Denník N

Urbánek – „vierohodný“ svedok

Ľudmila Cervanová
Ľudmila Cervanová

Nitrania boli odsúdení len na základe nepriamych dôkazov (doznania a usvedčujúce výpovede svedkov). Pričom treba hneď uviesť, že toto nebol prípad, kedy by materiálne dôkazy chýbali a teda z titulu dôkaznej núdze by sa muselo stavať len na výpovediach. Materiálne dôkazy boli k dispozícii a boli buď v priamom rozpore s oficiálnou verziou (napr. denník Cohenových), alebo ju nepotvrdzovali (trichologické stopy, pachové stopy). Čo sa týka pitvy, tak renomovaný súdny znalec MUDr. Patrik Fiala vylúčil znásilňovanie uvedené v oficiálnej verzii skutku. Každopádne sa dá povedať, že ani pitva nepotvrdzuje oficiálnu verziu. V tomto blogu sa budem venovať výpovediam svedkov z diskotéky z r. 1976 a dokážem, že tieto výpovede sú v ostrom rozpore s usvedčujúcou výpoveďou korunného svedka Urbánka. Zároveň dokážem, že Urbánkova výpoveď je v smrteľnom rozpore aj sama so sebou. Urbánek vo svojej usvedčujúcej výpovedi z r. 1981 uviedol, že sa na diskotéke bavil s Cervanovou, kvôli ktorej mal neskôr vo vestibule konflikt s Kocúrom. Následne ju mal odprevadiť na zastávku, pričom mal byť očitým svedkom jej únosu.V aute do ktorého ju vtiahli mal vidieť Brázdu, Kocúra a Andrášika. Samozrejme, aj v tomto blogu čerpám len z relevantných zdrojov, najmä z rozsudku KS z r. 2004 a rozsudku NS ČSFR z r. 1990, všetko je  dostupné na stránke: http://www.kauzacervanova.sk/ a teda všetky použité citácie výpovedí v tomto blogu sú ľahko overiteľné.

Výpovede svedkov diskotéky z r. 1976

Na začiatok je potrebné uviesť, čo vypovedali svedkovia – priami účastníci diskotéky z roku 1976, čiže keď boli pamäťové stopy čerstvé a teda si museli pamätať aj najmenšie detaily. V rozsudku KS sa na s. 53-54 píše, že: „V prítomnosti poškodenej sa zdržiavali svedkovia, Ing. P. Komora, MUDr. J. Klička, MUDr. I. Blaško, MUDr. M. Babulic, MUDr. P. Vereš, Ing. D. Babulicová. Títo svedkovia boli senátom vypočutí… Svedkovia MUDr. J. Klička, MUDr. I. Blaško, MUDr. M. Babulic, Ing. D. Babulicová, MUDr. P. Vereš, vo svojich výpovediach z prípravného konania, ktoré boli z r. 1976 ako i z hlavných pojednávaní, zhodne uvádzali, že poškodená Cervanová sedela s nimi pri stole, neskôr sa bavila s mladíkom, ktorý mal špinavo blond vlasy. Asi o 22:30 hod. prišla ku stolu kde si vzala kľúče a preukaz a povedala, že odchádza. Svedkovia zhodne uviedli, že odchádzala sama, že nevideli, že by ju niekto odprevádzal. Rovnako svedkovia uviedli, že boli neskôr viackrát vypočúvaní a boli im ukázané aj fotoalbumy, pričom nepoznali tam nachádzajúce sa osoby.“.

