Denník N

Hrobom sa mu stalo more

Pred 90 rokmi, 18. júna 1928, havarovalo lietadlo, v ktorom letel na pomoc stratenej Nobileho vzducholodi Italia slávny polárny bádateľ Roald Amundsen.

Roald Engelbregt Gravnin Amundsen sa narodil 16. júla 1872 v Borge pri Fredrikstade. Otec chcel, aby pokračoval v rodinnej lodiarskej tradícií, matka chcela mať zo svojho štvrtého syna lekára. Snažil sa jej prispôsobiť, no keď ako 21-ročnému zomrela, zanechal štúdium medicíny a vrátil sa k detským snom.

Rodný dom Roalda Amundsena

Na začiatku jeho celoživotnej cesty bol Fridtjof Nansen, ktorý ho zaujal prechodom cez Grónsko v roku 1888, a osudy expedície Johna Franklina, ktorá sa stratila v kanadskej Arktíde pri hľadaní severozápadného priechodu z Atlantického do Tichého oceána. Amundsen sa stal námorníkom, spoľahlivým kormidelníkom a od roku 1897 sa sústredil na výpravy do polárnych končín Zeme.

Jeho prvá cesta do ľadových oblastí boli na lodi Belgica, ktorú dostal k dispozícii belgický polárnik Adrien de Gerlache. Počas výpravy sa zoznámil s Frederikom Cookom, ktorý mu poskytol cenné informácie. Išlo predovšetkým o skúsenosti z pobytu medzi Eskimákmi, od ktorých sa naučil využívať psie záprahy a kožušinové oblečenie.

V rokoch 1903 – 1906 dosiahol Roald Amundsen prvý veľký objaviteľský úspech. Na malej lodi Gjöa so šesťčlennou posádkou ako prvý preplával Severozápadným prejazdom z Grónska do aljašského prístavu Nome. Počas tejto expedície určil presnú polohu Severného magnetického pólu.

Po návrate získal Nansenovu loď Fram, s ktorou sa chcel unášaním v ľade dostať na severný pól. V roku 1909 však svetom obleteli správy, že na najsevernejšom bode Zeme už zastali americkí polárnici Robert Peary a Frederick Cook. Prvenstvo bolo priznané Pearymu.

Po týchto správach Amundsen nasmeroval Fram do južných morí. Musel sa ponáhľať, keďže na nepokorený južný pól mal namierený aj britský polárny bádateľ Robert Scott. Loď Fram zakotvila 14. januára 1911 v Zátoke veľrýb pri Rossovom ľadovci, kde si posádka vybudovala základňu Framheim. Práve vtedy ocenil skúsenosti, ktoré získal od Eskimákov. Predovšetkým psy boli vytrvalejšie, odolnejšie a do ľadovo-snehového prostredia vhodnejšie ako poníky, ktoré si priviezol Scott. 14. decembra 1911 Amundsen a jeho druhovia zistili, že prišli na miesto, z ktorého sa už nedá ísť ďalej na juh, len na sever. Aby nevznikli pochybnosti, prežili na najjužnejšom bode Zeme tri dni, urobili viacero meraní a na póle zanechali stan Polheim s odkazom pre svojich nasledovníkov, teda predovšetkým pre Roberta Scotta. Ten sa na južný pól dostal mesiac po Nóroch, 17. januára 1912. Ťažko opísať sklamanie, ktoré prežíval, keď tam našiel nórsky stan. Scottova expedícia sa nakoniec skončila tragicky, keď na spiatočnej ceste on a jeho druhovia zahynuli.

Po návrate sa Amundsen zameral na prieskum Severovýchodného prejazdu z Nórska popri sibírskych brehoch do Beringovho prielivu, ktorým ako prvý preplával v rokoch 1878 – 79 Adolf Erik Nordenskjöld. V 20. rokoch Amundsen presedlal z lodí na palubu lietadiel a vzducholodí. V roku 1926 sa vybral k severnému pólu na palube vzducholode Norge. Spoločníkmi mu boli konštruktér Umberto Nobile a polárnik Oscar Wistling, ktorý ho sprevádzal aj na ceste na južný pól. 12. mája 1926 preleteli ponad severný pól a pristáli na Aljaške. Tri dni pred nimi uskutočnil svoj let severnými končinami Američan Richard E. Byrd, no o jeho skutočnom prelete ponad najsevernejší bod Zeme panujú pochybnosti. Niektorí zemepisci tvrdia, že práve vzducholoď Nobile preletela presne ponad 90 ° severnej zemepisnej šírky a považujú Amundsena za skutočného dobyvateľa i severného pólu. V každom prípade on a jeho verný druh Wistling sa stali prvými ľuďmi, ktorí dosiahli oba póly Zeme.

Keď sa Amundsen dozvedel o problémoch vzducholode Italia, ktorej velil jeho priateľ Umberto Nobile, nezaváhal ani okamih a 18. júna 1928 vzlietol na hydropláne Latham 47 spolu s piatimi druhmi na pomoc. Na Špicbergy, kam mal namierené, však nepriletel. Lietadlo havarovalo za neznámych okolností a pre Amundsena a ďalších odhodlaných mužov sa stali hrobom hlbiny Barentsovho mora. Niekoľko vecí, ktoré boli na palube lietadla, neskôr vyplavili vlny mora pri nórskom meste Tromsö.

Svoje zážitky a skúsenosti priniesol Amundsen v piatich knihách. Jeho meno nájdeme nielen na mape Antarktídy, ale nesie ho aj najhlbšia panva Severného ľadového oceána, mys a ľadovcové plató na Špicbergoch, záliv na severe Kanady, kráter na južnom póle Mesiaca, asteroid s číslom 1 065 alebo americká sonda Deep Space 2 (druhá má meno Scott) a názov Amundsen – Scott má výskumná stanica na najjužnejšom bode Zeme. So životom a objaviteľskými cestami Roalda Amundsena sa môžeme zoznámiť v jeho rodnom dome, ktorý je dnes múzeom.

Foto: Visit Norway.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.