Denník N

Zavádzanie, lož a konšpirácie šírené vedením mesta Rimavská Sobota

Odpoveď na článok “Na margo uplynulých dní” uverejnený v periodiku s názvom Gemerské zvesti, č. 11, rok 2018, ročník 49., vydané dňa 13.júna 2018

Gemerské zvesti sú nepredajným tlačeným periodikom mesta Rimavská Sobota, ktoré vychádzajú v náklade 9 000 kusov a sú zadarmo kolportované do domácností v meste Rimavská Sobota a mestských častí. Financované sú z rozpočtu mesta, slúžia teda na propagačné účely vedenia samosprávy. V .pdf formáte sú zverejnené aj na stránke mesta, odkaz: https://bit.ly/2MwWefc

Na obsah posledného čísla ma upozornili domáci občania Rimavskej Soboty. Hneď na prvej strane sa totiž prednosta MsÚ, JUDr. Štefan Szántó, vyjadruje komentárom v stĺpčeku k “nevídanej hystérii, ktorú vyvolala istá tzv. nezisková organizácia”. Na mysli má občianske združenie Post Bellum a problém, ktorý nastal v komunikácii s vedením mesta pri žiadosti o zaujatie verejného priestranstva, s cieľom zrealizovať výstavu “Príbehy 20. storočia” v rámci projektu “Bez pamäti niet identity”, ktorý podporil Fond na podporu umenia.

Vzhľadom na to, že sa problém diskutoval v priestore sociálnych sietí, z ktorého ďalej čerpali aj médiá, v odpovedi na článok prednostu uvediem niekoľko odkazov. Podrobnosti o probléme pri komunikácii s vedením mesta nájdete na odkaze: https://www.facebook.com/sandra.polovkova/posts/10214680805285191

Periodikum Gemerské zvesti vo svojom štatúte, v článku č. III. uvádza: “Gemerské zvesti/Gömöri Hírlap sú periodická tlač, ktorej cieľom je objektívne informovať obyvateľov mesta o dianí v Rimavskej Sobote a regióne. Noviny sú otvorenou názorovou platformou a spĺňajú kritéria vyváženosti, objektivity a plurality. Sú informačným periodikom, ich nosným pilierom je spravodajstvo z diania v meste a regióne.”

Prednosta MsÚ, Szántó, v komentári “Na margo uplynulých dní” časť článku “objektívne informovať obyvateľov mesta” zásadne porušil. Vo svojom texte zahmlieva pravdu pre občanov, zavádza a šíri poplašné správy, napríklad o rasizme organizátorov výstavy. Vo vedení mesta Rimavská Sobota ide zjavne o akýsi módny trend v zavádzaní občanov. Podobne sa totiž správal aj samotný primátor, ktorý ma po zverejnení vyššie uvedeného statusu (prepáčte, milí čitatelia, že používam amerikanizmus) kontaktoval najskôr v súkromnej správe s otázkou: “Odkiaľ beriete tie nehoráznosti čo tu vypisujete, že ste obdržali zamietavé stanovisko od primátora mesta. Prosím zverejnite to stanovisko a nevypisujte tu bludy” (originál nájdete v komentároch pod statusom). Pán primátor si akiste nevšimol, že sken stanoviska bol už takmer 24 hodín zverejnený na Facebooku. Keď som sa ho v komentároch následne priamo spytovala na odôvodnenie nepovolenia zaujatia priestoru prvej žiadosti, teda na Hlavnom námestí, vykrúcal sa, že sme nekomunikovali priamo s ním. V Post Bellum sme komunikovali s kompetentnou zamestnankyňou mesta, pani Evou Murárikovou. Na priame otázky primátor na sociálnej sieti neodpovedal, odporučil nás na zasadnutie MsZ, 29. mája, kde sme prišli. Počas neho pani Eva Muráriková zhodnotila priebeh, podľa slov primátora “politickej hry”. Na priamu otázku, kto teda rozhodol bez odôvodnenia o nepovolení umiestnenia výstavy na Hlavnom námestí, pani Muráriková odmietla odpovedať. Kto teda vytvára “politickú” a zjavne aj nenávistnú hru?

