Denník N

Ženy sú u nás ako v raji, rozhodujú o všetkom

Nikdy sme ich toľko pri moci, ako zvyknú muži hovoriť, nemali. Tretina členov vlády, 33,3 percenta, slovom päť. Presne toľko členov slovenského kabinetu tvoria ženy. Zdá sa možno preto, že nemá zmysel hovoriť o rodovej rovnosti.

Vládny kabinet nie je odrazom spoločnosti. Je to klamlivý obraz, ilúzia, náhoda. Slovensko stále mentálne nemá na to, aby sme mohli viesť vážnu celospoločenskú diskusiu o témach diskriminácie žien či ľudských právach. Našu spoločnosť táto téma neoslovuje. Sem tam síce niekde nájdeme v titulku novín #MeToo alebo Istanbulský dohovor, alebo pár článkov o postavení žien na Slovensku, ale celospoločenská diskusia vyzerá úplne inak. Nevzbudila ju ani nedávno zverejnená štatistika generálnej prokuratúry, ktorá ukázala, že počet prípadov domáceho násilia stúpol v roku 2017 o 81 percent. Čo sa stalo? Začali nás muži viac tĺcť? Samozrejme že nie, stačilo len začať prísnejšie posudzovať tento typ trestných činov. Ak by sa to dialo aj v minulosti, možno naopak, dnes by sa ženy na Slovensku cítili bezpečnejšie a mačovia by sedeli v chládku. Násilia sa podľa prokuratúry dopúšťajú muži v produktívnom veku, tretina násilníkov bola opitá. Obeťami sú najmä partnerky, bývalé partnerky a deti.

Úplnou iróniou bolo, keď sa nedávno chvíľu hovorilo o ženách bez žien. V parlamente. Smutná bola nielen téma – potraty, ale to, že ju znova otvorili extrémisti, ktorí ešte nedávno pochodovali s fakľami rukách.

O čom je teda svetová debata o rodovej rovnosti?

„Je o rovnosti práv a šancí, ale aj zodpovednosti a povinností,“ povedala švédska ministerka zahraničných vecí Margot Wallström v Litve na konferencii Women Political Leaders.

A toto pochopenie u nás stále pokrivkáva. Rodová rovnosť nie je zďaleka len o sexuálnom násilí, počte žien vo vláde či parlamente, alebo o počtoch odvysielaných filmov, pod ktoré sa podpísali režiséri či režisérky.

U nás by sme mohli začať. Naposledy, keď sme to skúsili – debatovať o Istanbulskom dohovore, prišla násilná smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá túto debatu zastavila. Na Orave pochodovalo 1500 ľudí proti dohovoru, ktorý podľa niektorých má pomôcť v boji proti domácemu násiliu. Oponenti s týmto výkladom nesúhlasia, čo je v poriadku – pri ťažkých témach sa nikdy nehľadalo riešenie ľahko.

Vo svete debatu spúšťajú udalosti

V zahraničí je debata výrazne ovplyvnená udalosťami, ktoré sa v krajine dejú. „Na Ukrajine máme 6000 vojačiek, priemer žien v našej armáde je viac ako 10,6 %. Vstúpili do armády lebo bolo treba chrániť našu krajinu,“ povedala vo Vilniuse Ivanna Klympush – Tsintsadze, vicepremiérka pre európsku a euro-atlantickú integráciu Ukrajiny.

Ešte ťažšie diskusie prebiehajú v Afrike. „Vojnu u nás ženy nezačali – nikdy nerobili kľúčové rozhodnutia, ale vojna ich životy zásadne ovplyvňuje. Deti nechodia do školy, do armády sú regrutované aj dievčatá, všade sa znásilňuje. Porodiť takto splodené dieťa je veľmi traumatizujúce,“ povedala Martha Martin, poslankyňa z Južného Sudánu.

