Denník N

WHO: Benefity očkovania pre spoločnosti sú jasné. Súčasťou vakcinácie by však mal byť program na odškodnenie negatívnych dôsledkov

• Česko chystá zákon na odškodnenie negatívnych dôsledkov vakcín, má ho už 19 krajín.
• Podľa WHO je prejavom solidarity voči jednotlivcom. Dnes im zostáva len súd.
• Odškodňovacia schéma chráni i lekárov pred žalobami.
• Zvyšuje tiež dôveru verejnosti v imunizačný program.
• Podľa výskumu naozaj odmieta očkovanie na Slovensku len 2,4 percenta ľudí.

Slovensko aj svet rieši problém klesajúcej zaočkovanosti. Krajiny hľadajú spôsob, ako zvýšiť dôveryhodnosť imunizačných programoch a i v našom regióne pristupujú k zavedeniu schém na odškodnenie negatívnych účinkov. Tie už roky existujú vo vyspelých krajinách a o téme sa dlho hovorí i v susednom Česku. Návrh zákona na kompenzáciu negatívnych účinkov vakcín plánuje ministerstvo zdravotníctva predstaviť verejnosti do konca júna tohto roka.

“V strednej a východnej Európe sme boli zvyknutí na povinnú vakcináciu, takže po revolúcií sa neobjavili námietky, že systém je postavený takto. Teraz sme sa však dostali do fázy, keď niektorí tvrdia, že všetko je zlé, zrušme očkovanie. To sú extrémy. Zlatá stredná cesta je profylaxia spojená s kompenzáciou nežiadúcich reakcií,“ hovorí v rozhovore Roman Prymula, námestník českého ministerstva zdravotníctva.

Prehľad krajín s programom na odškodnenie účinkov vakcín a rok zavedenia (Zdroj: WHO)

Zriadiť odškodňovacie schémy odporúča i Svetová zdravotnícka organizácia. Krajiny viedli k ich zavedeniu rozsudky najvyšších či ústavných súdov (napr. Slovinsko), tlak verejnosti po aférach spájaných s vakcínami alebo liekmi (napr. Veľká Británia) či akceptovanie všeobecne platných právnych princípov (škandinávske krajiny). Dnes existujú v 19 štátoch a má ho polovica krajín OECD. V  G7 chýba len Kanada, kde funguje v provincii Quebec a dlhodobo sa diskutuje o jeho rozšírení na federálnu úroveň. “Programy na odškodňovanie dôsledkov očkovania sú stále viac považované za dôležitú súčasť úspešného vakcinačného programu krajiny. Používajú sa posledných 50 rokov, aby tým, ktorí v záujme spoločnosti a kolektívnej imunity znášajú negatívne následky očkovania, zaručovali odškodnenie a pozornosť spoločnosti … Napriek neochote vlád zbaviť sa nepriateľského prístupu ku kompenzáciám, sme presvedčení, že argumenty na ich implementáciu sú silné,“ uvádza v buletine WHO.

Pomáhajú pacientom, lekárom a aj výrobcom vakcín

Ak je dnes rodič dieťaťa či pacient presvedčený, že zhoršenie zdravotného stavu či vážnejšie postihnutie je dôsledkom očkovania, v krajinách bez odškodňovacej schémy má problém dovolať sa objektívnej spravodlivosti. Konštatuje to i WHO: “Ak v krajine neexistuje kompenzačná schéma, jediná cesta, ako sa domôcť kompenzácií je prostredníctvom súdu, najčastejšie sa podáva trestné oznámenie.“ To je v mnohých krajinách zdĺhavé, drahé a s neistým výsledkom a zároveň asi posledná vec, ktorej sa chce venovať človek, ktorý rieši zdravotné problémy.

