Oficiálna verzia sa opiera aj o Kocúrove doznania, ktoré súdy  pokladali za korunný dôkaz viny Nitranov (doznania od 16. do 18. júna 1981). Argumentuje sa tým, že vypovedal spontánne, teda zákonne, bez nátlaku, a pri doznaniach popísal také skutočnosti, ktoré vyšetrovatelia dovtedy nevedeli, a tieto sa následne aj potvrdili. Doznania, čo je veľmi dôležité, považovala obžaloba aj súdy za pravdivé, jednoznačné, zákonné dôkazy o vine Nitranov (rozsudok KS z r. 2004, s. 86: „Senát… považoval za pravdivé doznávajúce výpovede Ing. M. Kocúra,…“). Po zverejnení nahrávky, na ktorej bola Kocúrova tretia výpoveď, sa vyrojilo mnoho samozvaných psychoanalytikov, ktorí z nej vydedukovali, že Kocúr vypovedá pokojne a monotónne, ergo nebol pod tlakom a teda sa jedná o spontánne doznanie. Tu však akosi zabúdajú dodať, že neexistuje záznam, ktorý by dokumentoval, čo sa dialo predtým, teda od jeho zadržania až po “spontánne“ doznania. Čo sa za dverami vyšetrovačky po tieto dni dialo si možno len domyslieť, keďže to sa, pochopiteľne, nenahrávalo a teda Kocúrovmu tvrdeniu, že bol na neho v tom čase vyvíjaný brutálny fyzický a psychický nátlak (búchanie hlavy o stenu, vyhrážky, že má istú slučku atď.), človek môže, ale nemusí veriť. K odpovedi na túto otázku sa dá dopracovať len nepriamo. V blogu sa pokúsim spochybniť tvrdenie, že Kocúrove doznávajúce výpovede boli spontánne a že v nich uvádza skutočnosti, ktoré sa neskôr potvrdili. Poukážem aj na indície, ktoré svedčia o tom, že Kocúrovi bol vnútený vykonštruovaný hrubý scenár prípadu. Aj pri tomto blogu som vychádzal len z relevantných zdrojov, najmä z rozsudku KS z r. 2004 a z odvolania na NS SR, všetko je to dostupné na: http://www.kauzacervanova.sk

Oficiálna verzia

Na začiatok by bolo dobré uviesť oficiálnu verziu skutku, keďže v nasledujúcich riadkoch sa budem snažiť poukázať okrem iného aj na rozpory medzi Kocúrovými doznaniami a touto oficiálnou verziou. Podľa KS, bola Cervanová 9. 7. 1976 na diskotéke v Unic klube v Mlynskej doline, pričom bola, s. 88 rozsudku: „asi o 22:30 sprevádzaná svedkom I. Urbánkom. Cestou k autobusu bola vtiahnutá do vozidla Brázdu“, v ktorom mali podľa súdu byť aj Čerman, Andrášik, Kocúr a Zimáková. Urbánek mal Cervanovej do vozidla podať tašku. Takto išli na privát, pričom za nimi mali neskôr prísť v druhom vozidle Dubravický, Lachmann a Beďač. Cervanová mala byť podľa KS na priváte na Varínskej ulici opakovane znásilnená, a potom ju odsúdení mali odviezť k jazierku v Kráľovej pri Senci, kde mala byť opätovne znásilnená, a potom tu mala byť zavraždená, a následne mala byť hodená do potoka Čierna Voda. Korunná svedkyňa Zimáková sa mala podľa súdu dostať na diskotéku autostopom z Revištského Podzámčia (150 km vzdialeného) a naspäť ju mal odviezť R. Brázda.

