Denník N

Ako kríza vytvorila absolventov bez uplatnenia

Zdroj: try.myklovr.com

Ten príbeh poznáte. Vaša známa vyštudovala vysokú školu, kulturológiu či religionistiku, nevedela si nájsť prácu a skončila na pozícii, kde jej vysokoškolský diplom netreba. Ako vznikol trend absolventov bez uplatnenia?

Nejde o žiadnu hanbu ani tragédiu. Možno len o škodu, že vysoká škola neponúkla človeku lepšie možnosti do života. Jeden môj známy zvykol hovoriť, že „dnes majú aj upratovačky vysoké školy.“ Kde sa nabral tento fenomén? Čo sa stalo, že sa roztrhlo vrece s absolventami všemožných odborov, ktorí si nenájdu zamestnanie?

Než začneme, spomeňme jednu vec: V žiadnom prípade netreba dehonestovať uvedené (ani iné) spoločenskovedné odbory. Všetky majú svoju spoločenskú, kultúrnu či akademickú hodnotu, môžu byť prínosom pre človeka v osobnom živote, rozvinú jeho myslenie, prehľad a podobne.

Je však faktom, že týchto absolventov je príliš veľa na to, aby všetci pracovali v odbore. A že značná časť z nich si nedokáže nájsť prácu a následne robí na pozíciách, kde stačí stredoškolské vzdelanie. Kde teda nastal tento zlom?

Akokoľvek čudne to znie, príčiny treba hľadať vo finančnej kríze z roku 2008.

V roku 2007, po tom, ako praskla americká hypotekárna bublina, utrpeli trhy po celom svete, nastali krachy bánk, prepúšťania vo firmách a narástlo množstvo mladých nezamestnaných ľudí. Aby neostali „deti krízy“ doma a nič nerobili, prijali ich na vysoké školy. V danom čase to bolo zrejme správne rozhodnutie a podporoval ho aj minister školstva. Nikto však nečakal, že trend pretrvá až do dnes.

Ako vidíme, narástol najmä počet študentov spoločenskovedných odborov. V rokoch 2008, 2009 a 2010 dokonca študovalo spoločenské vedy viac ľudí, než bol celkový počet vysokoškolákov v roku 2002. Podobne je na tom aj rok 2017. Kríza sa pominula ale množstvo a rozdelenie vysokoškolákov ostalo podobný krízovému obdobiu.

Pripomeňme ešte, že pojem spoločenskovedné odbory je pomerne široký a zahŕňa aj odbory, ktoré majú pomerne široké uplatnenie v praxi (cudzie jazyky, psychológia, žurnalistika).

Práve konkrétne odbory sú pri absolventoch kameňom úrazu. Aj keď to pri dnešných diskusiách o vysokom školstve bude znieť neuveriteľne: Nemáme veľa vysokoškolákov. Máme ich toľko, koľko ich žiada aj trh práce. Ale nie v tých odboroch, ktoré sú žiadané.

Napríklad informatika je každoročne nedostatkovým odborom na trhu práce. Zo stredoškolských odborov sa zase najlepšie uplatnia elektromechanici, strojári či absolventi finančných odborov. Na druhú stranu absolventov manažmentu potrebuje trh menej, než ich aktuálne opúšťa vysoké školy.

Ako z toho celého von?

Nemôžeme direktívne prikazovať mladým ľuďom čo majú a čo nemajú študovať. Môžeme však spraviť niekoľko vecí: informovať mladých ľudí o perspektívnych odboroch a finančne motivovať školy (odbory), ktorých absolventi sa dobre uplatnia.

Naprieč celou EÚ (ale nie na Slovensku) ministerstvá školstva každý rok zverejňujú informácie o uplatnení absolventov. Ide obvykle o dva základné parametre:

  • zamestnanosť
  • a priemernú mzdu s odstupom jedného, troch či piatich rokov po skončení školy.

Robia to pre vysokoškolské aj stredoškolské odbory. Dávajú tak predstavu študentom, čo majú po štúdiu čakať. Rozhodnutie nechávajú na nich, dávajú im len informácie. Zároveň sa tieto informácie dajú využiť pri financovaní škôl: napríklad finančnej podporiť tie odbory, ktorých absolventi majú dobré uplatnenie. Slovenský systém toto dnes zohľadňuje iba minimálne.

Začať sa dá však aj oveľa skôr. Celý systém je dôležité podporiť kvalitným kariérovým poradenstvom na stredných ale aj základných školách. Na každej škole by sa mal nachádzať človek, ktorý identifikuje nadanie a schopnosti každého žiaka a bude mu vedieť poradiť, v akom povolaní a na akej škole môže svoje schopnosti dobre zužitkovať. Či už pôjde o stredoškolské alebo VŠ vzdelanie. Aj kariérové poradenstvo je oblasť, ktorá je na slovenských školách nerozvinutá.

Mali by sme postupne zmeniť myslenie ľudí z „nech má aspoň nejakú školu“ na „nech má dobrú školu.“ Hospodárska kríza sa totiž pominula, podniky a krajiny sa pootriasali a spamätali. Je na čase, aby sa pominula aj kríza v školstve.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie