Denník N

Obrana liberálneho vzdelania

Čo sa učiť?

Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa ešte nepohlo z miesta a už tu máme ďalšiu vraždu (Henry Acord), tentokrát takmer v priamom prenose, na ulici. Členovia novej vlády slepo pokračujú v šľapajách tej predchádzajúcej a reagujú stále až potom, keď sa ozve zdesená verejnosť. Čo preboha čítajú v tých prehľadoch udalostí, tlače, čo im každé ráno kladú ich poradcovia resp. spravodajská služba na stôl. Alebo im dávajú ráno na stôl chlieb s masťou a cibuľou?

Jedného mladého muža zabije na ulici pred svedkami cieleným kopom do hlavy iný mladý muž, ktorý sa od nevinnej obete líši väčším objemom svalovej (nie mozgovej) hmoty. To len preto, že sa zastal mladej ženy, ktorú útočník obťažoval. Na otázku novinárov, prečo to urobil, odpovie, že je mu to ľúto a že si to vôbec nepamätá.

Nejde samozrejme len o tohto jedného patologického jedinca, schopného takého hrozného činu, ale o to, že sa tu (zatiaľ skôr v podhubí) množia celé „komunity“ tohto živočíšneho druhu, ktoré (zatiaľ) ešte „nevyšli z lesa“. Ktorí zo zodpovedných sa zasa budú tváriť rozhorčene a prekvapene, keď sa tak stane?

Nie je tu niekde obrovská chyba aj v celom systéme vzdelávania? Už Ján Ámos Komenský sa zasadzoval o univerzálnu vzdelanosť (pansofizmus). Pozrite si pre porovnanie (a zamyslenie) ten široký záber predmetov, z ktorého si môžu vyberať v pregraduálnom štúdiu študenti špičkových amerických univerzít patriacich do Brečtanovej ligy (Ivy League).

Veľa a oprávnene sa hovorí o tom, že jedným z kľúčových nedostatkov nášho vzdelávacieho systému je, že nevzdeláva ľudí pre prax. Rozvíja sa systém duálneho vzdelávania, podporuje sa zapojenie odborníkov z praxe do vzdelávacieho procesu a študijné odbory, ktoré potrebuje trh práce. Vstup súkromného sektoru do systému vzdelávania je samozrejme plne opodstatnený, požiadavky firiem a trhu práce sú dôležité pre ekonomický rast krajiny. Ale je tu aj iné dôležité kritérium pre dobre fungujúci štát – nazvime to napr. liberálne vzdelanie, klasická, všeobecná vzdelanosť, humanitné štúdium, alebo aj liberal arts education. Odporúčam aj skvelú knihu, autor Fareed Zakaria: Obrana liberálneho vzdelania, z ktorej autor bohato čerpá. Samozrejme, tie uvedené pojmy nie sú identické, ale nejaký prienik tam je, teraz sa zamerajme na znalosti, ktoré sú podstatné pre efektívne fungovanie slobodného občana v demokratickej spoločnosti. Nechýba v tej našej skladačke vzdelávacieho systému premýšľajúci a tvorivý človek, ktorý berie svoje občianstvo osobne? Toto je prioritne úloha štátu, nemôžeme celú zodpovednosť na tomto poli preniesť na mimovládne organizácie.

Ja viem, hneď sa ozvú hlasy typu „Koľko latinčinárov (well, toto asi nie je dobrý príklad), historikov umenia, literárnych vedcov, teológov, filozofov potrebuje trh práce na Slovensku? Skončia na úrade práce.“ Áno, hľadanie primeraného zamestnania môže trvať dlhšie, ale ekonomika Slovenska ušetrí nemalé peniaze niekde inde. Je totiž vysoko pravdepodobné, že absolventi týchto odborov nebudú podporovať extrémistické strany, šíriť konšpiračné teórie a proruskú propagandu, voliť populistov (ktorí zdeštruujú celú ekonomiku), hodnotiť Hlavné správy ako dôveryhodné médium, kopať do ľudí na ulici (len preto, že majú iný názor na problém teodicey), ani vychovávať svoje deti v tomto duchu. Dôsledky týchto javov budeme totiž musieť raz (at the end of the day) zaplatiť. Dobré ráno milé deti. A rozprávke je koniec.

 

Súvisí to aj s tým, že väčšina, nielen mladých ľudí žije v online svete, na brány ktorého neustále útočia banality a povrchnosť. V tomto svete absentuje sústredené čítanie, premýšľanie, kritická diskusia. Mimochodom, ani sa nepokúšajme všetko zvaliť na mládež, už v antickom Grécku boli neplodné pokusy zvaliť vinu na „skazenú mladú generáciu“.