Tragikomédiu, ktorá sa odohrala v rozprave, pri bode rokovaní o výstave v Rimavskej Sobote, si môžete pozrieť celú na TV Rimava, odkaz: https://bit.ly/2LW0kw0

Skrátenú verziu na kanáli Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=_TmWdXbFJgA

Predmetom tejto odpovede je však článok, ktorý na dôvažok pribudol v Gemerských zvestiach. Dovolím si z neho citovať a uviesť zavádzajúce výroky na správnu mieru. Výsledkom je, že musím reagovať takmer na každú vetu komentára uverejneného v Gemerských zvestiach.

Hneď v úvode prednosta MsÚ, Szántó, navodzuje v čitateľoch dojem, že sme odmietli pravidlá mestá, podmienku VZN:

“Keďže jej organizátori neboli ochotní vyhovieť podmienkam VZN mesta ohľadom daní a poplatkov, mestský úrad posunul ich žiadosť na mestské zastupiteľstvo, ktoré jediné má v kompetencii výšku dane zmeniť alebo odpustiť.”

Neopisuje však to, že suma bola vypočítaná nesprávne, na čo upozornili aj občania Rimavskej Soboty v otvorenom liste poslancom, kde presne uviedli:

“V žiadnom meste, kde bola výstava inštalovaná sa Post Bellum SK s takýmto prístupom nestretli. Po prečítaní VZN 133 sme tiež zistili, že sadzba dane 3,32€/deň je určená pre prezentačné krátkodobé akcie (napr. autá, stroje), čo výstava určite nie je. Len pre porovnanie umiestnenie prenosnej propagačnej tabule je 0,17€/deň by činilo 119€. Tiež je tu sadzba za iné predmety a zariadenia 0,33€/deň, čo by predstavovalo sumu 231€. Tiež v článku 18 bod 1 je uvedená možnosť odpustenia tejto dane. ‚Daň za užívanie verejného priestranstva sa neplatí za verejné kultúrne podujatia usporiadané na verejnom priestranstve bez vstupného alebo ak výťažok zo vstupného je určený na charitatívne alebo verejno-prospešné účely. Daňovník si uplatňuje nárok na oslobodenie od dane na odbore rozvoja mesta formou žiadosti súčasne s predložením žiadosti na užívanie verejného priestranstva.'“

Občianske združenie Post Bellum kontaktovalo so žiadosťou o oslobodenie od dane vedúcu odboru rozvoja mesta, pani Murárikovú. Jej vyjadrenie ste si už mohli prečítať vyššie.  

Ďalej Szántó zavádza:

“Zúčastnili sa ho aj zástupcovia organizátorov, ktorí s úsmevom na perách nechali hádať sa a hlasovať poslancov o viacerých variantoch, aby po niekoľkých hodinách oznámili, že oni sú už dávno dohodnutí so župou a ministerstvom kultúry o umiestnení výstavy na nádvorí múzea…”

Ak si pozriete záznam z celej rozpravy, nikto z Post Bellum nebol prítomný s úsmevom na perách. Počas viac ako hodinovej diskusie (nie po niekoľkých hodinách, ako sa v článku uvádza), sme sa snažili byť v komunikácii výlučne konštruktívni a nájsť riešenie. Navyše tvrdenie “dávno dohodnutí” je lož. Rozhodnutie sme urobili práve počas zasadnutia, ktoré neprinášalo nádej na dohodu. Priebeh komunikácie s Banskobystrickým samosprávnym krajom, štátnym tajomníkom Ministerstva kultúry a pani riaditeľkou Gemersko-malohontského múzea je nasledovný:

V piatok, 25.5., deň po zverejnení statusu, cca o 19:00 večer, nám volali z BBSK s ponukou priestoru múzea, a s ponukou od pani riaditeľky múzea, pani Bodorovej. V tom momente sme sa poďakovali, ale povedali, že sa ozveme po mestskom zastupiteľstve, kde plánujeme ísť. V utorok, 29. mája cca o 11:00 nám volala pani asistentka štátneho tajomníka MK SR, pána Rigóa, s rovnakou ponukou. Naša odpoveď bola rovnaká ako na ponuku z BBSK. Pred sedením mestského zastupiteľstva sme sa stretli s pani riaditeľkou múzea, pani Bodorovou, prešli sme spoločne priestor na možné umiestnenie výstavy. Dohodli sme sa, že sa ozveme po rokovaní zastupiteľstva, ako to dopadlo. To, čo sa na zastupiteľstve dialo, máte možnosť vidieť na zázname. Počas emotívnych vystúpení najmä pána primátora, s ponukami na využitie priestoru (podľa jeho slov) „čierneho mesta“, či priestoru pred nefunkčnou Hypernovou, sme sa v danom momente rozhodli ponuku prijať a umiestniť výstavu v múzeu.

Szántó však v článku zavádza ďalej:

“Položme si však aj otázku, kto stojí za tzv. neziskovkou, ktorej hlavná predstaviteľka, absolventka katedry divadelných štúdií, sa príliš netešila otázke poslanca I. Hazuchu, že kto ich financuje.”

Pán Szántó konšpiruje. Ako môžete vidieť na zázname, reagovala som. Našťastie som dostala slovo v emotívne vypätej situácii pána primátora, ktorý priamo na mňa, ukazoval prstom a zvyšoval hlas so slovami, či nás financuje Soros, a vraj “Viktora Orbána na nás”. Po získaní slova som uviedla, že toto nie je priestor na otázky, kto nás financuje, predmetom predsa malo byť rokovanie o umiestnení exteriérovej výstavy, avšak na otázku som odpovedala. Navyše s pokojom, nie “nepotešená”, ako uvádza pán Szántó. Zopakujem: putovanie výstavy po 5 slovenských mestách v roku 2018, ktoré je súčasťou projektu “Bez pamäti niet identity” podporila štátna organizácia, Fond na podporu umenia. Ďalej som prítomných odkázala na naše výročné správy, čomu sa budem venovať nižšie. V Post Bellum sme vďační, že vďaka tejto “politickej hre” v Rimavskej Sobote, sa ozvali ďalšie samosprávy, ktoré chcú na vlastné náklady realizovať výstavu.

Vrátim sa však k otázke poslanca I. Hazuchu, ktorý ňou iba nadviazal na svoje vystúpenie v rozprave, kedy uvádzal, že skutočné príbehy ľudí, ktorí prežili 2. svetovú vojnu, z rôznych pozícií (ako obete holokaustu, ako partizáni, ako vojaci armády, a iné – všetky sú uverejnené ako fotografie v statuse), sú “alternatívnym pohľadom”. Ďalej poslanec uvádzal: “…nech aj tento alternatívny pohľad má možnosť prejavu, a keďže máme v Rimavskej Sobote 3 námestia, na ktoré sme citliví, takže na týchto námestiach by to nebolo, napríklad máme obrovský priestor pred Hypernovou… Podobne ako kolega Baláž, aj ja som členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a pozerám sa dosť s obavami na túto prezentáciu. …. Tuto je iba 7 obrázkov, s ktorými sa ja nestotožňujem. Síce nehovorím, že nie sú pravdivé, určite sa z histórie dajú povyberať rôzne zrnká, ktoré teraz ideme prezentovať. Keď je to veľmi minoritný názor, tak by ma zaujímalo, kto za týmto stojí? Kto prezentuje tento minoritný, aj keď nechcem to dehonestovať, nie nevýznamný, ale minoritný pohľad na vec. Veď tieto veci stoja peniaze. Aj podľa amerikanizmov, ktoré som tu dakde prečítal, ako sa tu nazýva workshop a tak, by som bol zvedavý skadiaľ idú peniaze, lebo námety na príbehy podám tuto aj zo pätnásť. … Pre mňa stojí otázka, že komu toto vyhovuje? Lebo sme nejakým spôsobom vzdelaná spoločnosť, nejaké informácie máme, a tieto sa vymykajú z nášho bežného pohľadu. Môžu byť aj pravdivé, ale ako povedal kolega Váš, kde tu je napísané, že je to historická pravda? Kto za tým stojí? Okrem toho, že verím tomu, že tie citáty sú autentické.”