Zadržanie a prvé „spontánne“ doznanie M. Kocúra z 16. 6. 1981

Výpovede M. Kocúra sa nachádzajú v rozsudku na s. 12-18. Tu sa na s. 12-13 uvádza, že: „obžalovaný bol zadržaný… 15. 6. 1981 o 6.30 hod. v Galante (deň po jeho promóciách). Zadržaniu predchádzalo predvedenie o 5.30 hod… obvinenie bolo proti obžalovanému vznesené dňa 16. 6. 1981… V spisovom materiály z prípravného konania sa nachádza 18 zápisníc o výsluchoch obžalovaného. Obhajca bol obžalovanému ustanovený dňa 16. 6. 1981 /JUDr. Kubál, od 24. 6. 1981 prevzal obhajobu… JUDr. K. Beresecký/ 11 krát bol obžalovaný vypočutý bez prítomnosti obhajcu…

Pri (prvom) výsluchu 16. 6. 1981 (bez obhajcu), ktorý sa podľa zápisnice konal od 15.25 do 18.00 hod za účasti vyšetrovateľov Gerbela, Taligu, Augustína, Vanína /obžalovaný uviedol, že netrvá na prítomnosti obhajcu. K veci uviedol, že dňa 9. 7. 1976 v dopoludňajších hodinách sa dohodol s R. Brázdom, F. Čermanom, M. Andrášikom a V. Zimákovou (teraz Barcíková), že pôjdu na diskotéku do Unic clubu do Bratislavy. Išli vozidlom Brázdu. Vo vozidle boli Andrášik, Čerman, Zimáková (teraz Barcíková), alebo Beňová. Na diskotéke… boli aj 2 dievčatá z Francúzka…a pravdepodobne P. Beďač a S. Dúbravický. Bavil sa s dievčaťom, ktoré najprv nechcelo s ním ísť tancovať. Prišiel do konfliktu s Igorom /Urbánek/, ktorému strelil za ucho. Potom… nasadli do auta Brázdu. V aute boli Čerman, Andrášik a Zimáková (teraz Barcíková). Ako odchádzali smerom k autobusovej zastávke, zbadal dievča a z vozidla vystúpil spolu s Andrášikom. Dievča nechcelo ísť s nimi. Vtiahli ho do vozidla. Dievča sa bránilo a niečo kričalo. Pohli sa so zhasnutými svetlami, vedľa vodiča sedel Čerman. Po chvíli im do cesty vošiel nejaký chlap a Kocúr vybehol z auta a vynadal mu. Cestu Brázdovi ukazoval Čerman. Došli k domu niekde vo vilovej štvrti okolo Slavína.“. Následne tu Kocúr hovorí o tom, že dievča „vyzliekli do pol pása. Mala modré rifle“. Ďalej opisuje násilnú súlož v dome, pričom dievčaťu mali šnúrou na prádlo zviazať ruky a nútili ju piť alkohol. Potom ďalej uviedol, že: „sa rozhodli, že sa pôjdu okúpať do Senca. Kocúr jej previazal cez ústa vreckovku. Išli smerom k dedine, ktorej názov začínal na „K“, odbočili na poľnú cestu a peši prešli … k nejakému bagrovisku. Dievča vyzliekli z nohavíc a znovu s ňou vykonali súlož. Potom skočil do vody a odplával od brehu. Keď sa otočil videl, že všetci traja sú pri dievčati a Andrášik jej drží hlavu pod vodou. Keď k nim prišiel, dievča bolo mŕtve. Odniesli ju k nejakému potoku a tam ju hodili, on s nimi nešiel.“.

Tu sa natíska veľa otázok, ktoré vážne spochybňujú pravdivosť a teda aj spontánnosť Kocúrovho doznania, o ktorej hovoria súdy:

– Ako sa Kocúr mohol 9. 7. 1976 dopoludnia dohodnúť v Nitre so Zimákovou, že pôjdu na diskotéku do Unicu, keď tá bola 9. 7. 1976 preukázateľne na povinnom vodáckom sústredení, pričom v ten deň najprv absolvovala viac ako 20 km pádlovania z Hronskej Dúbravy do Revištského Podzámčia, ktoré je od Bratislavy vzdialené 150 km?

– Ako môže byť toto doznanie dôkazom podporujúcim oficiálnu verziu, keď podľa obžaloby a súdmi ustálenej skutkovej verzie, sa Zimáková mala dostať do Bratislavy autostopom z Revištského Podzámčia a naspäť mala ísť autom R. Brázdu? Je vysoko nepravdepodobné, že by Zimáková zabudla na svoju účasť na splave, ak bola svedkom tohto činu, a zároveň by na túto okolnosť zabudol aj Kocúr.

– Ako sa mohol Kocúr odviezť s Čermanom a Andrášikom z Nitry, keď tí, ako to uviedli aj vo svojich výpovediach, boli v práci v Omnii v Bratislave? Neskôr sa to aj preukázalo.

