Denník N

V Bratislave bez domova a predsa sčítaní!

V roku 2016, resp. 2017 zaplavila médiá informácia, že sa v novembri 2016 uskutoční (uskutočnilo) v Bratislave prvé sčítanie ľudí bez domova, a teda Bratislava bude mať prvé exaktné čísla o počte bezdomovcov. Pravdou je, že exaktné byť môžu, nie však prvé!

       Sčítanie v roku 2011 bolo oproti predošlým cenzom iné nie len tým, že ponúkalo možnosť vyplnenia elektronického formulára, ale aj tým, že národné štatistické úrady mali poskytnúť z cenzu 2011 údaje o bezdomovcoch a ich základnej charakteristike (na základe nariadenia komisie (ES) č. 1201/2009, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov).

       Bezdomovcami podľa tohto nariadenia môžu byť osoby, ktoré žijú na ulici bez prístrešia – bez strechy nad hlavou (primárne bezdomovectvo), alebo osoby, ktoré sa často presúvajú medzi zariadeniami dočasného ubytovania – bez domova, resp. bez adresy (sekundárne bezdomovectvo).

       Na Slovensku sa pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov 2011 zisťovali len dáta za sekundárne bezdomovectvo, teda ľudí, ktorí žijú v rôznych obydliach, prístreškoch alebo v rôznych typoch ubytovní a iných inštitucionálnych zariadení pre bezdomovcov. Títo ľudia mali mať potom pre účely cenzu miesto obvyklého pobytu na adrese, kde boli sčítaní.

       Údaje o ľuďoch bez domova boli zisťované len priamo o nich, nie o rodinách či domácnostiach, ktoré by mohli tvoriť, a boli publikované len údaje, ktoré vyplývali z predmetného nariadenia. Teda verejnosti v rámci „Census hubu“ [1] sú o nich k dispozícii iba dáta za pohlavie, vekové skupiny a veľkosť lokality.

       Ako sme už uviedli vyššie, tak pre tento účel za bezdomovcov boli označení obyvatelia, ktorí sa sčítali v určenom type obydlia, teda tzv. sekundárni bezdomovci. Takýmito obydliami boli napr. hromadné ubytovacie zariadenia dočasného ubytovania (nocľaháreň, domov na polceste, útulok, ubytovňa pre bezdomovcov, zariadenia pre ľudí bez domova) či ľudia sčítaní vo fiktívnom dome [2].

       Pri cenze v roku 2011 sa v Bratislave sčítalo 1 834 osôb, ktoré môžeme z hľadiska typológie označiť za sekundárnych bezdomovcov. Z nich bolo 926 mužov a 908 žien. Najviac, až 52,5 % zo všetkých bezdomovcov, bolo sčítaných v okrese Bratislava Inajmenej, 3,9 %,v okrese Bratislava III. Len v tomto okrese Bratislava III sa sčítalo viac žien ako mužov.

Obrázok č. 1: Bezdomovci podľa pohlavia a miesta sčítania

       Najviac, až 41,0 % bratislavských ľudí bez domova, má 30 až 49 rokov. Najmenej ich je vo veku 65 rokov a viac, ktorých je len 4,7 % zo všetkých ľudí bez domova v meste. Mladších ako 30 rokov je 32,7 % a 50 až 64 ročných je 21,6 % zo všetkých bezdomovcov Bratislavy.

       Podobne je to aj pri podrobnejšej okresnej úrovni, len pri okresoch Bratislava III (36,1 % zo všetkých ľudí bez domova v okrese) a Bratislava V (33,1 % zo všetkých ľudí bez domova v okrese)je najviac ľudí vo vekovej skupine do 30 rokov. Vo všetkých bratislavských okresoch ich je najmenej vo vekovej skupine 65+. Zaujímavosťou je, že i keď je v Bratislave – Starom Meste najviac ľudí bez domova, tak pri pozretí na ich vekové zloženie je najmenej (1,0 %) 65-ročných a starších.