V tomto momente položím otázku, ktorá možno pána Szántá, a aj pána poslanca Hazuchu, asi nepoteší: ako je to možné, že na pôde mestského zastupiteľstva dokážu odznieť slová, ktoré reagujú okrem iných, aj na skutočné príbehy ľudí, ktorí prežili holokaust, na skutočné príbehy ľudí, ktorí boli obeťami režimu, že sú iba “minoritným pohľadom na vec”, že sa jedná o “alternatívny pohľad”? Ako môže byť položená otázka, či je to historická pravda? Tieto slová jasne smerujú k popieraniu udalostí počas 2. svetovej vojny. A pokiaľ ma pamäť neklame, popieranie holokaustu je na Slovensku trestné. Súčasne, povedala som to aj počas rokovania zastupiteľstva, Post Bellum je autorom nahrávok, ktoré spracúvajú naši dokumentaristi prostredníctvom metódy oral history, a ku ktorým sa viete jednoducho dostať na internete. Ospravedlňujem sa za “amerikanizmus”, ale pre vás špeciálne, milý pán Hazucha, skutočné príbehy ľudí 20. storočia nájdete na webe, www.memoryofnations.eu

V článku Szántó ďalej zavádza z pozície priam investigatívneho reportéra:

“My sme však zistili, že v zozname medzinárodných dotačných zdrojov sa nachádza aj Veľvyslanectvo USA na Slovensku a podľa výročnej správy za rok 2017, predstavuje príjem združenia vyše 113 tisíc eur.”

Som veľmi rada, že si po mojom odporúčaní pán Szántó vyhľadal našu internetovú stránku a aj výročnú správu. Vo svojom tvrdení však zahmlieva, respektíve neuvádza kompletné informácie. Zaujímavé, že potreboval spomenúť práve Veľvyslanectvo USA na Slovensku, asi v tom vidí spätosť s pánom Sorosom, avšak neuviedol, o akú sumu sa jedná. Dotačná komisia Americkej ambasády podporila projekt s názvom, Stories of the 20th century (v slovenskom preklade: Príbehy 20. storočia),v 1. splátke bolo Post Bellum SK poukázané na účet: 6 265,60 €. Druhá splátka bude nasledovať po zrealizovaní projektu, po 1. septembri 2018, sumou približne (podľa kurzu) 1200 €. V danom projekte dokumentujeme príbehy 20 ľudí, ktorí emigrovali zo Slovenska do USA najmä v roku 1968.

Ďalej pán Szántó čitateľov zavádza o zozname medzinárodných dotačných zdrojov. V skutočnosti ide iba o Veľvyslanectvo USA na Slovensku, Višegrádsky fond (v rámci neho sme realizovali projekt v spolupráci s Českou republikou a Poľskom, zameraný na príbehy disidentov); našu materskú organizáciu s rovnomenným názvom Post Bellum z Českej republiky a Európsku komisiu, agentúru EACEA a program Európa pre občanov. Najvyššiu sumu nám schválila práve grantová komisia Európskej únie, na projekt dokumentovania príbehov z 2. svetovej vojny, vývoj a realizáciu vzdelávacích aktivít vo východoeurópskych krajinách (partnermi projektu je Česká republika, Bulharsko a Rumunsko). Verím, že aj samotné mesto Rimavská Sobota je úspešné, a podporené európskymi, či medzinárodnými dotačnými komisiami, v ktorých je rozhodovanie skutočne transparentné.