– Prečo uviedol vilu pod Slavínom, keď sa to malo podľa oficiálnej verzie odohrať na priváte na Varínskej ulici? Kocúr Bratislavu dobre poznal, dva roky tam študoval. Toto nie je len nejaký detail, ale kľúčová vec – miesto činu!

– Ako je možné, že Kocúr vôbec neuviedol druhé auto a teda ani to, že na priváte a teda pri trestnom čine mali byť aj Beďač, Dubravický a Lachmann – tak, ako sa to uvádza v oficiálnej verzii obžaloby a rozsudku? Čiže chýba ďalšia kľúčová vec – spolupáchatelia!

– Prečo neuviedol, že Urbánek odprevádzal Cervanovú a potom ju Urbánkovi vytrhol?

Čiže jasne vidieť, že 1. doznanie M. Kocúra nebolo pravdivé ani z hľadiska preukázaných faktov a ani z hľadiska oficiálnej verzie. Pritom nešlo len o nejaké detaily, ale o kľúčové veci.

Druhé a tretie „spontánne“ doznanie M. Kocúra

Pri druhom výsluchu M. Kocúra z 18. 6. 1981, sa na s. 13, 14 rozsudku uvádza: „/bez obhajcu záznam č.I. 728a, že obhajca bol o výsluchu, ktorý mal začať o 14.00 vyrozumený telefonicky o 13.15 prostredníctvom kolegu Dr. Virdzeka, ktorý uviedol, že Dr. Kubál sa v budove nenachádza/ Obžalovaný upravil výpoveď v tom smere, že sa o ceste do Bratislavy dohodol s Brázdom, 2, alebo 3 dni predtým. V aute bol Piaček a Beňová… V ostatnom vypovedal v podstate zhodne. Štyria poškodenú znásilnili, Andrášik ju vyfackal, na bagrovisku ju opätovne znásilnili. Andrášik jej ponoril hlavu pod vodu. Výsluch ukončený toho istého dňa o 15.30 hod.“.

Na s. 14 rozsudku sa uvádza tretie doznanie Kocúra, ktoré bolo aj nahraté: „Po výsluchu o 17.30 hod. bola prokurátorom JUDr. Majerhoferom táto výpoveď nahratá na magnetofónový záznam. Obžalovaný uviedol, že v aute Brázdu bol Čerman, Andrášik, Zimáková. Dievča išlo s Urbánkom, vtiahli ju do auta. Tašku dievčaťa dal Urbánek do auta. Na priváte ju znásilnili. Andrášik jej zviazal ruky, špagát nevie odkiaľ vzal. Ďalej na otázky kto bol v Unicu, uviedol, že tam boli Francúzky a zdá sa mu, že Beďač a Dúbravický. Privát bol niekde na Slavíne. Súložili s poškodenou štyria. Znásilnili ju aj na bagrovisku/senát si tento záznam na hlavnom pojednávaní vypočul. 29. 6. 1981 zvolený obhajca JUDr. Beresecký.“

Aj druhé a tretie doznanie si zaslúži pár komentárov:

– ako je vidieť, ani v druhom a ani treťom doznaní neuviedol účasť Dubravického, Beďača a Lachmanna na trestných činoch

– druhé doznanie je, čo sa týka osádky vozidla Brázdu, v rozpore s prvým aj tretím doznaním a aj v rozpore s realitou

– až v treťom doznaní spomenul, že dievča išlo s Urbánkom

– stále tvrdil, že privát bol niekde na Slavíne

Aj tu jasne vidieť, že ani 2. a 3. doznanie M. Kocúra nebolo pravdivé (ani z hľadiska preukázaných faktov a ani z hľadiska oficiálnej verzie), hoci KS uviedol, že doznania M. Kocúra sú pravdivé a považoval ich za korunný dôkaz viny Nitranov.

