BLOG
Ján Janočko
Ján Janočko
1 256

Šálka v prachu

Rozhodol som sa napísať pár slov o knihe, ktorú som včera dočítal. Lebo veď, prečo nie?

Šálku v prachu napísal Matej Adámy. Toto meno je vlastne zásadným problémom/výhodou celej knihy. Kto ho nepozná, ten môže byť (ne)príjemne šokovaný prejavom a štýlom, aký je autorovi vlastný. Matej je okrem iného standupista a jeho humor napriek dlhoročnému pôsobeniu na pódiách ešte stále vyvoláva v divákoch to nefalšované, šokované a z drsného vtipu zaskočené „ou“. Čierny humor je v jeho javiskových prejavoch všadeprítomný, po pointu, z ktorej sa nejeden inak drsný jedinec urazí, nejde ďaleko. No a keď ste ochotný prejsť túto pomyselnú hranicu akejsi morálnej či inej zábrany, môžete s knihou začať. Pretože autor je v nej opäť len sám sebou.

Jednohubková prvotina Mateja Adámyho má vlastnú hlavu a ide si na svojej vlne. Na nič neupozorňuje, čitateľa hodí in medias res do života autora. Príbehy chrlí jeden po druhom, občas sú prepojené, zväčša však nie – to ale vôbec nevadí. Že z knihy silno cítiť autora je spôsobené tak štýlom jeho rozprávania, ako aj faktom, že sa až podozrivo (ale chvalabohu) „opúšťa“ a dáva priestor, aby čitateľ odbehol a nakukol aj do odľahlejších častí jeho mozgu. Robí to pritom bez pozvania, čitateľa na chvíľu zmätie, aby ho o pár sekúnd opäť vrátil do deja.

Po tejto knihe budete mať pocit, že ste aspoň trochu spoznali niekoho nového. Otázka je, či budete týmto zoznamovacím stretnutím nadšený, alebo vás z neho strasie. Autor by zrejme chcel, aby to bolo niečo tak pol na pol.

Autor: Broňa Schragge

 

V čom mala pre mňa kniha plusy?

Bola autentická – veril som minimálne 80 percentám toho, čo autor opisoval ako príhody zo života. Mali všetko, čo majú príhody zo života mať. Bez superhrdinov, bez brutálnym napumpovaných poínt ale zato s emóciami a hlbokými myšlienkovými pochodmi.

Bola vtipná – a to súvisí aj s prvým plusom. Naozaj som sa niekoľkokrát pousmial a bolo mi veselo.

Bola bolestivá – pretože kniha sa na nič nehrala a, ako som už spomínal, bola autentická a tak ako som veril vtipom, veril som aj smutným myšlienkovým pochodom.

Bola zrozumiteľná.

Mala luxusné ilustrácie.

 

V čom mala pre mňa kniha mínusy?

 

Autor málo vysvetľoval – nemusel, nechcel, nebola to jeho povinnosť ale u niektorých epizódnych postáv ma zaujímal dôvod, prečo sa v knihe objavili, v akom vzťahu sú s autorom teraz či vlastne podstata ich prítomnosti na konkrétnom mieste. Toto mi trochu chýbalo.

Kniha je krátka – opäť, výber je na autorovi, ktorému do toho nemám čo kecať. Ale aj tak, privítal by ešte pár príbehov. A ten sladký koniec – to si si fakt mohol odpustiť :)

 

Ak máte voľný víkend (alebo aspoň jeden deň) a nebojíte sa nahliadnuť do sveta niekoho, kto svojimi myšlienkami, slovami či skutkami dokáže vydesiť okolie, skúste si vziať do ruky Šálku v prachu. Budete prekvapení.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|