Svetová zdravotnícka organizácia píše, že zavedenie odškodňovacích programov je preto prejavom solidarity voči poškodeným a volanie po takejto schéme nie je spochybňovaním významu očkovania: „Benefity očkovania pre spoločnosť sú známe. Len v roku 2008 očkovanie zachránilo viac ako 2,5 milióna životov. Očkovanie však nie je bez rizika. Negatívne dôsledky sa vyskytujú, hoci tie závažné sú zriedkavé. Z pohľadu spoločnosti je toto riziko vyvážené celospoločenským prínosom. Z pohľadu jednotlivca to však znamená, že sú osoby, ktoré musia niesť ťažké bremeno v mene spoločenského prospechu“.

Ďalšie benefity sú politické a ekonomické. Príkladom je USA, kde odškodňovací program (VICP – Vaccine Injury Compensation Programme) privítali i výrobcovia vakcín, ktorí čelili žalobám, nevedeli odhadnúť náklady na súdne spory a vyhlasovali, že sa odrazia na cenách a dostupnosti vakcín. Organizácia amerických pediatrov uvádza, že „VICP sa stal kľúčovým prvkom v stabilizácií trhu s vakcínami, poskytuje ochranu výrobcom aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti …. umožnil odškodniť tisíce rodín a  udržal očkovací program „zdravý“ – ohrozenie dostupnosti vakcín je už len spomienkou a na trhu pribudli nové vakcíny.“

Ak zodpovednosť za prípadné nežiadúce účinky vakcín prevezme štát, zbavuje bremena súdnych sporov aj lekárov. Vysvetľuje to i námestník MZ ČR R. Prymula: “Ak je niekto nútený, aby si nechal aplikovať trebárs tri dávky vakcíny a má reakciu, je logické, že očakáva, aby za to niekto niesol zodpovednosť. Tá dnes u nás padá na praktických lekárov, ktorí sa preto stavajú k očkovaniu najmä pri dospelých vlažne.“

Ako fungujú odškodňovacie schémy?

Programy sú postavené na princípe objektívnej zodpovednosti (no-fault compensation program), pretože aj napriek tomu, že vakcína nie je chybná a je podaná správne, nedajú sa vylúčiť nežiadúce reakcie.

Schémy väčšinou spravuje štát cez ministerstvá zdravotníctva alebo sociálnych vecí, niekde cez osobitné inštitúcie. Je dôležité povedať, že nemusia zaťažiť verejné financie. Niektoré štáty ich financujú zo štátneho rozpočtu, iné prostredníctvom fondu, do ktorého dodávatelia odvádzajú malý poplatok z každej dávky vakcíny (napr. USA) alebo ide o systém na báze poistenia farmaceutických firiem (napr. Švédsko).

Niektoré schémy (predovšetkým americká) automaticky odškodňujú nežiadúce reakcie (po predložení podkladov), ak sa vyskytli v  stanovenom čase po aplikácii vakcíny a nachádzajú sa v pravidelne aktualizovanom zozname známych účinkov („on-table case“). Pri následku mimo zoznamu posudzuje nárok komisia. Argumentácia prebieha podobne ako na súde, strany si prizývajú odborníkov, no proces je zjednodušený a náklady oboch strán hradí odškodňovací fond. V schémach bez zoznamu posudzuje komisia expertov každú žiadosť od začiatku (napr. Veľká Británia). V prípade zamietnutia (býva možnosť odvolania) či nespokojnosti s rozhodnutím sa v niektorých krajinách žiadatelia môžu obrátiť na súd. Tie však zvyčajne vyžadujú, aby žiadatelia riešili nárok najskôr cez systém odškodnenia. Systém tak odbremeňuje i súdy. Rozsah kompenzácií je rôzny – od jednorázovej sumy po dlhodobé penzie či kompenzácie straty príjmu, preplácanie starostlivosti a iné.

