Denník N

Narastajúce ticho ako výzva

Aké je to zažívať svet bez toho, čo je pre iných také samozrejmé? Okrem zraku veľa informácií zachytávame práve sluchom. Článok o deficite sluchu a osobnom prežívaní z tohto hľadiska.

Zdroj: Pixabay

Budem miestami  opäť osobný. Píšem predovšetkým pre tých, ktorým môže dať veľa príbeh so sluchovým hendikepom a ukázať aj tento odlišný svet. Niečo som už písal v prvých dvoch článkoch. Jednoducho narodil som sa so sluchovým deficitom. V detstve šlo ešte o ľahkú percepčnú hluchotu.

Nebolo jednoduché vyrastať s tým, že som v tomto iný od detí so zdravým sluchom. Trápil som sa, časom spolu s inými ďalšími vecami bol zlý sluch jeden z dôvodov, prečo som začal mať vážne depresie.

Každý si nosí iné bremeno či výzvu, s ktorou sa musí popasovať v živote. A je veľkou výzvou prichádzať o sluch postupne rokmi viac a viac(môj prípad). Je to iné, než keby chýbal hneď úplne od narodenia. Sprvu som počul ešte veľa zvukov, ktoré sú už dávno nenávratne preč.

Napríklad počuť tiecť vodu pri napĺňaní vane z izby. Zobudiť sa na štebot vtákov zvonka či zvuk auta a zapnutej TV. Začuť volanie vášho mena ešte bez načúvacích prístrojov. Všetky tieto zážitky boli k nezaplateniu a teraz sú iba súčasťou minulosti, ak nezarátam načúvací prístroj.

Pre ľudí so zdravým sluchom bude vyznievať takéto písanie pateticky resp. akoby snáď šlo o maličkosti. Nemusíte si uvedomovať, aký úžasný dar resp. benefit máte. Prvý načúvací prístroj som dostal do pravého ucha kedysi na druhom stupni ZŠ. Bol to ohromujúci zážitok, hoci zvykol občas pískať. Tieto technológie boli ešte viacmenej o inom, dnes sa už ohromne posunul ich vývoj vpred a stále napreduje.  Opäť som počul z vedľajšej miestnosti hlasy  zhovárajúcej sa rodiny, zvuk tečúcej vody z kúpeľne, spev vtákov atď.

Krok za krokom ticho rástlo, mohutnelo a mne museli pridať ďalší načúvací, tentokrát do ľavého ucha, takže som mal dva. Ako plynuli roky, nikdy by mi nenapadlo, že sa dostanem do stavu, kedy jedno ucho bude prakticky hluché. A to druhé? Tiež žiadna sláva. Niet istoty, či neupadnem úplne do ticha jedného dňa celkovo.

Zúfalstvo a strach

Istú časť života som sa príliš trápil kvôli tomuto deficitu, ktorý je v súčasnosti omnoho horší. Paradoxom je, že ten pocit zúfalstva už je menší. V percepčnej poruche sluchu totiž nejde iba o náročnosť zachytávania zvukov, ak je už časom obojstranne ťažká.

Obsah reči sa pri tejto poruche rovnako ťažko rozpoznáva, takže ani dobré a kvalitné načúvacie prístroje nie sú stopercentnou zárukou na porozumenie. Zvuky sú totiž pri tejto poruche skreslené do istej miery.

Negatívne skúsenosti v porozumení bývali časté a viedli ma(vrátane ďalších faktorov) k izolácií od druhých. Bál som sa viac otvoriť druhým, hoci som mal pár najlepších kamarátov.

Na strednej škole to bolo o trochu lepšie, stále však nie plne ideálne. Na VŠ som sa už otváral ľahšie druhým a získal si viac priateľov, hoci rany v podobe zhoršovania sa sluchu prichádzali naďalej.

Zmierenie sa? Je možné?

