Vážený pán konšpirátor! (list premiérovi)

Takže pekne po poriadku:

U pána Dobšinského ste sa čudovali nad tým, akí sme neuveriteľne „šikovní“, že dokážeme zajednať námestia, osloviť hercov, rečníkov, zohnať aparatúru, financie a „elegantne“ ste pred nami akože  smekali klobúk dolu.

Vážený pán premiér. Kým sa dostanem k bratislavským zhromaždeniam, začnem pekne tu v Považskej Bystrici, kde som bol súčasťou organizačného tímu. Vyjadrili ste počudovanie, ako dokáže niekto po štyroch dňoch od zverejnenia informácie o vražde Jána a Martiny zorganizovať nejakú udalosť.

Nuž čuduj sa svete, pán premiér, pán digitálny líder, je rok 2018. Tu u nás v Považskej to neboli štyri dni, ale hneď v utorok po pondelkovom zverejnení informácií o vražde, sme zorganizovali prvú udalosť – a to Sviečku za Jána a Martinu. Ono, totiž určite viete, existuje niečo také, čomu sa hovorí sociálne siete, ktoré v sebe skrývajú veľký komunikačný potenciál.

Prvé podujatie teda stálo presne 0 eur, slovom NULA, zorganizovali sme ho preto, lebo nami táto dvojnásobná poprava otriasla a akosi sme potrebovali zo seba dostať ten smútok a zdesenie, že v našej krajine, ktorú už desať rokov so svojimi kolegami „spravujete“, dokáže niekto takto hanebným spôsobom zavraždiť dvoch mladých ľudí, ktorí žili v pravde.

Nerobili sme si ideály o účasti, ale na prvé podujatie tu u nás prišlo hneď viac ako 60 ľudí, ktorí zapáli sviečku na pamiatku Jána a Martiny. Zdieľali rovnaký smútok a zdesenie ako my a veľmi rýchlo sme zistili, že z okresného mesta s takmer 40 tisíc obyvateľmi, nie sme jediní.

O ďalšie dva dni sme robili prvý pochod. Pán Pellegrini, náklad na tento pochod bol opäť 0 eur. Slovom, NULA. To už prišlo viac ako 350 ľudí. Naším jediným komunikačným kanálom bol Facebook, kde sme prirodzene narážali na možnosti informovať podobne zhrozených a zarmútených ľudí, kde sa schádzame, aby sme vyjadrili, že v takejto krajine, kde sa vraždia mladí ľudia, naozaj žiť nechceme.

Pán premiér, prešlo sedem dní a my sme robili tretie podujatie. Prišlo viac ako tisíc ľudí, a čuduj sa svete, náklady na podujatie boli opäť 0 eur. Slovom, NULA. A áno, sme šikovní, pretože za tých sedem dní sme naozaj stihli svoje zákonné oznamovacie povinnosti, obtelefonovať známych a priateľov, či by nezahrali na podujatí a nevystúpili s príhovormi, pripraviť dramaturgiu, požičať si aparatúru, komunikovať s lokálnymi médiami, komunikovať s ľuďmi v iných mestách, spojiť sa v iniciatívu Za slušné Slovensko. A popritom chodiť do práce, robiť na svojich ďalších dobrovoľníckych aktivitách, starať sa o rodiny, domácnosť. Viete, ľudia, keď sa pácha zlo, fungujú trošku inak ako previerky pre najbližších spolupracovníkov z okruhu premiéra našej krajiny. Majú vznešený motív, prirodzenú túžbu po dobre, spravodlivosti a chuť byť medzi ľuďmi, ktorí to vnímajú rovnako.

To je ten druhý breh, na ktorom evidentne nie ste, keďže vám toto treba vysvetľovať, ani po štyroch mesiacoch to neviete pochopiť a namiesto toho šírite vo verejnoprávnom médiu bludy o sprisahaní z 5. avenue.

Pán premiér, ale to stále nebolo všetko, my sme pokračovali, ďalší a ďalší piatok, dokonca aj vtedy, keď v Bratislave zhromaždenie nebolo. A ľudia chodili. Chodili na zhromaždenia v meste, v ktorom sa nič podobné nikdy nedialo. Nechodili preto, lebo chceli vymrznúť, lebo chceli opršať, alebo preto, že by nemali dôležitejšie veci na práci. Ale čo už je dôležitejšie ako to, že nám tu niekto surovo vraždí novinárov a ich budúce manželky a vrcholní predstavitelia exekutívy tohto štátu tu blúznia o prevratoch?

Vážený pán Pellegrini, po vzore svojho predsedu ste sa pustili na veľmi tenký ľad. Okrem toho, že by ste mohli mať vyvinutý veľmi silný cit proti podnecovaniu nenávisti voči istým skupinám spoločnosti (a Vám osobne to určite nemusím bližšie špecifikovať, ani sebe nemusím), tak by ste si mohli uvedomiť, že svojím konaním túto spoločnosť rozvraciate akurát tak Vy.

K dnešnému dňu sme v Považskej Bystrici urobili pod hlavičkou iniciatívy Za slušné Slovensko viac ako desiatku podujatí, robili sme ich aj vtedy, keď nikde inde v krajine sa zrovna nič nerobilo. Sumárny účet za všetky tie zhromaždenia a diskusie, na ktoré prišli tisíce ľudí aj v okresnom meste, je dohromady 0 eur. Opäť slovom, NULA. Ak teda nechcem monetizovať počet odmakaných dobrovoľníckych hodín, ktoré sme preto ako organizátori radi obetovali. To by vyšla iná cifra. Nám ale prišlo psou povinnosťou urobiť maximum preto, aby sme my a ďalšie generácie žili v slušnej krajine. A nepotrebovali sme k tomu žiadneho Sorosa, ani Merkelovú ani migrantov, ani hadojašterov, ani HAARP, ani chem-trails. V tejto spoločnosti je totiž stále dostatok súdnych ľudí, ktorí chcú jednoducho len fungujúci štát, slušnú a úspešnú krajinu a gaunerov mimo zorného poľa.

Pán premiér, menej špáradiel po vreckách, možno sa Vám rozjasní zrak. Možno dôjdete k tomu, že stačí zavolať Farskej a Šeligovi, a opýtať sa ich, odkiaľ zohnali peniaze na zhromaždenie. A oni Vám potom ochotne prezradia, že ich zohnali vlastnou hlavou – dali výzvu na Facebook spolu s číslom transparentného účtu a bežní občania Slovenska, ktorí túžia žiť v slušnej krajine, poslali desaťtisíce eur. A práve za ne sa platili náklady či už v hlavnom, ale aj ostatných mestách Slovenska, ktoré nemali napríklad aparatúru zadarmo, ako my tu v Považskej. Majú k tomu peknú tabuľku a transparentné vyúčtovanie do posledného centu. Presvedčte sa.

Pán premiér, na záver len: Uvedomte si konečne, že táto krajina Vám nepatrí, spolu s Vašimi kolegami ste „len“ poverení jej dočasným spravovaním. Myslite na to. Lebo keď sa raz podarí niektorej z budúcich vlád konečne zrealizovať reformu školstva a v školách budú vytúžené kvalitné učebnice dejepisu, môže sa v nich o Vás písať dvojako. Ako o konšpirátorovi, očierňujúcom občanov tejto krajiny, zavesenom okolo krku 80-ročného finančníka kdesi z Ameriky, alebo zodpovednom politikovi, ktorý chcel pre túto krajinu niečo poriadne urobiť.

S pozdravom

Tomáš Bořuta, Za slušné Slovensko Považská Bystrica