Svedok KOMORA dňa 20. 7. 1976 vypovedal nasledovne (rozsudok KS, s. 53): „… Asi o 21.00 hod. prišla na diskotéku aj poškodená, s ktorou tancoval. Potom išiel s ňou von a išli si sadnúť na zábradlie k bočnému vchodu, kde sa zhovárali. Poškodená mu hovorila, že cestuje do Tatier, kde sa má stretnúť s  R. Veselým. Potom sa znovu vrátili na zábavu, kde tancovali. Potom sa jej pýtal, či ju nemá ísť odprevadiť. Rozlúčil sa s ňou a viac ju nesledoval. Rozlúčil sa s ňou asi o 22.3O hod.“. Vo svojej výpovedi z 9. 11. 1981 (s. 53) vypovedal, že: „… mu bol predložený fotoalbum pričom uviedol, že okrem poškodenej nikoho vo fotoalbume nepozná.“. Na s. 54, vo svojej výpovedi z 24. 11. 1992 uviedol, že: „poškodená sa zdržiavala v jeho prítomnosti asi 1 a pol hodiny. Nevie sa vyjadriť či niekto z obžalovaných bol na diskotéke. Keď od neho odišla, nevidel ju tancovať s niekým iným.“. Vo svojej výpovedi z 1. 10. 2002 (s. 54): „svedok uviedol, zhodne ako v predchádzajúcich výpovediach, že sa s poškodenou bavil. Uviedol, že sa na žiadny konflikt nepamätá, ani si nespomína, že by poškodenú niekto ťahal do tanca.“. V zverejnenej zápisnici z výpovede (sekcia Výpoveď spolužiakov, s. 11) Komora na KS uviedol, že: „… bavil som sa s ňou. Asi od 21.00 do 23.OO hod.Z diskotéky odišla sama… Na žiadne osoby si nespomínam. Spomínam si že sme boli spolu skoro celé 2 hodiny, raz sme boli von, rozprávali sme sa…“. Na s. 12: „Na… otázku, či si svedok pamätá nejaký konflikt ktorý mohol byť pri Cervanovej, svedok udáva: Nepamätám sa, keby som si pamätal by som to uviedol pri skorších výpovediach… Na… otázku, či… Cervanovú niekto ťahal do tanca… svedok udáva: Nespomínam si… Na… otázku či svedok čítal nejaké mediálne vyjadrenie o tom, že s Cervanovou bol niekto iný a nie svedok Komora, svedok udáva: Čítal som to a zdalo sa mi to byť divné.“.

V zverejnenej zápisnici z výpovede svedka KLIČKU na KS sa uvádza (sekcia Výpoveď spolužiakov, s. 19-20): „… Ľudmila… okolo 23.00 hod. vzala si kľúče zo stola a povedala že ide na polnočný rýchlik do Košíc… Na… otázku či niekto odprevádzal Cervanovú z diskotéky, svedok udáva: Práve že nie, my sme sa jej ponúkali že ju odprevadíme, ona povedala, že má iba jednu tašku že nech sa bavíme… Na… otázku či svedok pozná osobu menom Urbánek, svedok udáva: Nie… keď vyšetrovateľ mi ukazoval fotografie ja som povedal, že nikoho nepoznám tak odišiel preč.“.

V zverejnenej zápisnici z výpovede svedka VEREŠA na KS sa uvádza (sekcia Výpoveď spolužiakov, s. 27-28): „… číta sa výpoveď svedka z prípravného konania č. 1 1186-1189. K prečítanej výpovedi uvádzam, asi som si vtedy pamätal udalosti a bola to pravda. Na otázku… či počas diskotéky svedok si pamätá na nejaký incident, alebo na nejaké osoby, ktoré nehovorili po slovensky a pod., udáva: Nie.“.

V zverejnenej zápisnici z výpovede svedka BABULICU na KS sa uvádza (sekcia Výpoveď spolužiakov, s. 25-26): „… som bol na diskotéke, bola s nami poškodená, ktorá bola naša kolegyňa… Kolega Klička sa jej ponúkol, že ju pôjde odprevadiť, čo odmietla, odišla z diskotéky asi okolo pol jedenástej… Na otázku… či svedok vnímal na diskotéke nejaký konflikt, svedok udáva: Nie bola to taká úplne bežná diskotéka, slušná, študentská.“.

V zverejnenej zápisnici z výpovede svedkyne BABULICOVEJ na KS sa uvádza (sekcia Výpoveď spolužiakov, s. 26): „… Na… otázku, či svedkyňa videla nejaký incident počas diskotéky, udáva: Nie…“.