Ak ste veriaci, môžu vám povedať: Je to jednoducho v Božích rukách, treba to znášať ako svoj kríž. Eventuálne niekto vám môže povedať, že je to karma za niečo z minulosti prípadne iné podobné vysvetlenie. Vlastne je absolútne irelevantné, aké vysvetlenie poskytnú na úľavu.

A viete čo? Nikdy mi nič z toho neprinieslo skutočný pokoj ani zmierenie sa s danou skutočnosťou.

Ľudia so zdravým sluchom ľahko dávajú aj rôzne klišé rady. ,,To sa poddá… musíš sa s tým vyrovnať… sú aj horšie veci…“

Nefungujú. Zľahčovanie pocitov druhej osoby a jej jedinečného prežívania daného ochorenia rovnako nepridá na pohode, skôr často ublíži, hoci úmysel býva spravidla dobrý.

Rozhodne je správne nepodporovať v druhom človeku sebaľútosť, na druhej strane chápem aj druhú stranu. Snažia sa povzbudiť, ako dokážu. A je tu ešte jedna vec. Zdraví ľudia často nevedia, ako majú pristupovať k dotyčnému.

Je jedno, či ide teraz o osobu s poruchou sluchu, zraku(slepota resp. veľmi zlý zrak) alebo je na vozíku. Každý z nás je jedinečný, čo sa týka prežívania života s danou poruchou.

Vyrovnať sa dá určite do veľkej miery s niečím takým, ale zmieriť sa? Pre mňa to nie sú synonymá. Pokladám za nemožné, za sebaklam, že by šlo vyrovnať sa s tým úplne, ale to neznamená hodiť flintu do žita a vzdať sa, príliš si zúfať.

Dá sa prijať skutočnosť, že sa už zdravie v danej oblasti nikdy nezlepší. Dá sa prijať tvrdý predpoklad ďalšieho úpadku až do ticha, lež zmieriť sa nejde úplne. Nedá sa ani zabudnúť na krásne spomienky z detstva spojené so zvukmi, ako som ich ešte relatívne zachytával bez pomôcok.

Nehynúca túžba

Kdesi vo vnútri zostáva naďalej. Nemizne. Nehynúca túžba ako plameň. Predstava nereálneho zázraku: Jednoducho sa zobudiť jedného rána a mať sluch zdravý. Aspoň dúfam, ako jedného dňa medicína pokročí v tomto smere. Ani najlepšie načúvacie prístroje žiaľ nenahradia stratený sluch. Počutie skrze ne je iné. Odlišné ako deň a noc. Obzvlášť sa musím spoliehať na načúvací prístroj do ľavého ucha, lenže nie je to všemocná pomôcka. Stačí  sa zhovárať v reštaurácií s niekym blízkym a v tom ruchu okolo nás náhle strácam schopnosť porozumieť mu s pomocou toho načúvacieho prístroja.

Stratégie: Ako sa vyrovnať?

Neexistuje jednoznačný, jednoliaty recept pre všetkých, ako sa vyrovnať s nejakým druhom fyzického postihnutia. V prípade zlého sluchu v prvom rade načúvacie prístroje sú úžasnou pomôckou. Najlepšie na ich nastavenie je dať si spraviť u ORL ušné vyšetrenie i audiometriu a potom s výsledkami zájsť k firme špecializovanej na vytváranie takýchto prístrojov do uší, kde ich môžu presne prispôsobiť do uší a aj podľa miery poškodeného sluchu.

Vyrovnávam sa s tým po svojom:

1. Načúvacie prístroje ako pomôcka

2. Ak niečomu nerozumiem, snažím sa už pýtať:

– kedysi som s tým mal veľký problém

3. Spoliehanie sa na zrak

– síce ani ten nie je úplne ideálny, lež môžem s ním čítať obľúbenú literatúru

– a užívať si aj PC či konzolové hry

– kochať sa pri prechádzkach krásami prírody a vidieť ľudí, ktorých mám rád

4. Sociálne siete

-úžasný spôsob , ktorý umožňuje zachytiť informácie bez zvuku

5. Snaha sústrediť sa na záľuby

– čítanie kníh, cudzie jazyky, tvorba(poézia, próza), fyzické cvičenia, záhrada, počúvanie obľúbenej hudby(ešte ľavým uchom si ju môžem ako-tak vychutnávať i so sluchátkom zastrčeným v reprákoch PC či na mobile), pozeranie filmov a seriálov, hranie PC hier, vzdelávanie sa, stretávanie sa s priateľmi…