 

Prehľad niektorých odškodňovacích schém

(Zdroj: Keelan J., Wilson K.- Designing a No-Fault Vaccine-Injury Compensation Programme for Canada: Lessons Learned from an International Analysis of Programmes)

 

Jedna kompenzácia na milión vakcín

Pre úspešnosť programu kľúčová a zároveň najnáročnejšia časť, je posudzovanie prípadov a preukazovanie príčinnej súvislosti. Úroveň preukazovania je menej náročná ako v súdnom konaní, kde je potrebné tvrdenie dokázať, pretože poskytnúť nezvratný vedecký dôkaz je mimo možností bežného človeka. Uplatňuje sa zásada väčšej pravdepodobnosti („balance of probabilities“), keď sa zohľadňujú okolnosti, za ktorých reakcia nastala (časová a logická súvislosť a pod.) a doterajšie znalosti (medicínske teórie spájajúce vakcínu s  účinkom a pod). Niektoré systémy naopak obsahujú reakcie, ktoré sú vylúčené z odškodnenia („table of disallowances“), pretože bolo dokázané, že nie sú dôsledkom očkovania.

Počty kompenzácií nie sú závratné – v USA bolo napr. v dekáde 2006 až 2016 podaných 3,1 miliardy dávok vakcín a zaevidovaných 5 301 žiadostí odškodnenie, nárok bol priznaný v 3 583 prípadoch. To je zhruba jedna kompenzácia na milión podaných vakcín. Na Novom Zélande (4,7 milióna obyvateľov), ktorý má systém detailne prepracovaný, medzi rokmi 2005 až 2009 podalo žiadosť 344 pacientov a odškodnenie bolo priznané v 170 prípadoch. Zo štatistík amerického VICP vychádza o niečo viac ako 2 žiadosti o odškodnenie a 0,3 priznaných odškodnení na milión obyvateľov ročne, na Novom Zélande je to 21 žiadostí, resp. 11 odškodnení. Nepomer je daný tým, že Nový Zéland má prístupnejší systém a odškodňujú sa aj menej závažné reakcie, pokiaľ je s nimi spojený ekonomický dopad (napr. strata príjmu pri práceneschopnosti), ale priemerná výška kompenzácií je podstatne nižšia ako v USA. Tu kompenzácie reflektujú vysoké náklady na zdravotnú starostlivosť.

Treba povedať, že kompenzácie nie sú cestou k obohateniu, ale prejav solidarity. Potvrdzuje to i prof. Prymula na základe verejnej diskusie v ČR: Ľuďom nešlo o veľké čiastky, argumentovali tým, že kvôli hendikepu vznikajú rodine vysoké priebežné náklady, niekedy sú potrebné rehabilitácie a mali záujem skôr o to, aby náklady boli priebežne kompenzované.“

 

Len 2,4 percent ľudí očkovanie naozaj odmieta

U nás sa diskusia o spôsoboch ako zvýšiť dôveru vo vakcinačný program a zaočkovanosť, krúti stále okolo sankcií – ministri a hygienici počúvajú najčastejšie otázku – kedy štát vykáže neočkované deti zo škôlok . Odškodňovacia schéma padá zatiaľ automaticky do „antivax“ škatuľky („Antivakcinačné hnutia sa snažia, aby sa očkovanie stalo dobrovoľným a štát prevzal zodpovednosť za negatívne dôsledky očkovania.“). Značná časť verejnosti je tak  presvedčená, že negatívne účinky neexistujú. Chýbajú štatistiky, rodičia narážajú často na odmietanie a  ťažko hľadajú odpoveď, ako postupovať pri preočkovaní či očkovaní súrodencov.

Na otázky o zavedení odškodnenia dostávame zatiaľ vyhýbavé odpovede – neplánujeme ho (exminister zdravotníctva T. Drucker), “program u nás neexistuje, pretože naň politici a manažéri v zdravotníctve nenašli finančné krytie … nie je dostatočný tlak verejnosti“, u nás majú všetci liečbu hradenú zo zdravotného poistenia a „v prípade trvalých následkov má poškodený nárok na dávky zo sociálneho poistenia“ (exministerka zdravotníctva Z. Zvolenská). Naposledy predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti reagovala, že sa nebráni diskusii o zavedení kompenzácii, ale spája ich s tlakom na prevenciu („Ak v Nemecku nechodíte na preventívne prehliadky či očkovanie, krátia vám uhrádzanie nákladov na liečbu.“).