Výpoveď A. N. Kozaka z r. 1976

V zverejnenom originále výpovede A. N. Kozaka z 16. 7. 1976 (v sekcii Výpoveď spolužiakov) z levočského archívu, sa uvádza: „V piatok 9. 7. 1976 sme mali brigádnický sviatok… Stretli sme sa tam celá naša brigáda v počte 20 ľudí, prišiel F. Valášek, S. Štvrtina a nejaký Ľudovít… z Lekárskej fakulty UK. Okolo 23. hod. som vyšiel na chodbu… Na chodbe som videl dievča Ľudmilu… ktorá práve vychádzala zo svojej izby, presnejšie z dverí bunky 647 a niesla tašku tmavohnedej farby… Na 2 rôznych fotografiách bezpečne poznávam dievča Ľudmilu, ktorú som videl vychádzať z dverí. Ľudmilu som poznal z brigády… odpovedala, že cestuje domov odpočinúť si. Ponúkol som sa jej že tašku jej pomôžem odniesť. Ona nechcela,… že taška nie je ťažká. Potom som sa jej ponúkol, že tašku jej odnesiem a Ľudmila tašku dala. Išli sme po schodišti… Keď sme prišli na vrátnicu, Ľudmila si vzala tašku, pričom povedala, že by sa jej smiali, keby ju videli že ju odprevádzam. Tašku som jej dal pri novinovom stánku. Rozlúčili sme sa, ja som sa hneď vrátil a šiel som hore. Nevidel som, že by Ľudmilu niekto čakal vo vestibule, pred internát som ani nevidel. Vo vestibule bolo viacej ľudí, z ktorých som nikoho nepoznal a ani si nepamätám. Cestou po schodišti Ľudmila nehovorila, že by ju dole niekto čakal, alebo, že sa má s niekým stretnúť. Viac k tomu nemám čo dodať.“.

Výpoveď vrátnika Čukana z r. 1976

Nitranom bolo umožnené navštíviť levočský archív až v máji 2004, teda až po tom, ako KS dňa 20. 1. 2004 vyniesol rozsudok. Tu našli aj upratanú výpoveď vrátnika Čukana z r. 1976, ktorú sčasti cituje najprv vo svojom  zverejnenom odvolaní na NS SR z r. 2004, JUDr. A. Böhm na s. 9. Neskôr, v zverejnenom prepise jeho záverečnej reči prednesenej pred NS SR v r. 2006, JUDr. A. Böhm, na s. 41 píše, že vrátnik Čukan vo svojej výpovedi uvádza, že: „Dňa 9. 7. 1976, v deň keď bola diskotéka na internáte v Mlynskej doline, som nastúpil na službu na hlavnej vrátnici od 18,00 hod. (od 19,00 začala diskotéka), služba mi trvala do 10. 7. 1976 do 6,00 hod. Okolo 19,30 prišli nejakí hudobníci, službu som ukončil 10. 7. 1976 O 6,00 hod. bez akýchkoľvek vedomostí o nejakej výtržnosti, bitke, alebo niečom podobnom. Po odchode domov som znova nastúpil až 11. 7. 1976.“.

Výpovede svedkov únosu

VANKO, 1. 8. 1976, na s. 56 rozsudku tiež uviedol, že: „… chceli ísť na diskotéku, kam sa nedostali. V čase okolo 22.30 hod. odišli ku vchodovým dverám internátu… spoločne čakali, kedy prestane pršať a prebehnú na zastávku… videl, že dolu po ceste išlo osobné motorové vozidlo, potichu a videl, že vzadu malo pozdĺžne koncové osvetlenie, teda podľa neho to mohla byť Škodovka, MB, respektíve Š – 100, červenej farby, čo však nevie určite. Postrehol, že vozidlo v najtmavšom mieste pred zastávkou autobusu zastalo, vzadu mu zhasli svetlá a v tom počul dievčenský výkrik zo strachu o pomoc.“. 28. 6. 1981, na s. 57 rozsudku, uviedol, že: „Dievča išlo smerom k autobusu, iné osoby si nevšimol.“. V r. 1995, na s. 57 povedal, že: „videl odchádzať dievča s taškou a potom počul výkrik. Dievča s taškou išlo stále samé.“. V zverejnenej zápisnici z jeho výpovede na KS (v sekcii Výpovede svedkov únosu), sa na s. 23 tiež uvádza: „na otázku…, či by si svedok všimol keby bola dievčina odprevádzaná niekým, svedok udáva: Myslím si, že vtedy išla určite sama.“.

– Tento svedok bol pri zábradlí pri vchode s kamarátmi Mrázkom a Veľkým, čiže musel mať dobrý výhľad na Cervanovej odchod z diskotéky a teda keby ju niekto odprevádzal, určite by si to všimol.

– Tu si treba ešte všimnúť, že svedok spomína Škodovku, pričom podľa oficiálnej verzie mala byť poškodená vtiahnutá do Brázdovho Fiatu 125 P (rozsudok KS, s. 2).

PRIELOŽNÁ (Kováčová), s. 59: „Bola v prípravnom konaní vypočutá 4 krát a so svedkyňou boli robené aj previerky výpovedí na mieste.“. 14. 7. 1976 uviedla, že: „v čase okolo 22.00 hod. Až 22.30 hod., išla s priateľkou Mlynarčíkovou von z budovy a ako sa vracali do budovy počula výkrik o pomoc a videla ako 2. muži ťahajú jedno dievča za ruky k osobnému autu, ktoré bolo pri autobusovej zastávke asi 10 m za ňou. Jeden z mužov skríkol na druhého aby ju bral, potom ju naložili do auta a hneď odišli preč… Uviedla, že popis mužov nevie udať všetko sa odohrávalo v tme a udalosť sledovali aj 3. chlapci, ktorí boli pred budovou… Svedkyňa uviedla, že spolu s Mlynarčíkovou odbočili do uličky, ktorá ide na parkovisko. Potom išli po uličke smerom do budovy internátu a po ľavej strane parkoviska si všimla neznáme osobné auto, ktoré bolo bielej farby, nevšimla si či tam niekto sedí. Prešli okolo vozidla a dostali sa asi 1 a pol metra od križovatky ulice, ktorá vedie od hlavného vchodu smerom k autobusovej zastávke. Vtedy počula ako za nimi vyrazilo osobné auto, ktoré nemalo rozsvietené svetlá a museli odskočiť do pravej strany. Vozidlo bolo bielej farby a všimla si, že jeden mladší muž sedel vedľa vodiča, mal stiahnuté okienko na dverách. Tento muž mal hlavu vyklonenú hlavu z okienka a mal tmavšie vlasy. Nevie uviesť, či mal vlasy dlhšie alebo kratšie. Uviedla, že do tváre si ho nestačila všimnúť, lebo to bol len okamih. Vodiča vôbec nevidela a či niekto sedel na zadnom sedadle nevie… Opis mužov si svedkyňa nepamätá, lebo bola tma.“. Pri výsluchu 16. 11. 1976 (s. 59): „bol svedkyni predložený fotoalbum. Uviedla, že na fotografiách nespoznala muža, ktorý sedel v osobnom aute, lebo tento mal hlavu sklonenú k zemi smerom tak, že mu videla iba temeno hlavy. Okrem toho tam bola tma takže dobre nevidela a uviedla, že tohto muža by nepoznala aj keby ho videla v skutočnosti.“. Na hlavnom pojednávaní 24. 8. 1982 (s. 60) tiež uviedla, že: „poškodená išla sama a v ruke niesla tašku.“. Na hlavnom pojednávaní 21. 10. 2003 (s. 61): „… svedkyňa uviedla, že v tom čase bola krátkozraká mala 1,5 dioptrie a v čase, keď sa skutok stal bola bez okuliarov.“.

MLYNARČÍKOVÁ, na hlavnom pojednávaní v r. 2003 (s. 62) uviedla, že: „keď išla s priateľkou Prieložnou z internátu, ako vychádzali z internátu svietila iba jedna lampa. Počuli krik o pomoc a videla, ako neznámi chlapi ťahali dievča do auta. Bola tam tma a nevedela by ich opísať… Na otázku, či videla svedkyňa ďalšiu osobu pri poškodenej, svedkyňa uviedla, že ďalšiu osobu nevidela… Na otázku, či niekto ostal po odchode auta na chodníku svedkyňa uviedla, že tam nikto neostal.“.