Zmena výpovede

Pri nasledujúcom štvrtom Kocúrovom výsluchu z 30. 6. 1981, sa na s. 14 rozsudku uvádza, že: „Dňa 30. 6. 1981 bol obžalovaný vypočutý za prítomnosti JUDr. Bereseckého. Celkom zmenil doterajšie výpovede…, že na diskotéke vôbec nebol, nikdy nebol na diskotéke v Mlynskej Doline. V čase keď sa mal skutok odohrať bol spoločne s M. Luprichom. D. Luprichovou, J. Daňom, D. Daňovou, F. Daňom a J. Šubom na štrkoviskách v Ivánke pri Nitre… Skutočnosti, ktoré v predchádzajúcich výpovediach uvádzal sa dozvedel od známych a od príslušníkov a z toho si vydedukoval celú výpoveď…“.

– Na alibi si spomenul až neskôr, čo je úplne prirodzené, keďže kúpanie na štrkoviskách nie je žiadna významná udalosť, ktorej presný dátum by si pamätal aj po 5-tich rokoch. Všetci pochybovači by si mali položiť otázku, čo robili 9. júla 5 rokov dozadu a zistili by, že prísť na odpoveď nie je vôbec jednoduché a vyžaduje si to istý čas a námahu. Mimochodom, samotný fakt, že s alibi prišiel až neskôr, dokazuje, že báchorky o tom, že vedel dopredu o svojom zadržaní a že sa predtým dohadoval s ostatnými Nitranmi a Zimákovou ako budú vypovedať, sú číry nezmysel.

Ako Kocúr urobil svoje „spontánne“ doznania bez obhajcu

Pri 1. výsluchu Kocúra z 16. 6. 1981, sa na s. 12-13 rozsudku KS v úvode uvádza tiež, že: „Obhajca bol obžalovanému ustanovený dňa 16. 6. 1981 /JUDr. Kubál… pri výsluchu 16. 6. 1981 /bez obhajcu/, ktorý sa podľa zápisnice konal od 15:25 do 18:00 hod za účasti vyšetrovateľov Gerbela, Taligu, Augustína, Vanína /obžalovaný uviedol, že netrvá na prítomnosti obhajcu.“. Pri druhom vyššie uvedenom výsluchu M. Kocúra z 18. 6. 1981, sa na s. 13-14 rozsudku KS uvádza: „/bez obhajcu záznam č. I. 728a, že obhajca bol o výsluchu, ktorý mal začať o 14.00 vyrozumený telefonicky o 13.15 prostredníctvom kolegu Dr. Virdzeka, ktorý uviedol, že Dr. Kubál sa v budove nenachádza/.“.

Dôležité informácie (aj) o priebehu výsluchov sa nachádzajú v archíve MV v Levoči (tzv. levočskom archíve). Tu je potrebné najprv uviesť, že NS ČSFR v zverejnenom rozsudku z r. 1990, prikázal KS na s. 13, aby sa oboznámil s kompletným spisom. KS však chýbajúce dôkazy nezabezpečil a Nitranov odsúdil len na základe doznávajúcich a usvedčujúcich výpovedí. V zverejnenom odvolaní JUDr. A. Böhma na NS SR, z roku 2004, sa na s. 12, JUDr. Böhm vyjadruje aj k vzťahu senátu KS (ktorý 20. 1. 2004 vydal napadnutý rozsudok) k dôkazom z levočskému archívu MV SR, takto: „snaha nájsť skoro po 3O. rokoch pravdu, najviac absentovala senátu krajského súdu v Bratislave, ktorý vyniesol napadnutý rozsudok. Tento senát totiž nemal ani len najmenšiu snahu oboznámiť sa s dôkazmi uloženými v archíve MV SR, napriek tomu, že o ich existencii od roku 1990 vedel a prinajmenej od roku 1991 bol o zadováženie týchto dôkazov neustále žiadaný.“. V zverejnenom odvolaní JUDr. A. Böhma na NS SR v 2004, sa na s. 7 tiež uvádza, že: „Obaja obžalovaní spolu so svojimi obhajcami na základe osobitného povolenia… nazreli dňa 14. 5. 2004 do… spisov MV v Levoči… dôkazy nachádzajúce sa v archíve MV v Levoči svedčia o nezákonnej manipulácii s celým vyšetrovacím spisom…“. Obžalovaní tieto dôkazy zabezpečili, a preto boli súčasťou ich odvolaní na NS SR, ktorý ich však odmietol vykonať – viď zverejnený rozsudok.