 

Keďže som absolventkou Vysokej školy múzických umení, uvediem slovníkom z umeleckej oblasti. Pán Szántó ďalej ostal v roli investigatívneho reportéra. Bohužiaľ nadprácu, ktorú väčšinou “investigatívci” považujú za úplne primárnu, neurobil.   

“Zistili sme aj to, že jej predstavitelia sú väčšinou absolventi Vysokej školy múzických umení a medzi zakladateľov patria medzi inými aj herci Richard Stanke či Emília Vášáryová.”

Netuším síce, čo chcel autor prvou časťou divne konštruovaného súvetia povedať, ale som vďačná, že takto propaguje moju alma mater a rovnako aj alma mater niektorých z kolegov. Súčasne som rada, že sa o vzdelaní kolegov dozvedel jednoduchým kliknutím na našu stránku. Ja som sa žiaľ, k tejto bazálnej informácii nedopracovala, a to nielen pri autorovi článku, ale ani pri ďalších zamestnancov vo vedení mesta Rimavská Sobota. Očakávala by som, že sa o zástupcoch verejných pozícií v samospráve i niečo dozviem, ale márne. A to aj napriek tomu, že žijeme v dobe internetu, ako sám uvádza Szántó.

Rada by som však doplnila, že jednou z osôb, ktoré spolupracujú s Post Bellum, je aj ďalšia absolventka VŠMU, dokonca i doktorandského stupňa, ktorá navyše žije prevažnú časť mesiacov v Bruseli. Ďalej s Post Bellum spolupracuje absolvent histórie, študent doktorandského stupňa štúdia v predposlednom ročníku na Slovenskej akadémii vied; architektka; pedagogička s viac ako 20 ročnou praxou, ale aj absolventka žurnalistiky, ktorá nám pomáha, pro bono, teda zadarmo, ako dobrovoľníčka. Spektrum povolaní viac ako 40 dokumentaristov, ktorí pracujú naprieč celým Slovenskom (zberačov skutočných príbehov) je rôznorodé, od historikov, novinárov, režisérov dokumentárnej tvorby, absolventov etnológie. Snáď toľko k prvej časti súvetia.

Druhá časť je však číre klamstvo. Odporúčam pánovi Szántóvi minimálne workshop (ach, ten hnusný amerikanizmus!), kritického myslenia alebo aspoň ako samoukovi, aktivity na čítanie s porozumením. V danom súvetí totiž potreboval prepojiť myšlienku o VŠMU s hercami, avšak s absolútne lživou informáciou. Samotná výročná správa obsahuje mená členov Správnej rady, sú nimi Mikuláš Kroupa, Ján Polouček, Matěj Kroupa a Štefan Hríb. Jedná sa o správny orgán občianskeho združenia Post Bellum SK, ktorý občianske združenie zakladal. Emília Vášaryová a Richard Stanke sú jednými zo zakladajúcich členov slovenskej časti spoločenstva ľudí pri Post Bellum, Kolégia Pamäti národa. Dané spoločenstvo nie je ani len právnickou osobou, ide o združenie ľudí, ktorí podporujú idey občianskeho združenia Post Bellum, a jedná sa o československé Kolégium Pamäti národa. Vážený pán Szántó, informáciou, ktorú ste uviedli v Gemerských zvestiach ste teda jednoznačne klamali obyvateľov Rimavskej Soboty. Opäť položím otázku – ako je to možné? Je takéto správanie vaším obyčajom?

 

Szántó pokračuje:

“Boli sme zvedaví aj na to, proti čomu vlastne bojujú a keďže žijeme v dobe internetu, našli sme aj odpoveď. Vadí im napríklad úspech nacionalistov vo voľbách, údajné pôsobenie ruských dezinformačných webov, ale aj to, že podľa nich smerovanie krajiny stráca jasné kontúry a dochádza k spochybňovaniu našej príslušnosti k európskej demokracii.”  