ANNA BUBLINCOVÁ, 1. 9. 1976 (s. 63) tiež uviedla, že: „Auto mohlo byť podľa mriežok Škoda 100, alebo 100 l.“.

– Aj tu vidieť rozpor s oficiálnou verziou, ktorá hovorí o Brázdovom Fiate P (rozsudok KS, s. 2). Škodovku spomínajú aj ďalší svedkovia únosu: PhDr. Bohuslava Bublincová (s. 62) a Karabinoš (s. 63).

Na strane rozsudku 63 – 64 sa píše, že: „Pri vyšetrovacích pokusoch, ktoré boli robené v roku 1976 so svedkyňami Prieložnou (Kováčovou), Mlynarčíkovou a Bublincovou… Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou uvedených previerok je zrejmá veľmi slabá dohľadnosť z miesta, kde stáli svedkyne na miesto, kde malo dôjsť k únosu poškodenej. KS doplnil dokazovanie zadovážením odborného vyjadrenia Ing. Š. Malinovského, vedúceho referátu verejného osvetlenia… z ktorého bolo zistené, že v mieste, kde podľa výpovedí svedkov došlo k únosu poškodenej a kde podľa nich svietilo iba jedno svietidlo, bola veľmi slabá viditeľnosť, nakoľko vtedy tam umiestnené svietidlá mali osadené svietidlá typ 13215 C s výkonom 60 W.“.

svedkyne Zdenka Prieložná a Magdaléna Mlynarčíkova pri pokuse

Rozporuplné výpovede korunného svedka Urbánka

Aby bol ten rozpor zreteľný, tak je potrebné uviesť aj Urbánkovu výpoveď. Tento vo svojej prvej súdom uvádzanej výpovedi zo 17. 6. 1981 (rozsudok KS s. 41) ohľadom účasti na diskotéke uviedol, že: „… sa chcel zúčastniť diskotéky v Mlynskej doline na internáte a tak sa dohodol so Škrobánkom… Andrášik mu potom vybavil vstup na zábavu… Na diskotéke zaregistroval aj Čermana, Dúbravického, Kocúra, Brázdu, Beďača, Zimákovú a tiež 2 Francúzky, ktoré prišli s Čermanom. Tieto s nimi tancovali v kruhu a bosé. Bolo tam aj dievča, s ktorým sa zabával a ktoré mu povedalo, že chce cestovať… Dievča chcel odprevadiť na stanicu. Išlo si ešte po veci a on na ňu čakal vo vestibule. Tam prišla aj partia z Nitry. Kocúr mu povedal, aby to dievča nechal tak… a dal mu facku… Vo vestibule bol Andrášik, Kocúr, Čerman, Dúbravický, Brázda, Zimáková /teraz Barcíková/ a ešte nejaké ďalšie osoby. Dievča išiel odprevadiť na autobus… Brázda hovoril poškodenej, aby nastúpila. V aute videl aj Andrášika a Kocúra… proti jej vôli ju vtiahli do auta. O tom že bola nejaká študentka unesená a zavraždená sa dozvedel začiatkom marca 1977 od Andrášika…“. Vo výpovedi z 26. 6. 1981 (s. 41-42 rozsudku) uviedol tiež, že: „Keď ju vtiahli do auta svedok mal v ruke jej tašku a podal ju niekomu vedľa šoféra. Dievča o pomoc nekričalo.“. V roku 1992 uviedol (rozsudok s. 42): „… vzhľadom na dlhší časový odstup si na vec dobre nepamätá. Vie iba, že sa tam stala nejaká udalosť… Pri výsluchoch mu policajti povedali, že by nemusel skončiť školu… z dovolenky ho odviedli v putách. Dva krát bol zadržaný na 48 hodín… Výsluchy začali v roku 1978 alebo 1979 a boli niekedy aj 2-3 krát týždenne.“. V r. 2003, na s. 42 rozsudku tiež uviedol: „Pri vypočúvaní bol aj zadržaný… Uviedol, že nevie prečo bol zadržaný, že sa domnieval, že to boli maniere vyšetrujúcich.“.

