Denník N

Ona

Cez pootvorené dvere veľa nevidí…

Perina vytiahnutá vysoko, ešte o čosi vyššie ako zvyčajne. Smetné nádoby sú takmer priamo pod oknami. Vynášanie domového odpadu, naozaj záslužná činnosť, keby nie ich, nepríjemná predstava. Ale nie tak skoro ráno, našiel by sa aj vhodnejší čas, nútený budíček veľmi príjemný nie je.

Pootočí sa, ľahké tielko prilepené na koži, žiadny dobrý signál. Paplón sa musí dostať nižšie, potiahne, ešte trocha, hneď je to lepšie. Nepríjemné, leží na chrbte a pod sebou cíti vlhko, to je pocit. Odkope sa, nohy položí na perinu, ešte aspoň chvíľu, ani budík sa ešte neozval.

Papuče nazuté, mokré tielko v ruke, chce to sprchu. Kúpeľňa, správne miesto, kvapôčky vody mu stekajú po tele, jedna za druhou bez akýchkoľvek pokynov. Krása, nič lepšie si nevie predstaviť, postupne z neho schádza lepkavý pocit, cíti sa čistý a slobodný. V kuchyni je ticho, čosi sa mu nepozdáva, Blažka by mala byť už hore. Kávička na stole, priestor preplnený nádhernou vôňou, tak predsa.

Nazrie do izby, cez pootvorené dvere veľa nevidí, ale predsa. Vyťahané tričko, brucho hrdo ukazujúce svoje tukové zásoby, rozcuchané vlasy. Zarazí sa, chvíľku nehybne stojí, akoby to ani nebola ona. Ešte nespravil ani krok, a tá tvár. Nie, chorá nie je, aj vitálna je, dobre, nie ako kedysi, ale má svoje roky.

Zbadala ho, otvorí dokorán. „Dobré ránko,“ dostane zo seba. Chce povedať ešte čosi, zopár prívetivých slov. Nejde to, akoby sa zasekli, zostali niekde tam vo vnútri. Vhodí kocku cukru a mieša kávu, pravidelne, dookola. Zrak zamestnáva pohľad na Blažku, strnulý výraz, oči neprítomné. Priloží šálku k ústam a sŕka, rýchlejšie, poháňa ho zvláštny pocit. Chce byť preč, hlavou mu pobehujú myšlienky, neusporiadané a nepríjemné. Miešajú sa so spomienkami, toľko pekného spolu prežili. Musí sa dostať rýchlo preč, oslobodiť sa, aspoň na chvíľu.

Teraz najčítanejšie