Denník N

Je suis úradník

Koľkokrát sa zamýšľame nad tým, či plníme úlohy správne – nielen podľa pokynov, ale aj v súlade so základnými hodnotami, ako sú odbornosť, etickosť, transparentnosť alebo aj efektívnosť? Snažíme sa čo najrýchlejšie vybaviť povinnosti, aby sme si mohli dať fajku, alebo nám ide aj o to, aby sme konali v súlade s uvedenými princípmi? Skúste si spomenúť na nedávnu úlohu, ktorú ste mali plniť, a v hlave si prejsť, ako ste komunikovali s partnermi, akú odpoveď ste poskytli a ako toto vaše riešenie pomohlo.

Posledné týždne, mesiace sú na úrade veľmi ťažké. Zmeny, po ktorých tak často túžime, nie vždy prinášajú pozitívny a motivujúci nový prievan a keď si niekto myslí, že horšie už nemôže byť, vždy sa niečo alebo niekto nájde, kto bez najmenšej námahy dokáže pravý opak.

Dobre si uvedomujeme, ako nás, úradníkov vníma drvivá väčšina z vás, ktorí ste si k úradom pričuchli len z občianskej povinnosti zabezpečiť si nejaký doklad či vybaviť si inú agendu. Na vylepšení tohto vnímania musíme pracovať predovšetkým my, úradníci – každý z nás – a nečakať na zázračné reformy. To, ako nás vníma verejnosť, je určite do istej miery založené aj na príbehoch od susedov či známych. Do veľkej miery je však, žiaľ, založené na osobných skúsenostiach s nami. Otázkou je skôr to, ako vnímame my, úradníci seba samých! Tu a teraz… a tiež o desaťročie. Obávam sa, že málo z nás premýšľa nad tým, akým by mal byť úradníkom, a ešte menej z nás pre to niečo robí. Strácame sa v hromade byrokratických postupov, vo vysvetľovaní stokrát vysvetleného, v stíhaní termínov, ktoré boli zmeškané už keď sme dostali zadanie, v opakovanom odstupovaní vecí príslušným orgánom, ktoré sa príslušným nikdy necítia. Tieto každodenné zdroje frustrácie niekedy skutočne nevieme ovplyvniť a často sa nám stane, že sme na pokraji vyhorenia alebo úplnej apatie.

Najprv príbeh, potom ponaučenie.

Konflikty nie sú len medzi úradníkmi a občanmi, ale, žiaľ, často aj medzi nami úradníkmi. Niečo také som zažila prednedávnom a vyvolalo to vo mne obrovskú dávku rôznych emócií: začalo sa to frustráciou, prešlo na hnev a skončilo to ľútosťou a veľkou dávkou sebareflexie. Áno, vo víre všetkých tých udalostí, zmien a očakávaní ani najlepší z nás nezvládnu každú situáciu s gráciou a dôstojne. Očakávania sú pre nás úradníkov najväčším nebezpečenstvom. Ja konkrétne som očakávala, že k riešeniu jednej veľmi dôležitej záležitosti budú aj ostatní kolegovia pristupovať s rovnakou vážnosťou, záujmom vyriešiť vec správne a predovšetkým plným nasadením svojich odborných vedomostí. Bola som pripravená na všetko: odlišné právne názory, nové, doteraz pre mňa neznáme argumenty, vyťahovanie námietok, že som príliš mladá, neskúsená a iniciatívna. Nečakala som však to, že počas rozhodovania neodznie ani jeden protiargument a napriek tomu budem prehlasovaná. Na tento scenár som nebola pripravená až do takej miery, že som zvýšila hlas na kolegyňu a tvrdo vyslovila svoju nespokojnosť. Mrzelo ma to a zároveň som si uvedomila, že moje očakávania boli opäť konfrontované realitou.