Krokom vpred je snaha spoznať, kto skutočne očkovanie odmieta. Aktuálny výskum povedal, že ho naozaj odmietajú iba 2,4 percentá populácie („Čísla dôvery v očkovanie sú vysoko povzbudivé,“ J. Draxler, Inštitút strategických analýz SAV). Ďalší sa pýtal na dôvody a zistil, že “Máloktorá matka bola od začiatku striktne proti očkovaniuMatky, ktoré druhé deti nedali očkovať často s prvým zažili väčšiu komplikáciu….“ (Ústav experimentálnej psychológie SAV).

 

Americký VICP oslavuje 30. výročie, od roku 1988 do 2017 posudzoval 16,938 žiadostí, odškodnenie priznal v 5,825 z nich.

Štát môžu predbehnúť  iní „experti“

Pri takom percente dôveryhodnosti je otázkou, či je antivakcinačné hnutie na Slovensku naozaj našim najväčším problémom alebo len výhovorkou, ktorá je vždy po ruke. Najmä potom, ako sa ukázalo, že posledné epidemiologické prehľady sú z roku 2002 a je otázne, ako dobre poznáme epidemiologický stav populácie. A natíska sa i otázka, ako zvládame situáciu vo vylúčených komunitách. Súčasná epidémia osýpok, pri ktorej sa v médiách argumentuje klesajúcou zaočkovanosťou, sa vyskytuje v oblasti so zaočkovanosťou dlhodobo nad 95%,  napriek tomu patrí medzi regióny, ktoré vykazujú zvýšenú chorobnosť aj pri parotitíde (mumps). Ochorenia na osýpky u riadne očkovaných dospelých otvárajú otázky u  epidemiológov, vedú k zamysleniu, ako sú zmapované dlhodobé účinky vakcín a či najväčším rizikom infekcie pre malé, ešte nezaočkované deti nie sú dnes ich rodičia.

Očkovanie má veľký význam pre jednotlivcov i spoločnosť a viac ako 97% obyvateľov SR o tom nepochybuje. Presné informácie o epidemiologickej situácii, o charaktere a počte nežiadúcich účinkov, spravodlivý program kompenzácií a pomoc zo strany štátu v prípade vážnych následkov majú šancu dôveru ľudí podporiť a udržať. Budeme vedieť číslami dokázať, že vážnych reakcií je málo a osud jednotlivcov, ktorí sa za číslami skrývajú, nám nie je ľahostajný.

Ak budú diskusiu nahrádzať povrchné a marketingové argumenty pre očkovanie, ak budeme ignorovať otázky a všetkých hádzať do antivax koša, môžu miesto štátu nahradiť iní „experti“, lepší v marketingu a so svojimi zvláštnymi číslami. Možno stojí za zváženie, či nie je aj u nás vhodná doba ponúknuť dôveryhodnú variantu.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ  ROZHOVOR S R. PRYMULOM:

Česko chystá program na odškodňovanie následkov po očkovaní

 

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Andrea Hajdúchová

Bola som nominovaná za tento blog na Novinársku cenu 2018. V roku 2016 som získala Cenu za vedu a techniku - kategória popularizácia vedy. Som novinárka (pôsobila som vyše 10 rokov v SME), a PR manažérka, pričom ako PR som sa vždy sústredila na oblasti, ktoré zlepšujú spoločnosť či životné prostredie (Úsmev ako dar, WWF Slovensko, STU...) .Som autorka knihy 10-10-10 (10 rozhovorov s 10 vedcami o 10 výzvach, ktorým čelí vedecká oblasť!. Dostupná na:  https://vedanadosah.cvtisr.sk/publikacie/10-10-10/ V októbri 2020 sme s ďalšími rodičmi, psychológmi/gičkami, učiteľmi/ľkami i študentmi/tkami založili Iniciatívu @DajmeDetomHlas, ktorá vyzvala lídrov, aby v boji s pandémiou nesiahali k zatvoreniu škôl ako k prvému riešeniu a k dlhodobému riešeniu, neporušovali právo na vzdelávanie a neobmedzovali rozvojové a športové aktivity detí a mladých ľudí. Po pandémií sa Iniciatíva zmenila na OZ Dajme deťom hlas.