– Ako jasne vidno, Urbánkova výpoveď je v ostrom rozpore so všetkými výpoveďami svedkov z roku 1976.

– Je v rozpore aj so svedkami z roku 1976 (Lazový s. 55, Vanko s. 56, Mrázko s. 58, Prieložná s. 59, Mlynarčíková s. 61 a Bublincová s. 62 rozsudku KS), ktorí jasne uviedli, že počuli hlasný ženský krik o pomoc.

– Navyše je v smrteľnom rozpore aj sama so sebou (o únose a vražde študentky sa vraj dozvedel až od Andrášika v roku 1977 – toto prosím pekne povedal korunný svedok únosu, ktorý sa udial v roku 1976!)

– Priznáva nátlak zo strany vyšetrovateľov (vyhrážanie, že by nemusel skončiť školu), tu treba ešte dodať, že pán Šátek v druhej časti svojho blogu upozornil na protiprávne „zaistenia“ svedkov (vrátane Urbánka) Pálkovou kriminalistickou skupinou.

Tu je potrebné ešte uviesť jedno jeho pozoruhodné tvrdenie, ktoré povedal v rámci svojej prvej usvedčujúcej výpovede z 17. 6. 1981 (rozsudok s. 41): „… sám si nebol istý, či na tej zábave bol, ale presvedčil ho o tom Škrobánek.“.

– Ako si nemohol byť istý, že na tej inkriminovanej diskotéke bol, keď sa mal s Cervanovou na diskotéke baviť, mal mať kvôli nej konflikt a mal ju aj odprevadiť, pričom mal byť očitým svedkom jej únosu?? – to je ďalší smrteľný rozpor v rámci jeho výpovede.

Mimochodom je to ten istý ŠKROBÁNEK, ktorý na hlavnom pojednávaní v r. 1994 tvrdil okrem iného aj toto (rozsudok KS s. 44): „Iba z počutia vie, že v ich spoločnosti mali byť aj 2 Francúzky, ktoré mali… výstredne tancovať avšak on to nevidel… zo strany vyšetrovateľa išlo o akýsi sugestívny nátlak, ktorý spočíval v tom že mu boli predkladané fotografie osôb ktoré nepoznal, o ktorých mu tvrdili že tieto osoby na diskotéke boli a tak si tieto skutočnosti osvojil… Meno obžalovaného Kocúra spomenul asi po 2. rokoch…“. V roku 2003 na KS vypovedal Škrobánek aj toto (rozsudok KS s. 45): „… Výsluchy prebiehali tak, že sa pýtali na priebeh a účastníkov diskotéky a predkladali mu fotografie. Tak sa do tej skupiny… dostal aj Lachman, ktorého v živote nevidel, Čerman, ktorého nepoznal, Brázda, ktorého nevidel. Pokiaľ si neosvojil mená boli mu sústavne podkladané. Pokiaľ sa tam tie mená nedostali, zápisnicu mu nedali podpísať… v rámci vyšetrovania sa konala rekonštrukcia, kde ich vyšetrovatelia raz Slovák, raz nejaký Čech zrežírovali, kto kde stál a ako sa pohybovali… On sa… dozvedel, že sedel na okne vedľa poškodenej pričom je pravdou že sedel na okne, ale Cervanovú v živote nevidel… Na týchto rekonštrukciách vyšli aj von a tam ich vyšetrovateľ zmanipuloval do postavenia, že tá taška mala byť Cervanovej a v konflikte mal byť zamiešaný aj Urbánek. On konflikt nevidel,… Na otázku či pozná svedka Urbánka uviedol, že si na chvíľu k nemu na diskotéke prisadol… K výpovediam z prípravného konania uviedol, že… fakty mu boli podsúvané, bolo mu hrozené, že neukončí školu a bol aj zadržaný… teraz už nevie posúdiť, čo je pravda… je pravdou, že dostal pri vyšetrovaní facku a… mu nadávali, ak nedal takú odpoveď, akú očakávali.“. V zverejnenej Zápisnici z hlavného pojednávania, na s. 23-26 (sekcia Ovplyvňovanie svedkov) Škrobánek tiež uvádza, že: „… konala sa rekonštrukcia…- v živote som Cervanovú nevidel… navzájom sme sa nestýkali… Pri tej rekonštrukcii som sa dozvedel, že som mal byť… svedok, ktorý 2 hodiny pri Cervanovej sedel… tie udalosti sú spomienky na tie rekonštrukcie,… zadržali ma na 24 hodín… Prvýkrát som vypovedal asi 3-5 dní po diskotéke… Český vyšetrovateľ nám nadával do „hajzlov“.“. V zverejnenom prepise záverečnej reči JUDr. A. Böhma, prednesenej pred NS SR v r. 2006, sa na s. 33, k Škrobánkovi uvádza, že: „Svedok KS doslova povedal: „Dnes už neviem čo je pravda. Masírovali ma 2 roky Pálkovci. Potom Lamačkovci. Ja neviem, čo bolo na tej diskotéke, ja tam stále vidím toho Dúbravického, ale netuším či je to on, alebo už ho tam jednoducho vidím.“. JUDr. A. Böhm v zverejnenom Odvolaní na NS SR z r. 2004, na s. 7, ako aj v zverejnenom Dovolaní na NS SR z r. 2007, na s. 5, cituje procesne plnohodnotnú výpoveď Škrobánka z 20. 7. 1976 (upratanú do levočského archívu): „… na diskotéke bol spoločne s J.Čulmanom, na diskotéke sa zdržal asi do 22.00 hod. kedy odišiel na izbu pre svoje veci, potom sa vrátil na diskotéku kde odovzdal kľúč od izby Čulmanovi a asi o 22.15 hod. odišiel na autobus… poškodenú Cervanovú poznal iba z videnia avšak na diskotéke ju takmer nevidel. Až dňa 12. 7. 1976 sa dozvedel že Cervanovú uniesli nejakí chlapci.“.

