BLOG
Lukáš Majersky
Lukáš Majersky
1 532

Je Ready Player One pornografia?

Krátka odpoveď: áno. Dlhá odpoveď: určite áno.

Najprv som si myslel aká super kniha! S odstupom času som však postupne zistil, že sa mi román páči stále menej a menej. Najradšej by som svoj oslavný článok na túto knihu vymazal z povrchu zemského (odkaz tu). Ale aspoň vidíte ako sa názory na určité veci postupom času a vďaka nárastu znalostí a nových faktov môžu zmeniť. Napokon som dospel k nekompromisnému záveru, že tá kniha v podstate nie je ani knihou. Je to marketing. Je to hlučná vykrádačka skutočných majsterkúskov. Sľubuje veľa a dáva málo. Vzruší a sklame. Je to porno. Nerdovské porno. A dosť predvídateľné a lacné. Nečudo, že to malo taký celosvetový úspech. Napokon, nechal som sa nalákať a prekabátiť aj ja. A áno, veľké finále by sa nikdy neuskutočnilo nebyť jednoduchej deus ex machina (v tomto prípade skôr Ogden Morrow ex machina).

Príbeh a štruktúra knihy sú šablónovité, schematické a archetypické v žiadnom lichotivom svetle. Cesta hrdinu je tu lacná a predvídateľná, bez žiadnej hĺbky a dejového zvratu, ktoré by pre hrdinu predstavovali psychologickú vnútornú premenu na ceste k sebatranscendencii, keď sa vo finále ako znovuzrodený múdry hrdina dokáže postaviť zoči-voči ultimátnemu zlu a zvíťaziť nad ním. Najlepším popkultúrnym príkladom archetypickej hrdinovej cesty je pôvodná trilógia Hviezdnych vojen (IV, V, VI). Ready Player One však neponúka vôbec nič a náš hlavný protagonista Wade Watts je karikatúrou hrdinu. Sirota s dobrými kamarátmi v ekonomicky a ekologicky rozvrátenom svete utieka do virtuálnej reality (tu sa vykráda Sneh od Neala Stephensona), aby sa tam pokúsil zvíťaziť v súťaži, v ktorej hlavná cena je kontrola nad virtuálnou realitou OASIS. Musí sa však postaviť diabolskej nadnárodnej korporácii, ktorá sa snaží OASIS získať pre seba. A samozrejme sa nezaobídeme bez romantickej zápletky. Príbeh skutočne čiastočne nejako aspoň trochu pripomína romantický príbeh. Kniha je v tomto celkom zlatá, ale pri bližšom pohľade, to je tak všetko. Je to zlaté a tým to začína aj končí. Čo však začína hneď na začiatku knihy je siahodlhá estráda popkultúrnych referencii, ktoré nemajú konca kraja a tvoria (prekvapivo?) nosnú časť „príbehu“. Treba nájsť tri kľúče, otvoriť tri brány a dobyť hrad v galimatiáši poslednej veľkej bitky ľahko zameniteľnej so sebastrednou popkultúrno-referenčnou orgiou.

RPO je rozporuplná kniha. Na jednej strane to vyzerá byť dobovým dielom namiereným na tínedžerov, ktorí majú radi filmy (knihy) ako Hunger Games a The Maze Runner (postapokalyptický svet, kde tínedžeri už z akéhokoľvek dôvodu utekajú pred niečím, kvôli niečomu, aby dosiahli niečo…), na druhej strane vás Cline ubíja do nemoty referenciami na staré Atari hry ako Advanture, o ktorej len málokto zo súčasnej generácie vôbec počul. No a potom tu je epizóda z animovaného seriálu Danny Phantom. Konkrétne epizóda 12 Teacher of the Year z prvej série , v ktorej hlavní hrdinovia hrajú hru, v ktorej musia nájsť sedem kľúčov apokalypsy, a kde sa z jednej hrôzostrašnej postavy (Chaos) tiež napokon vykľuje dievča v reálnom svete (v RPO to je postava Aeach). Epizóda vyšla v 2004 a kniha v 2011. Podobnosti sú obrovské, až by mohol byť hlavný dej knihy chladnokrvnou vykrádačkou. Pravdu sa asi nikdy (alebo aspoň v dohľadnej dobe) nedozvieme.