Post Bellum sa nikdy nevyjadrilo, že bojuje, to je fabulácia autora. Ďalej cituje prvé vyhlásenie slovenskej časti Kolégia Pamäti národa, ktoré si môžete prečítať v ucelenejšej podobe napríklad aj na tomto odkaze:

https://www.tyzden.sk/spolocnost/41067/na-slovensku-vzniklo-kolegium-pamati-naroda/

Ešte raz zvýrazním to, že Post Bellum nebojuje. Post Bellum pracuje na tom, aby ľudia nezabúdali na hodnoty vo svojom živote, aby spoznávali pamäť národov, históriu svojej rodiny, obce, mesta, štátu. Pracujeme na tom, aby sme si uvedomovali vlastné slobody, práva, ale aj povinnosti.

V nasledujúcich riadkoch sa prednosta MsÚ opätovne snaží konšpirovať a upriamiť pozornosť na mňa samotnú, dokonca so vztýčením obvinenia:

“Po tomto všetkom považujeme za zarážajúce slová riaditeľky tejto neziskovky, že inštalovať výstavu napríklad v priestoroch sídliska na Dúžavskej ceste považuje za dehonestujúce. Nehraničí takéto stanovisko minimálne s prejavom rasizmu, o urážke občanov tam žijúcich ani nehovoriac?”

Rada by som pripomenula možnosť zhliadnutia si celého záznamu rokovania. Ani jeden zo zástupcov Post Bellum nie je obyvateľom mesta Rimavská Sobota. Avšak ja samotná som s mestom spojená. Ak už spomíname moje vzdelanie, som aj absolventkou Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej, Rimavskú Sobotu som pravidelne od svojich pätnástich rokov navštevovala. Slovné spojenie “čierne mesto” poznám z neformálnych diskusií, a tým pádom viem, že sa jedná o sídlisko na Dúžavskej ceste, ktorého majoritou je rómska minorita. Opätovne položím otázku: ako je možné, že toto slovné spojenie je spomenuté, hneď mnohokrát priamo primátorom mesta? Je možné, aby primátor mesta, rozprával s rasistickým zafarbením slov, o existencii ďalšieho mesta v meste? Jedná sa o ďalšiu samosprávu? Prečo by potom o nej mal rozhodovať primátor Rimavskej Soboty?

Primátor mesta sa dištancuje (a rovnako aj vedúca odboru rozvoja mesta), od nepovolenia výstavy na Hlavnom námestí (kto vôbec rozhodol? My sme dostali iba nepravdivé informácie o mestskej rade, ktorá o danej veci vôbec nerokovala). Po prvotnom obvinení, že uvádzam bludy, sa nakoniec primátor na Facebooku priznáva k nepovoleniu na Námestiu Š. M. Daxnera, s odôvodnením, že na “Nám. Š. M. Daxnera sa nachádza Alej dejateľov, ktorá je navštevovaná najmä počas letnej turistickej sezóny a preto umiestnenie navrhovanej výstavy nie je v uvedenej lokalite a v uvedenom termíne vhodné”. Cieľom exteriérovej výstavy je to, aby bola jednoducho prístupná, v navštevovanej lokalite mesta, s dostupným kamerovým zabezpečením v prípade poškodenia. Primátor Rimavskej Soboty počas rokovania zastupiteľstva mnohokrát vyslovil ponuku na umiestnenie výstavy, ktorá obsahuje skutočné príbehy obetí 2. svetovej vojny, na miestach, ktoré sám dehonestoval, a o ktorých spolu s vedením mesta a s poslancami vie, že sú náchylnejšie na kriminalitu. Okrem takzvaného “čierneho mesta”, ponúkol priestor pred skrachovaným, nevyužívaným, niekdajším hypermarketom, Hypernovou.

Vážený pán Szántó, vy ma skutočne obviňujete z rasizmu? Radšej by som bola v pozícii, kedy by som si povedala, že toto tvrdenie spolu s otázkou bol váš preklep, ktorý iba neprešiel korektúrou.