Vojnovú brutalitu zažila aj Sandra Uwiringiyimana z Konžskej demokratickej republiky. „Môj otec ma vychovával tak, že môžem byť kým chcem, že všetko dokážem a každý týždeň som snívala o niečom inom. A potom sa všetko zmenilo. Pochopila som, že svet je iný ako môj otec.“ Navonok krehká žena je autorkou vojnových memoárov – spomienok dieťaťa na vojnu, kvôli ktorej musela s rodinou utiecť do Burundi. Tam, v utečeneckom tábore prežila masaker pri ktorom zomrelo viac ako 1000 ľudí, vrátane členov jej rodiny. Kniha How Dare The Sun Rise opisuje aj to, ako bola relokovaná na základe rozhodnutia OSN do USA, kde vyštudovala a žije. Sandra (zakladateľka Jimbere Fund) stála na jednom pódiu s Angelinou Jolie, Madeleine Albright a vypočuli si ju na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Jej príbeh je výnimočný, tým za akých okolností a kam sa dostala. Väčšina dievčat s podobným štartovacím balíčkom skončí oveľa horšie.

Americký príklad nie je len o sexuálnom násilí

Naše kultúrne prostredie si zrejme ešte bude dlho musieť počkať na americký sen malej Megan. Pred 25 rokmi, v tom čase 11-ročné dievčatko si všimlo reklamu na čistiaci prostriedok, ktorý ukazoval ako s mastnotou bojujú iba ženy. Napísala o tom list aktivistkám za práva žien. Neskutočné na tom príbehu sú tri plus jedna veci.

Prvá, že si to to dievča všimlo, druhá že nebolo ľahostajné, tretia, že po jeho apeli reklamu „opravili“. Bonusom v celom príbehu je, že to dievčatko sa stalo herečkou a dnes je Meghan Markle vojvodkyňou zo Sussexu. Titul získala Meghan svadbou s princom Harrym ku ktorému k oltáru dokráčala čiastočne sama, čiastočne v sprievode jeho otca – princa Charlesa.

Vlajka feminizmu zaviala nad Veľkou Britániou však už skôr, keď kráľovná Alžbeta II. rozhodla, že princeznú Charlotte v rade na trón nemôže jej mladší brat – princ Luis preskočiť hoci je chlapec.

Pre mnohých bol krok malej Megan, krokom bláznivej malej feministky. Ale len vďaka bláznivým feministkám a ich „prehnaným reakciám“ máme napríklad dnes právo voliť a iné „samozrejmosti“.

Len drobnosťou je nedávno publikovaná správa, že v súťaži o titul Miss America sa už nebudú musieť ženy premávať na móle v plavkách.

Slovensku nepomohla k debate ani smrť

Aj na Slovensku sa dejú udalosti, ktoré by tému mohli naštartovať. Len nedávno zomrel po surovom útoku 36-ročný Filipínec Henry John Serafica Acorda. Zomrel preto, lebo bránil svoje kamarátky – ženy. Zapálili sme sviečky, polícia prisľúbila väčší dohľad nad Obchodnou ulicou v Bratislave a život ide ďalej. Na debatu o ženách v „našom svete“, ani táto nezmyselná smrť nestačila.

Teraz najčítanejšie

Silvia Krpelanová

Vyštudovala Katedru žurnalistiky na FiF UK v Bratislave. Pracovala ako redaktorka v tlačovej agentúre SITA, denníku SME a TV Markíza (2004 - 2012). Zúčastnila sa programov: Visegrad Summer School (2006) Advanced European Media Training (2007), Tertio Milenio Seminar on Free Society (2007). Od septembra 2015 pôsobí v RTVS ako dramaturgička a moderátorka relácie Slovensko v obrazoch. Je autorkou Magazínu Bratislava región (Tourist Edition Look At It, 2017 a 2018), ktoré sú dostupne bezplatne v tlačenej aj elektronickej podobe TU. Zaujíma sa aj o témy spojené s rozvojom turizmu a aj preto s radosťou spolupracovala na vytvorení dvoch StoryMáp - Vínne cesty a Vianočné trhy pre región Centrope, ktorý zahŕňa Bratislavu a jej okolie a svojimi aktivitami podporuje rozvoj cezhraničnej spolupráce. Nájdete ich tu a tu. Spolupracuje s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE). Blogy inšpirované témami, ktoré Inštitút sleduje si môžete prečítať na tejto platforme.