Ale to nie je všetko. Je tu ešte film. Skutočná vizuálna pastva pre oči. Prepracované akčné scény, skvelý charakterový dizajn a explózie, za ktoré by sa nehanbil ani Michael Bay. A od prvého záberu viete ako to celé dopadne. A hlavná postava je úplne neužitočná a nezaujímavá a všetky ostatné zaujímavejšie postavy urobia všetku prácu zaň a on (Wade) zhrabne všetku slávu. Nejako sa totiž chudobne napísaná postava hlavného hrdinu musela preložiť na filmové plátno. Réžiu mal na starosti nik iný ako Steven Spielberg, ktorý dal svetu kvalitné sci-fi ako Jurský park, Vojna svetov či Minority Report. Ale tento film je v skutočnosti rovnaký ako kniha. Megaprešpekulovane bombastický až neviete, čo sa deje a v skutočnosti prázdny. Lacno dobrodružný, plný klišé a vnútorne mŕtvy. A je to snáď ešte väčšia vykrádačka ako „román“ s často divnými odkazmi, až sa sami seba pýtate, pre aké konkrétne obecenstvo je vlastne tento film určený? Štyridsiatnici povedia, čo to je za hovadinu a mladí nebudú chápať odkazy na osemdesiate roky.

Samozrejme film/kniha nie sú žiadnou tragédiou. Film je fajn zábava pre nenáročného pukancového diváka. Povedzme tak 50% – 60%. Za T-mínus jeden deň si z neho nič hlboké ani podstatné nebudete pamätať. Neurazí, neuškodí, dobrý zabijak času, či len tak si to pustiť ako pozadie a sem-tam sa pokochať kvalitnými CGI efektmi. Kniha však dopadá trocha horšie. Nie je to nič, čo by ste chceli čítať znova, ak máte radi originálnu, pestrú, novátorskú, hlbokú, skutočne spoločensko-kritickú dobrodružnú špekulatívnu fikciu. Alebo len knihy, ktoré sú dobré. Ak však chcete pekný katalóg literárnych klišé a nekonečných referencii na lepšie diela ako je toto, tak Ready Player One – Hra sa začína, je knižočkou pre vás. Pre mňa týmto románikom skôr Hra skončila a nemám najmenší záujem sa kedykoľvek v budúcnosti k Ernestovi Clineovi vrátiť. Je to viac podnikateľ ako vizionár, viac podomový predajca ako dobrý románopisec, viac obchodník ako literát. To mu treba uznať, že je dobrý obchodník. Napokon mu sadol na lep aj Steven Spielberg. A to mu treba kvitovať. Z literárnej stránky to je však odpad a podvod a ďakujem ti bože, že si ma síce neskôr, ale lepšie ako nikdy, osvietil múdrosťou rozoznať brak od niečoho, čo by mohlo byť považované za nielen dobrú sci-fi, ale aj dobrý román ako taký. Keď chcete niečo podobné a originálne a čo Cline vykradol, siahnite napr. ku knihám ako Sneh od Neala Stephensona, Neuromancer od Williama Gibsona, či filmom ako Matrix, Trináste poschodie, Tron, či Ghost in the Shell. Alebo k (a boh mi za to odpusť) epizóde Dannyho Phantoma Učiteľ roka. Ready Player One je v skratke nostalgická pornografia. Ak sa vám také niečo páči, tak fajn, žiaden problém. Moja ultrastručná recenzia však znie: je to zbytočne vyhodený čas aj peniaze.

 

Keby ste sa náhodou nudili, tu je „zopár“ referencii z filmu, ktoré zozbieral Abraham Riesman pre stránku Vulture (odkaz tu).

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Vždy sa vyplatí prečítať dobrú knižku.

Blogy

|