 

Záver článku, ktorého autorom je prednosta mestského úradu, je skutočne vrcholom. Je čírym výmyslom, bez akejkoľvek podpory tvrdenia. Citujem:

“No a vrcholom všetkého boli slová jedného z organizátorov pri odchode z historickej budovy Župného domu, keď bratislavským prízvukom povedal: „ale si natrela tým sedlákom“. Naozaj sú to slová vhodné šíriteľa myšlienok Za slušné Slovensko…?”

I keď opäť netuším, prečo nás Szántó spája s ľuďmi, organizátormi protestov Za slušné Slovensko, vážim si to. Opäť odporúčam zhliadnuť si záznam z rokovania. Súčasne doplním, že ja, Sandra Polovková, som z Popradu. Prítomní spolupracovníci, Martin Hnát, je z Humenného a Róbert Pakan, z Prešova. Ani jeden z nás nepoužíva bratislavský prízvuk v slangovej reči. Po ukončení rozpravy, sme z rokovania odišli. Pred odchodom som poprosila pána poslanca Urbana a Klauberta, aby vyšli na chvíľu pred miestnosť Župného domu, v ktorej sa rokovanie odohrávalo (okrem iného, bez akéhokoľvek označenia, čo sa za dverami odohráva, napriek tomu, že rokovanie je verejné). Za dverami som sa daným poslancom (i keď ich bolo v miestnosti viac), poďakovala. Aj na zázname máte možnosť vidieť, že nič z uvedenej citácie prednostu sa neodohralo. Primátor sa s nami lúčil s prianím pekného dňa. Po našom odchode potreboval povedať do mikrofónu: “drzosť na entú”. Škoda, že nás s týmto pocitom nekonfrontoval priamo.

V mojom poslednom príspevku počas rokovania zastupiteľstva som ďakovala. Ďakovala za zážitok, ktorý som vraj vyvolala, spolu s naším občianskym združením. Opäť na mňa bolo ukázané prstom. Pripomeniem, že nie som zvyknutá na tento štýl komunikácie, uráža ma. Rovnako nie je mojím zvykom písať odpovede do médií. Rada by som sa vám, vedeniu mesta Rimavská Sobota, poďakovala za ďalší nový zážitok. I keď mi odobral životnú energiu niekoľkých mesiacov, som rada, že si čitatelia minimálne Gemerských zvestí, môžu vytvoriť vlastný názor. Obohatený tým najzákladnejším, pravdivými informáciami.

 

Dňa 17.6. som odoslala redakcii a prednostovi MsÚ e-mail v znení:

Žiadosť o uverejnenie opravy v periodiku Gemerské zvesti

Vážená redakcia, vážený pán prednosta,

vzhľadom na publikovaný článok “Na margo uplynulých dní”, autor: prednosta MsŮ, JUDr. Štefan Szántó, Vás žiadam v mene organizácie Post Bellum SK, a vo vlastnom mene, Sandra Polovková, o uverejnenie celej odpovede na článok v tlačenej podobe periodika Gemerské zvesti a v jeho online podobe. Celé znenie je uvedené v prílohe v originálnom, podpísanom dokumente, a vo formáte word na jednoduchšie uverejnenie. Taktiež Vás informujem, že odpoveď na článok uverejňujem aj ako blog.

Súčasne vás však pán prednosta MsÚ, JUDr. Štefan Szántó, žiadam o verejné ospravedlnenie, písomnou formou zaslanou na e-mailovú adresu, a uverejnené v periodiku Gemerské zvesti. Vaším článkom poškodzujete dobré meno organizácie Post Bellum. O verejné ospravedlnenie vás žiadam pre občianske združenie Post Bellum, ale aj voči mne samotnej, keďže navodzujete dojem u občanov, že som rasistkou.

Sandra Polovková

Bratislava, 17.6.2018

 

Teraz najčítanejšie