V levočskom archíve (v sekcii Materiály z archívu MV SR/JUDr. Kubál), bol uprataný aj tento zverejnený materiál: v ňom Kocúrov advokát JUDr. Kubál, ktorý mu bol ustanovený 16. 6. 1981, dňa 24. 6. 1981 uvádza: „Rozhodnutím… zo dňa 16. 6. 1981 som bol ustanovený M. Kocúrovi… za obhajcu… Teraz som sa dozvedel, že s obvineným mal byť vykonaný výsluch dňa 16. 6. 1981 a že pravdepodobne 18. 6. 1981 mal byť vzatý do väzby. O ani jednom z označených úkonoch som nebol upovedomený. Preto mi bolo znemožnené na týchto sa zúčastniť. Z tohto dôvodu tieto úkony namietam preto, že bolo porušené právo obhajoby obvineného. Žiadam, aby som bol o všetkých úkonoch, ktoré sa budú vo veci konať riadne a včas upovedomený. Ďalej žiadam, aby mi bola povolená návšteva a rozhovor s obvineným, a tiež aby mi bolo doručené uznesenie o vzatí do väzby obvineného.“. Teda tento uprataný dokument dokazuje porušenie práva Kocúra na obhajobu a mal byť súčasťou spisu. Kocúr o tomto dokumente hovorí v zverejnenom Dodatku č. 1 k odvolaniu na NS SR, z r. 2005, na s. 1. V zverejnenom Kocúrovom Dodatku č. 2 k odvolaniu na NS SR v 2005, sa na s. 2 píše, že: „nového obhajcu som požadoval z mylného presvedčenia, že Dr. Kubál nemá o moju obhajobu záujem.

JUDr. Böhm v zverejnenom prepise Záverečnej reči prednesenej pred NS SR v roku 2006  k námietke Dr. Kubála uvádza na s.  5 – 6 toto: „Ešte len na margo otázky porušenia práva na obhajobu je zaujímavé, že námietka dr. Kubala sa v spise nenachádza, zato sa tam nachádza úradný záznam z 18.6.1981 na č. listu 728, kde poručík Gerbel napísal, že dnešného dňa, t. j. 18.6. som telefonicky vyrozumel dr. Kubala, že od 14. hod. bude pokračovať vo výsluchu obvineného Miloša Kocúra – oznámenie prevzal Dr. Virdzek, ktorý uviedol, že dr. Kubal sa v budove nenachádza, ale že mu odkaz odovzdá. Takýmto spôsobom sa snažili orgány činné v prípravnom konaní už vtedy zabezpečovať výrobou písomných dokladov alibi o porušovaní práva na obhajobu, pretože dr. Kubal jednoznačne píše, že nikdy – až do 24.6.1981 – mu žiaden orgán prípravného konania neoznámil ani deň a hodinu uskutočnenia výsluchu, ani koho bude vypočúvať.“

Nezákonným postupom v prípade Cervanová, sa vo svojich blogoch detailne venuje bývalý elitný vyšetrovateľ Jozef Šátek.

Tu sú na mieste nasledovné otázky:

– Prečo bolo advokátovi M. Kocúra (JUDr. Kubálovi) znemožnené sa zúčastňovať na prvých výsluchoch?

– Ako potom možno veriť tomu, že Kocúr nevypovedal pod nátlakom a jeho doznania sú spontánne?

– Ako možno tieto Kocúrove doznania považovať za zákonné, keď mu bolo odoprené zákonné právo na obhajobu?

– Aký bol účel tohto odopretia?

Záver

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Kocúrove doznávajúce výpovede sú v zásadných veciach v rozpore s preukázanými faktami a aj s oficiálnou verziou. Z Kubálovej sťažnosti je zrejmé, že Kocúrovi bolo počas týchto výsluchov odopreté právo na obhajobu. Ako teda môžu byť tieto doznania brané ako jednoznačný, pravdivý, zákonný a korunný dôkaz viny Nitranov? Ako môžu byť tieto doznania brané ako dôkaz podporujúci oficiálnu verziu, keď sú s oficiálnou verziou v zásadných okolnostiach v rozpore?

