Predstav si, že zastavíš čas. Čo by si urobil ako prvé?
V oblasti literatúry sci-fi som tak trochu rozmaznaná. Odchovaná na knižkách Douglasa Adamsa, Roberta Merleho či Michaela Crichtona, milujúca všetky Star Treky a Hviezdne brány, skrátka nepáči sa mi hocičo. Navyše, nové dejové linky sa už dnes nerodia ľahko, všetko tu už bolo (hoci na také cestovanie v čase sa dám vždy nalákať). Zdá sa to byť ľahké napísať čosi, čo ti ponúka myseľ bez ohľadu na fyziku a iné obmedzenia, ale nie je (verte mi, pokúšala som sa o to dva razy). A tu zrazu, kde sa vzala, tu sa vzala, pristála mi v čítačke parádna vecička, od ktorej by som to vôbec nečakala.
Zastavený čas Tomáša Najta, prvotina slovenského mladíka z Kysúc, vôbec nie je zabitým časom. Vlastne ani neviem, ako mi čas pri jeho čítaní ubehol. Možno je to tým, že jeho postava Richard nestojí na mieste, ale cestuje z miesta na miesto, hoci sa svet okolo neho zastavil. Nevie prečo a nevie ani to, ako ho rozbehnúť. Iba verí, že raz sa to opäť pohne ďalej.
Poďme k veci. Máte tridsať na krku, aj by sa patrilo povedať láske svojho života „buďme rodina“, ale akosi sa nemáte k činu. Vyhovuje vám to až do okamihu, keď sa na výlete s priateľkou zrazu všetko zastaví, len vy nie. Poviete si fajn, veď to je sranda, môže si vziať, čo len chcem, nahliadnem do súkromia celebrít, nepotrebujem ani prachy, ani povolenia. Nie je to však také jednoduché. Stojí nielen čas, ale aj vzduch, a tak vám po chvíli spánku hrozí udusenie. Ani bežné úkony ako toaleta nie sú veľmi možné, ak pri tom necúvate ako kôň v šapitó. Gravitácia si tiež dala pauzu, takže si predstavte, čo pred vami v takej chvíli ostane. Predstavili ste si to? Tomáš Najt si práve takéto situácie užíval najviac (a ja s ním).
Predstavte si, čo môže s človekom spraviť obyčajné tľapnutie po zadku. Nie, neľakáme sa, nejde o problém obťažovania, skôr o to, že dotyčnej priateľke ostane v zastavenom čase na onej časti tela nepekná a po rozbehnutí času asi aj bolestivá pomliaždenina. Treba si skrátka dávať pozor, aby ste sa ľudí veľmi nedotýkali. Na druhej strane sa môžete premeniť na Supermana a zachrániť ľudstvo (alebo aspoň zopár ľudí). A tak aj Richard vezme spravodlivosť do vlastných rúk a začne riešiť staré i nové krivdy. Musí sa však kvôli tomu vybrať z Kysúc do Bratislavy na jedinom možnom dopravnom prostriedku – bicykli. Síce bez zotrvačnosti, ale silou vlastných nôh to dá za… to je vlastne úplne jedno za aký čas. Má ho koľko len chce.
Cestou sa pristavuje pri telefonujúcich vodičoch a nemilosrdne im v záujme bezpečnosti cestnej premávky odhaduje aparáty vdiaľ. Cigarety v ústach nahrádza ceruzkami zo švédskeho nábytkárskeho obchodu, hrubokrkým mafiánom strihá odev na tele na kúsky a vôbec, bohatým berie a chudobným dáva. Nie Superman, Jánošík je to.
Je to vlastne taká roadshow kombinovaná s cestopisným dokumentom, lebo ako správny mladý a vzdelaný muž sa cestou kochá výhľadmi na kopce, navštevuje múzeá a hrady, a keď je unavený, vyhliadne si hotel s otvorenými dverami a pospí si, hoci slnko je stále tam, kde bolo. A ktovie, či nedospeje aj k nejakému významnému životnému rozhodnutiu.
Ani záver nie je sklamaním, hoci sa dal predvídať. Ja mu však odpúšťam, lebo som pri knižke strávila fajn chvíle. Tomáš Najt ju údajne celú naťukal do mobilu počas státia v zápchach (hádam pri tom neporušil žiadne dopravné predpisy). A ak sa mu v budúcnosti podarí spísať niečo rovnako dobré, určite má vo mne prvého čitateľa.
Kniha je bohužiaľ dostupná len ako e-kniha.
