez odpadkov.“ V prípade, že sa zmierime s tým, že monokultúra smrekov bude i naďalej pokračovať v podmienkach horných Kysúc, tak sa nemôžeme zmieriť s aktuálnym stavom odpad(k)ov, ktoré sa v lese množia. Nie je žiadnou novinkou, že počas krátkej prechádzky narazíte od kanistrov, cez rôzne sklenené a plastové fľaše až po odpad, ktorý niekto do lesa vyhodil pri prerábaní kúpeľne (reálne už pár rokov v Predmieri). Bez pár dobrovoľníkov by zber odpadu, ktorý zanechávame v lese ani nejestvoval. Riadený zber odpadov v lese, ktorý by mesto zastrešovalo vo svojom katastrálnom území už vôbec neexistuje. Pritom existujú príklady zo Slovenska, kde sa obec stará i o lesy, ktoré sa nachádzajú v extraviláne, minimálne vysiela pár pracovníkov, ktorí odpad vyzbierajú a odnesú z lesa preč. [4] Príkladom môže byť obec Vydrník v Prešovskom kraji, kde sa uskutočnila i hromadná akcia za účelom vyhľadávania čiernych skládok po lese a zber odpadkov.
Ak sa predsa len vzdáme nádejí a všetky plány mesta na pomoc lesom zlyhajú, stále je tu možnosť spolupráce mesta s ďalšími obcami v okolí, v regióne horných Kysúc. Stále existuje možnosť riešiť túto otázku medzi všetkými obcami horných Kysúc a vyvárať legálny nátlak na orgány so širšími kompetenciami na úseku ochrany prírody a krajiny. Hovorí sa: „Kto klope, tomu otvoria.“ Lenže tu nik zatiaľ neklope. Ani sa nesnaží klopať. Ak by ste sa chceli dopátrať v zápisniciach z mestského zastupiteľstva k rokovaniu, kde poslanci rokujú o tejto otázke, bola by to zrejme nemožná úloha. Veď osud lesov, či životného prostredia ako celku zrejme nie je tak podstatný ako hádať sa osem hodín pred kamerami o minulosti. Bez riešení. Bez vízie. Bez návrhov.
Ondrej Blažek.
Zdroje:
- DUDOR, L.: Miestna samospráva v Slovenskej republike. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2017. 145 s. ISBN 978-80-8054-732-3.
[1] Zákon o ochrane prírody a krajiny dostupný na WWW (13.06.2018): https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20171101#predpis.cast-piata
[2] Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta. Viac na WWW: http://www.turzovka.sk/mesto/samosprava/strategicke-dokumenty/phsr/ s. 113
[3] Podľa § 25a, zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
[4] Viac na WWW (13.06.2018): https://kosice.korzar.sme.sk/c/20488347/novinka-v-lesoch-robi-prvych-pat-ludi-z-lunika-ix.html