Zdravý rozum predsa káže, že ak by bol Kocúr vinný a spontánnym (čiže pravdivým) doznaním a spoluprácou s vyšetrovateľmi by sa chcel vyhnúť trestu smrti, tak by uviedol celú verziu v zásadných bodoch presne tak, ako sa stala, uviedol by správne miesto činu, ako aj všetky zásadné okolnosti a uviedol by všetkých spolupáchateľov, keďže tým by sa ten hrozný čin rozdelil medzi viacerých, a mal by aj viac možností pre taktizovanie a hádzanie viny na iných. Zmena miesta činu by mu nijako nepomohla, naopak, len by tým zbytočne zavádzal vyšetrovateľov, čo v optike toho, že je vinný a rozhodol sa spolupracovať a priznať sa, nedáva žiadny zmysel. Rovnako by mu nepomohla ani zmena v zložení posádky auta, na ktorom sa presúvali na diskotéku do Bratislavy. Jeho doznania teda, z pohľadu, že by bol vinný a tieto doznania boli spontánne, nedávajú logiku. Naopak, svedčia o tom, že s tou inkriminovanou udalosťou nemal nič spoločné a obsah jeho výpovedí je len kombinácia vyfabrikovaného hrubého scenára, toho čo sa dozvedel z počutia a jeho vlastných dedukcií (tak ako to uviedol vo svojej štvrtej výpovedi). To by vysvetľovalo napríklad Slavín – keďže sa dopočul, že to malo byť vo vilovej štvrti, vydedukoval z toho Slavín, hoci je to v rozpore s oficiálnou verziou. Ak teda neboli tieto doznania spontánne, museli byť nejakým spôsobom vynútené (fyzický, či psychický nátlak). Nahráva tomu aj skutočnosť, že mu bolo v začiatkoch odopreté právo na obhajobu.

Tieto doznania sú silnou indíciou, že ich kostru tvorila vnútená verzia hrubého scenára vyfabrikovaného Pálkovcami, ktorá bola, vzhľadom na zistené skutočnosti v danom momente aktuálna. Keďže pribúdajúce overené skutočnosti (napr. Zimákovej účasť na splave) nemohli vyšetrovatelia len tak hodiť za hlavu, museli scenár neustále meniť a upgradovať na stále vyššiu verziu. Tieto zmeny výpovedí, respektíve zreplikovanie stále novšej a novšej verzie scenára, badať aj u iných Nitranov (s výnimkou Bedača, Čermana a Dubravického, keďže tí sa nepriznali nikdy) a u Zimákovej. Je vysoko nepravdepodobné, že by si ten skutok pamätali všetci rovnako zle.

Preto v prvej výpovedi Kocúr uviedol, že sa 9. 7. 1976 dopoludnia dohadoval v Nitre so Zimákovou o diskotéke a v ďalších Zimákovú spomínal ako spolucestujúcu do Bratislavy, nakoľko v tom momente sa ešte o  účasti Zimákovej na splave nevedelo, a teda jej prapodivný presun ešte nebol súčasťou vyfabrikovaného scenára. S alibi prišla Zimáková až neskôr, keď podľa rodinného albumu zistila, že v tom čase bola na splave.

Kocúr nespomenul ďalších “spolupáchateľov“ Lachmanna, Beďača a Dubravického preto, lebo títo ešte neboli v scenári. Vyšetrovatelia ich vyfabrikovali až neskôr, keďže sa potrebovali vysporiadať s tým, že Čerman a Andrášik boli na diskotéke s Francúzkami. To, že podľa denníka Cohenových boli na diskotéke 8. 7. a nie v inkriminovaný deň 9. 7., ich netrápilo, zamerali sa len na to, ako sa zbaviť Francúzok. Vyriešili to skutočne bravúrne – Čerman sa na diskotéke v jednom momente vykašľal na Francúzky, lebo potreboval ísť na žúr (to, že aj toto je v rozpore s denníkom ich tiež netrápilo). Zariadil, aby ich (pre ne neznámy) muž odviezol domov – do hry vstúpili nové postavy – Dubravický a Lachmann. Takýmto štýlom pribúdali noví ľudia, jedno auto už teda nestačilo, bolo potrebné vyfabrikovať druhé a teda aj jeho šoféra – do hry vstúpila nová postava – Beďač. A tak sa im scenár vymkol z rúk a nabublával do stále väčších rozmerov a stále väčšej absurdnosti.

Pozri aj moje ďalšie blogy o kauze Cervanová:

všetky moje blogy