Denník N

Rozprávajte sa s mladými dospelými. Budete prekvapení.

O školských osnovách aj o tom, ako zobrať veci do vlastných rúk. A koho je to vlastne vina?

Na letnej prechádzke rozprávam sa s istou mladou slečnou. Volajme ju Barbora. Má toto leto 17 rokov, na gymnáziu jednotky – dvojky a so mnou blízky vzťah. Rozprávali sme sa o mojom štúdiu na práve, o tom ako som sa tam dostala a čo ma k tomu viedlo.

Začínam viac než klasicky. Vravím, že matematika nikdy nebola moja silná stránka, vždy som bola knihomoľka ako vyšitá a dejepis s občianskou náukou boli moje obľúbené predmety. Začnem nostalgicky spomínať. Pýtam sa jej, ako sa jej páčia hodiny občianskej náuky. Vraví, že nijak, pretože nerobia nič. Prvých pár minút nechápem a premýšľam, či sa jej len nechce rozprávať. Vidí moje zaváhanie a zopakuje, že vážne nerobia nič. Sú to hodiny kedy potajomky pod lavicou dojedia desiatu, prescrollujú celý instagram, so spolusediacou preberú všetkých chlapcov na škole a na školskej stránke skontrolujú, čo je na obed.

Neveriacky na mňa pozerá, akoby som zabudla, že aj ja som takéto hodiny mávala.
Má pravdu. Instagram bol síce len v plienkach no na hodine Umenia a kultúry sme vystrihovali snehové vločky. Niekedy aj farebné girlandy. Nie som síce odborník na školské osnovy, no niečo mi našepkáva že toto celkom nebolo to, čo sa od nás očakávalo.  Rozhodla som sa, že ju trocha vyskúšam.

Akú politickú stranu by si volila?  – Ja neviem.
Vieš aké máme politické strany? –Jasné. Kotleba, Smer, SSS..
Pomôžem jej. Myslíš SaS? Presne!

Povzdychnem si. Pýtam sa ďalej. Vieš ako ich delíme? Rukami pritom naznačujem smer vpravo a vľavo. Nápoveda jej očividné pomôže a odpovedá správne. Super, pochválim ju. A aký je medzi nimi rozdiel?  Pýtam sa ďalej. Vraví, že ľavicové sú tie ktoré vládnu, takže to, čo povedia oni sa musí stať a pravicové .. tie majú niečo s ministerstvom vnútra. Zamrznem. Skúsim z inej strany.

A konzervatívne a liberálne?  To sú aké?  – Konzervatívne sú kresťanské a liberál .. to si ty! Zasmejem sa.

Ale hej, máš pravdu. Ako si na to prišla? – Rodičia mi povedali. Aha.
A čo si pod tým predstavuješ? –To sú tí, čo  už nevedia čo so sebou, sú za drogy, potraty a homosexuálov.
Prechádzame okolo pamätníka padlých z druhej sv. vojny. Otáčam tému, pýtam sa, či vie na ktorú stranu sme sa počas nej pridali. – Anglickú? Nie, odpovedám.

Stručne vysvetlím všetko, čo nevedela a odporúčam viac čítať. Odbije ma s tým, že to ju nebaví. Denník N má nový super instagram, za pár sekúnd získaš prehľad. Odporúčam ďalej.
Vidím, že nad tým uvažuje.

Prechádzame okolo kríža, ktorý bol postavený na výročie smrti Remiáša.
Vieš kto bol Remiáš? –Nie.
A Mečiar? – Hej, on je z politiky.
Nedávno šiel o tom v kinách film. Nepostrehla si? –Čiara?
Nie. –Špina! Nie, únos.  -Aha

Poslednú otázku smerujem na jej frajera. Viem, že je veľký fanúšik Kotlebovcov.
Pýtam sa, kam plánuje ísť na vysokú školu. – Na právo.
Aha.

A koho je to vlastne vina? Školské reformy a školstvo ako také sú stále všade, len nie na čele záujmov zákonodarcov ako horiaci, priam už pripálený problém Slovenska.
Prečo sú matematika a biológia uprednostňované viac ako taká občianska náuka? Sú ITčkári a lekári všetko čo potrebujeme?
Prečo mladí ľudia sympatizujú s extrémizmom?  Keď sa v škole preberal holokaust, tak chýbali? Alebo sa im nechce premýšľať, neboli vedení ku kritickému mysleniu? Rozprávajú sa s nimi učitelia o voľbách a politických stranách? Ak nie, prečo? Boja sa, že ak by boli len o čosi viac konkrétnejší, dieťa by doma so zhodením školskej tašky zaspievalo, čo malo na obed a koho bude voliť pani učiteľka. A to už je poriadna nálepka. To si pedagóg dovoliť nemôže. Alebo môže?

Aké majú možnosti, dobehnúť zameškané mimo školy? Kľúčovú úlohu zohrávajú rodičia a samotný záujem dieťaťa. Knižnice sú plné kníh, námestia diskusií a internet článkov. Horších aj lepších. Kým neprečítaš obe, nezistíš.

A už keď budeme reformovať, prosím, myslíme na to, aby maturanti  okrem druhov kyselín a histórie slovenskej kodifikácie vedeli aj ako sa zakladá účet v banke, čo je to debet, ako voliť, že o svoje mentálne zdravie sa tiež treba starať a že ak chcú poslať list, je potrebné naň nalepiť aj poštovú známku. O praktických a manuálnych zručnostiach nabudúce.

Aby bolo zajtra lepšie ako dnes.

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Paulína Rochová

Študentka práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Skautka. Zvedavá a aktívna. Čo na srdci to na blogu.