Cesta a porozumenie

Toto je jediná cesta, ktorú poznám, aby som ako-tak zvládal túto výzvu. A desím sa predstavy, že prídem o sluch úplne. Nedá sa vylúčiť, ani neviem, ako budem prežívať niečo také, ak k tomu nebodaj dôjde, snažím sa však nemyslieť na to.

Je to inakosť? Je. Od sveta počujúcich ľudí. Niečo je však omnoho dôležitejšie, hoci priniesla často bolesť, smútok a snahu utekať od druhých. Aj rozvinutie empatie a schopnosti načúvať. Rád načúvam príbehom blízkych priateľov a známych , či s načúvacími prístrojmi alebo skrze sociálne siete.

Je to zvláštny stav, byť kdesi na polceste. Nepatriť ani do sveta počujúcich, ani do sveta nepočujúcich, hoci som už blízko k nemu. Stal sa bránou k lepšiemu porozumeniu druhým skrz vlastné skúsenosti a bolestné prežívania, hľadania a objavy.

Byť inšpiráciou

To je hnací motor, ktorý ma motivuje držať sa, hoci ešte občas stále padám. Možno vyznieva ako klišé. Kedysi som si myslel, že človek musí urobiť niečo veľmi veľké, aby za niečo stál. Cítiť  sa ako hodnotná bytosť  môžem iba vtedy, ak niečo dokážem. A ak nezvládnem čosi, tak nemám hodnotu sám osebe. Dlho som žil v tomto presvedčení, kým som nakoniec neprišiel na čosi podstatné: Je to lož.

Mnohé veci nejdú ani urobiť naraz, jedine krok za krokom… pomaly. Sú faktory, ktoré sa dajú ovplyvniť a na tie sa snažím hlavne sústrediť. Sluch sa žiaľ nezlepší( jedine pokrok v medicíne by mohol pomôcť), takže prečo by som sa tým mal donekonečna zožierať?

Písať o  osobných záležitostiach, pravda, prináša riziká, je to krok, ktorým sa stávame zraniteľnými, na druhej strane, čo dáme von a do akej miery, zostáva na nás. Je to však veľmi uvoľňujúce a dúfam skôr, že budú pre vás čitateľov, obohatením.

Povzbudiť. Podporiť. Dodať nádej. Viac myslím na dobré, než na možné prípadné riziká. Posmešky? Nenávisť? Pokusy uraziť?

Nedbám. Vybral som si. Každá voľba má svoj rub a líce, ale viac prevažujú po poctivom zhodnotení skôr pozitíva než negatíva. A čo je najdôležitejšie: Ani ten najlepší sluch nikomu nezaručuje, že naozaj druhú osobu v komunikácií tvárou v tvár počúva.

Sluch nie je… jednoducho všetko a nemusí vás skutočne spojiť s druhými.

Bez ohľadu na to, vážte si jeho úžasnú funkciu, ak ním disponujete. Keď sa prebudíte kvôli budíku, ak ste si ho nastavili na ráno, či na zvuk auta zvonka alebo spev vtákov, skúste si vychutnať tieto krásy, ktoré vám môžu prísť veľmi samozrejmé, pretože ich zachytávate denno-denne. A tešte sa z toho.

 

Teraz najčítanejšie

Ján Lazík

Som človek, ktorému nie je jedno, čo sa deje okolo nás a vo svete. Zaujímam sa o psychológiu, sociológiu, filozofiu, cudzie jazyky, fenomén hate speech, ľudské práva. Bavia ma zaujímavé seriály, filmy.