        Bezdomovcov starších ako 64 rokov je najviac v okrese Bratislava V. V tomto okrese je ich až 36,0 % zo všetkých v tejto vekovej skupine. Väčšina z nich boli ženy (54,8 %). Za ním nasleduje s 22,0 % v tejto vekovej skupine okres Bratislava II, kde tiež bolo viac žien (57,9 %) ako mužov (42,1 %).

Obrázok č. 2: Bezdomovci podľa vekových skupín, pohlavia  a miesta sčítania

Okres

Do 30 rokov

30 až 49 rokov

50 až 64 rokov

65 a viac rokov

S M Ž S M Ž S M Ž S M Ž
BA I 308 155 153 469 234 235 176 91 85 10 9 1
BA II 42 24 18 46 26 20 26 10 16 19 8 11
BA III 26 12 14 19 9 10 15 6 9 12 2 10
BA IV 50 28 22 51 25 26 28 10 18 14 9 5
BA V 173 86 87 167 92 75 152 76 76 31 14 17
Bratislava,
hl. mesto
599 305 294 752 386 366 397 193 204 86 42 44

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011

       V Bratislavskom kraji bolo sčítaných 2 396 osôb bez domova, no len 2 061 z nich tam malo aj trvalý pobyt. Teda v tomto kraji je medzi bezdomovcami výrazne veľa ľudí (takmer 14% zo všetkých bezdomovcov sčítaných v Bratislavskom kraji), ktorých trvalé bydlisko je odlišné od kraja miesta sčítania. Najviac týchto obyvateľov malo trvalý pobyt v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji.

       Iné premenné o ľuďoch bez domova voľne dostupné nie sú, ale ak budeme čerpať zo zverejnených všeobecných informácií o tejto skupine obyvateľov, tak môžeme povedať, že väčšina z nich na otázky ohľadom napr. najvyššieho dosiahnutého vzdelania, súčasnej ekonomickej aktivity, národnosti alebo náboženskej príslušnosti neodpovedala.

       Ako môžeme vidieť vyššie, tak naozaj Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 môžeme označiť aj prívlastkom prvého sčítania bezdomovcov a je ho možné používať aj ako jeden z čiastkových zdrojov takýchto informácií.

Už priamo zameraný zber informácií o tejto skupine obyvateľov bol však až o 5 rokov neskôr, kedy v novembri 2016 za spolupráce IVPR, MPSVaR SR, magistrátu hlavného mesta a rôznych mimovládnych organizácií sa uskutočnil dotazníkový výskum spojený so zberom informácií o ich počte. Tu už podľa dostupných informácií sa samostatne venovali skupine ľudí sčítaných na ulici a aj v nocľahárňach.

Zdrojom údajov boli dáta zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. Tieto dáta (ale aj mnohé iné) sú dostupné na web stránke Štatistického úradu SR alebo na web stránke Eurostatu.

Viac podobných článkov alebo informácií o autoroch je dostupných na www.klebedata.sk. Pekné hranie s dátami prajeme.

           Pavol Škápik, Viktor Robert Bederka

Vysvetlivky:

[1]Zjednotenými dátovými výstupmi z SODB 2011 sú hyperkocky, ktoré sú prístupné prostredníctvom aplikácie Census Hub. Hyperkocka je viacrozmerná krížová tabuľka. Obsahuje hodnotu políčka na meranie každej kategórie/témy a ich členení krížovo zostavených do tabuľky s každou kategóriou každého ďalšieho členenia.

[2]Na základe metodických pokynov musel byť každý obyvateľ sčítaný v byte a byt v dome. V prípade, ak obyvateľ nebýval v byte resp. dome, tak mal sčítací komisár za obyvateľa vypísať fiktívny sčítací formulár B. Údaje o byte a C. Údaje o dome a do oboch sčítacích formulárov napísať, že ide o fiktívny dom.

Teraz najčítanejšie