Tento príbeh ma opäť prinútil zamyslieť sa nad základnými hodnotami, ktoré nás majú sprevádzať pri práci. Desatoro Dobrého úradníka sme tvorili počas necelého roka. Určite by sa dalo rozšíriť aj o ďalšie prvky, pre nás však predstavuje základné princípy, podľa ktorých by sme mali pracovať. Pri tejto skúsenosti som si uvedomila, že naše Desatoro nemá smerovať len k občanom, ale má byť premietnuté aj do vzájomnej komunikácie medzi úradmi a úradníkmi. Musíme sa navzájom podporovať a pomáhať si bez ohľadu na to, z akých sme úradov. Moja práca môže byť ovplyvnená prácou iných úradníkov.

A teraz sa skúsme pozrieť na to,  aký mám byť úradník/úradníčka? Zopár tipov, ktoré mi napadajú z vlastnej skúsenosti:

    • Uvedomujem si, že moja práca často neprináša viditeľné výsledky ani zlepšenie života občanom, ale prispieva k udržaniu poriadku a dodržiavaniu pravidiel – netreba zúfať, treba pokorne vykonávať službu.
    • Zoberiem si tú námahu a namiesto toho, aby som odpísala, že “nie som príslušný/á konať v danej veci,” skúsim aj poradiť, kto tým príslušným orgánom je – treba byť proaktívny.
    • Keď píšem odpoveď na otázku občana, samozrejme, pokiaľ nejde o notorického “vypisovateľa,” pokúsim sa reálne poradiť a odpovedať na otázku a nielen odcitovať zákon – skúsme to trochu efektívnejšie ako obvykle.
    • Ak mi zavolá sesternica susedovej manželky a rada by niečo vybavila, vysvetlím bežný postup a konám podľa toho, ktorý uplatňujem aj pri neznámom smrteľníkovi – etika má rôzne rozmery.
    • Keď dostanem pozvánku v poradí už do 55. pracovnej skupiny povedzme na Úrade jadrového dozoru, nezahodím pozvánku v domnienke, že sa ma to netýka, ale zúčastním sa aktívne a podľa svojich najlepších schopností – aj ja raz budem potrebovať spoluprácu ostatných.
    • Keď mi zavolá občan, že by sa rád stretol v tej a tej veci, o ktorej, samozrejme, viem, že je problematická alebo že vôbec s tým neviem pomôcť, navyše dohodnúť stretnutie trvá pol hodinu, lebo medzitým prehnane podrobne vysvetlí, prečo sa chce stretnúť, napriek tomu sa stretnem – ľudia oveľa ľahšie pochopia, keď majú osobný kontakt a majú pocit, že boli pri riešení – treba občanov zapájať do rozhodovania.
    • Podriadený zmešká termín, napriek tomu, že bol na to viackrát upozornený, a teda zvýšim naňho hlas – treba sa vedieť ospravedlniť.
    • V novom programovom vyhlásení sa moja problematika opätovne nestala prioritou č. 1, č. 2 ani č. 158 – treba byť vizionár  a vymyslieť spôsob, ako vysvetliť urgenciu problému :)

Tieto rady predstavujú len zrno v mori tých vlastností a schopností, ktorými by sme mali disponovať. Každý robíme chyby, omyly, každý občas reagujeme mimo pravidiel a spoločenských noriem. Preto je pre mňa osobne najdôležitejšou schopnosťou a princípom práve sebareflexia. Vedieť si priznať, že sa mýlim. Byť schopný sa ospravedlniť. Sebareflexia nie je slabosť úradníka, je to sila nás – ľudí.

Monika Filipová, Dobrý úradník

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Dobrý úradník

Sme skupina úradníkov, ktorým záleží na kvalitnom a etickom fungovaní verejnej správy. Nechceme byť pohltení systémom a proaktívne pristupujeme k jeho zlepšeniu. Chceme prispieť k zlepšeniu štátnej kultúry a nastoľovať nové riešenia vo vnútri systému ako aj meniť vnímanie povolania úradníka verejnosťou. Veríme, že každý z nás môže vlastným pričinením prispieť k budovaniu fungujúceho štátu.