Na tejto vyučovacej hodine, ktorá trvá už roky, nám chýba učiteľka aj učiteľ života, ktorí by nás učili:

  • žiť život bez neustáleho uhýbania, podliehania novým názorom (a jazyku) len preto, že sú práve v móde,
  • ako byť schopný myslieť nové myšlienky a porozumieť zložitému svetu okolo seba,
  • jasne a otvorene zastávať svoje, logickými argumentmi podložené názory,
  • rozpoznávať nezmysly a jasne identifikovať tých, ktorí tieto nezmysly ponúkajú ako jednoduché riešenia zložitých problémov atď.

Vzdelávanie ako príprava na povolanie je dôležitá, ale nie jediná zložka (celoživotného) procesu vzdelávania. Už v antickom Grécku chápali vzdelávanie ako zdokonaľovanie, cnosť, schopnosť stať sa múdrym (pre čerstvých absolventov liberálneho vzdelania už v pôvodnom znení bez titulkov: Sapere aude!). Rimania vytvorili pojem liberálneho vzdelávania týkajúci sa (už spomínaného) slobodného človeka. Máme takého?

Podstatou liberálneho vzdelávania je položiť základy spoločné všetkým, t. j. naučiť seba aj iných:

  • premýšľať, dodať mysleniu špecifický obsah,
  • kriticky čítať, analyzovať informácie v aktuálnom kontexte,
  • formulovať myšlienky, jasne a rozumne písať (jasnejšie a rozumnejšie ako autor), pretože písanie nás učí premýšľať
  • učiť sa učiť

Známeho amerického novinára W. Lipmanna sa raz pýtali, čo si o istom probléme myslí. Odpovedal: Neviem, ešte som o tom nepísal.

Žijeme v dobe rýchleho technologického rozvoja a vštepovaného strachu z  umelej inteligencie. Samotné technológie však nestačia, až v spojení so schopnosťami  človeka môžu priniesť výsledky.

Tie najcennejšie prednosti sú tie výhradne ľudské – kreativita, logická argumentácia, emočná inteligencia, hodnotové usudzovanie. Nielen prirodzená, ale aj umelá inteligencia má svoje limity (a tým nemyslím len Problém zastavenia Turingovho sveta), vrátane schopnosti poznať svoje limity.

Ešte hodno spomenúť jeden dôležitý všeobecný faktor, ktorý má zásadný vplyv na výsledok tejto tragikomédie na javisku vzdelávania – kultúra, v rámci ktorej sa celý dej odohráva. Mala by byť založená na zásluhách, nie na arogantnej hierarchickej moci. Filozof Isaiah Berlin nás varoval, že „viera v jednoduchú vše objímajúcu pravdu nutne vedie k slepej arogancii a má nebezpečné následky“.

Čo dodať na záver? Ministerka školstva, ktorá prišla z „akademického prostredia“, chce znížiť počet  študentov osemročných gymnázií. Autor ich totiž nevníma iba ako školy pre mimoriadne nadané deti ( napr. tie s IQ vyšším ako 130 – kde by potom chodili budúci členovia vlády SR?), ale aj ako inštitúcie poskytujúce základy všeobecnej vzdelanosti – viď vyššie.

Alebo chceme dostihnúť susedné Maďarsko, ktoré má Fasori Gimnázium v Budapešti, medzi absolventov ktorého patria:

  • dvaja nositelia Nobelovej ceny
    • Eugene Wigner –fyzika, matematika,
    • John Harsanyi – ekonómia
  • takí géniovia ako:
    • Edward Teller – fyzika
    • John von Neumann – matematika, kvantová fyzika, ekonómia, informatika, podľa potreby. Tento pôvodom Maďar židovského vyznania (čo už môže byť horšia „kvalifikácia“ na Slovensku a dnes už aj v Maďarsku?) bol vtedajšími svetovými vedeckými špičkami neoficiálne považovaný za„najmúdrejšieho človeka na svete“. Nedožil sa ani 54 rokov. A pozrite sa, čo za sebou zanechal.

Keďže liberálne vzdelanie nemá byť úzko zamerané, okrem uvedených vedcov svetového formátu na tomto evanjelickom gymnáziu vyštudovali aj skladateľ Emmerich Kalman, básnik Gyorgy Faludy, Šándor Petőfi tu študoval dva roky.

Áno, pán Šulík (Martin), v tejto Záhrade (poznania) je všetko tak, ako má byť! A u nás predsa nedovolíme, aby tie imperialistické svine a migranti pchali svoje špinavé rypačiky do našej, post-socialistickej záhradôčky. Naše izbičky revolučných tradícií sú predsa posvätné.

Teraz najčítanejšie