Denník N

Americká noir kriminálka so slovenskými koreňmi

Hlavného hrdinu si najímajú na problémy, ktorým bežní ľudia nerozumejú, pričom od neho sa očakáva, aby problémy riešil metódami, ktorým rozumejú všetci veľmi dobre.

Klasika je klasika a má ju každý umelecký žáner. Za klasiku sa považuje preto, lebo má určité signifikantné pravidlá a postupy, no keby nebolo autorskej kreativity, tak by sme sa po určitej dobe klasikou presýtili. Je to tak aj v literatúre, no keďže žánrová evolúcia má svoju obdivuhodnú dynamiku, z času na čas nám pripomenie aj vlastnú genealogickú podstatu.

Tento zážitok sa mi nedávno prihodil pri čítaní poviedkového románu Martina Hatalu. Jeho Whiskey, krv a striebro sa číta ako niečo od Raymonda Chandlera alebo Dashiella Hammetta. Jeho súkromný detektív Christopher Orchard je tak ako hrdina z americkej noir alebo hardboiled detektívky.

Hlavný sujet prózy je situovaný do obdobia zlatej éry hollywoodského filmu, do ulíc Los Angeles tridsiatych rokov 20. storočia. Christopher Orchard je čudák s revolverom a so striebornými nábojmi. Napriek tomu, že sa zaoberá iracionálnymi fenoménmi, koná racionálne a prakticky. Najímajú si ho na problémy, ktorým bežní ľudia nerozumejú, pričom od neho sa očakáva, aby problémy riešil metódami, ktorým rozumejú všetci veľmi dobre.

Imidž Christophera Orcharda charakterizuje ležérna pánska elegancia ako v každej americkej kriminálnej klasike s tým rozdielom, že Hatalov detektív neeliminuje obyčajných zločincov amerického podsvetia. Loví v úplne inom rybníku.

Je ním skutočné mysteriózne podsvetie, ktoré je v určitom symbiotickom vzťahu s nablýskaným svetom mestskej society. Hatala si v projekcii hlavnej postavy v podstate pomohol aj inou žánrovou klasikou. Orchard je totiž ako Sapkowského Zaklínač odetý v elegantnom obleku a nekrčivom plášti.

Zaujímavé spojenie, hoci si myslím, že táto urbánna fantasy by pokojne zafungovala aj v slovenských reáliách. Ak chcel autor zúžitkovať konkrétny historický prvok, pokojne mohol využiť prvorepublikové mestské kulisy a slovenský miestopis, keďže aj monštrá a príšery majú skôr východoeurópsky pôvod.

Som o tom presvedčený, pretože Martin Hatala tak v jednom prípade z piatich aj urobil. Americký prípad sa nakoniec cez umne vykonštruovanú zápletku, v ktorej sú spojivkom československí legionári, prenesie aj na územie Slovenska.

Autor v tejto poviedke veľmi zručne spracoval dobové prostredie, a to rovnako mestské ako aj rurárne, pričom podľa mňa v porovnaní s Hvoreckého poviedkou Najhorší zločin vo Wilsonove, vedie aj o jednu dĺžku paže kosteja.

Za pozitívum tejto slovenskej žánrovky pokladám tiež celkovú kompaktnosť hlavnej postavy. A hoci je miestami citeľný malý rozpor, vznikajúci medzi slovenským autorstvom a anglo-americkým konaním hlavnej postavy, v plnej miere to vyvažuje nenásilný sarkazmus a humor.

Dobré čítanie na letné večery, za ktoré dávam štyri svätojánske mušky z piatich.

 

Martin Hatala: Whiskey, krv a striebro, Artis Omnis 2018

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie