Denník N

Po spomienkových mapách za všetkým, čo si nepamätáme

Niekto by nazval smrť koncom, a niekto iný by to naopak označil za začiatok príbehu. Autor Jonas Hassen Khemiri si vybral tú druhú možnosť. Smrť hlavnej postavy povýšil na stredobod jeho života, okolo ktorého sa rozohrávajú osudy aj iných ľudí.

V živote človeka sú často najpodstatnejšie tie najkaždodennejšie situácie, zážitky a spomienky. Tie ho formujú a podpisujú sa do jeho podvedomia. Každý subjekt považuje za podstatné úplne iné okolnosti vlastného života, ako si myslí jeho bezprostredné a aj vzdialené okolie.

Je preto zaujímavé čítať nekrológy a biografie známych osobností, do ktorých autor projektuje aj vlastné presvedčenie o životných vzostupoch a pádoch alebo iných skutočnostiach, ktoré vraj mali ten najbytostnejší dosah na život popisovanej osoby.

A vôbec. Koľko detailov zo života človeka musíme poznať, aby sme ho pochopili? Čo je vlastne dôležité a kto určuje, čo je životná rana, čo je iba nepodstatná epizódka a čo úplný balast? Veď často aj sám človek o sebe pochybuje, či si skutočnosti zo svojho života pamätá presne alebo skreslene. A to treba brať do úvahy ešte aj fakt, že možno zabúdame oveľa viac, ako si zapamätávame.

Takto o svojich podstatách bytia pochybuje aj hlavný hrdina románu Všetko, čo si nepamätám. Volá sa Samuel a kým žil trpel nepokojom zo svojej pamäti. Raz si robil každodenné krátke poznámky do bloku, inokedy sa zase zamýšľal nad tým, či sa mu nezhoršuje pamäť práve tým, že intenzívne pracoval na tom, aby fungovala lepšie. Ústrednou témou jeho života sa však paradoxne stane jeho vlastná smrť.

Niekto by to nazval koncom, a niekto iný by to označil za začiatok príbehu. Autor Jonas Hassen Khemiri si vybral tú druhú možnosť. Smrť hlavnej postavy povýšil na stredobod jeho života, okolo ktorého sa rozohrávajú osudy aj iných, so Samuelom spriaznených ľudí.

Koná tak prostredníctvom románového bezmenného spisovateľa, ktorý skladá mozaiku z výpovedí týchto blízkych osôb, aby sa na jednej strane vyvrátili dohady o Samuelovej tragickej autonehode, pričom na druhej strane je jeho snahou objaviť aj možný motív jeho prípadnej samovraždy.

Dopytovanými sú ľudia, ktorí mali so Samuelom veľmi blízky až intímny vzťah, pričom v spomínaní sa vynárajú tie najbežnejšie súvislosti ich vzájomných životov. Samuel bol odborníkom na spomienky, o ktorých tvrdil, že si ich treba tvoriť asociáciou s každodennou rutinou.

Samotný dej tohto románu sa tejto formulácie verne pridŕža. Je poskladaný z rutín každodennosti jednotlivých aktérov, pričom dlho pôsobí nesúrodo a chaoticky, ale čitateľ neskôr ocení túto formu, ktorá speje k prekvapivej pointe.

Je to tak trocha detektívka po spomienkových mapách niekoľkých protagonistov príbehu, v ktorej je veľmi otázne, koho spomienkam sa dá veriť, respektíve, čo sa môže skrývať v tom, čo si vlastne nepamätáme.

Román švédskeho autora vychádza v novej edícii slovenského vydavateľstva Artforum, ktorá je zameraná na súčasnú svetovú beletriu. Na žlto-modrých obálkach edície, ktorej dizajn vytvorila Mária Rojko, sa postupne predstavia ilustrácie renomovaných slovenských výtvarníkov všetkých generácií. Na prvých troch knihách série –klad to sú: Katarína Slaninková, Daniela Olejníková a Miroslav Cipár.

 

Jonas Hassen Khemiri : Všetko, čo si nepamätám, Artforum 2018, Preklad: Drahomíra Uhríková

Teraz najčítanejšie