– Tu si treba všimnúť, že Škrobánek vo výpovedi z r. 1976 nespomína, že by bol na diskotéke s Urbánkom, ale uviedol tu, že bol s Čulmanom a Cervanovú takmer nevidel (v r. 1981 už tvrdil, že videl Francúzky, Kocúra násilím ťahať Cervanovú do tanca, a že vo vestibule bol konflikt medzi Kocúrom a Urbánkom – s. 43 rozsudku), pričom v súvislosti s týmto obdobím (po r. 1978) priznáva hrubý nátlak a manipuláciu zo strany vyšetrovateľov.

NS ČSFR o rozporoch vo výpovediach

Na vyššie uvedené rozpory upozorňoval aj NS ČSFR v r. 1990, pričom žiadal KS o ich odstránenie. V rozsudku KS 2004, sa k tomu na s. 8 píše, že: „V rozhodnutí NS žiadal odstraňovať rozpory týkajúce sa výpovede I. Urbánka výsluchom svedkov P. Komoru, A. N. Kozaka, P. Vereša, M. Babulicu, I. Mrázku, M. Vanku a L. Veľkého… Vykonať bolo potrebné dokazovanie ohľadne odchodu poškodenej výsluchom J. Kličku a už spomenutých svedkov P. Komoru, A. N. Kozaka, P. Vereša, M. Babulicu, I. Mrázku, M. Vanku a L. Veľkého ako i svedkýň Mlynarčíkovej a Prieložnej, ktoré vypovedali, že poškodená odchádzala z internátu sama a niesla v ruke cestovnú tašku.“. Rozsudok NS ČSFR z r. 1990 je zverejnený, pričom na s. 11-13 NS upozorňuje na rozpory medzi výpoveďami vyššie uvedených svedkov z r. 1976 a výpoveďami Urbánka z r. 1981.

V zverejnenom rozsudku KS z r. 2004, sa na s. 54 sa píše, že: „V rozhodnutí žiadal NS ČSFR vypočuť k otázke odchodu poškodenej zo zábavy aj svedka A. N. Kozaka.“. Tu je potrebné si všimnúť, že KS tu vôbec neuviedol výpoveď Kozaka z r. 1976, ale výpoveď iného svedka.

Krajský súd v r. 2004 ignoroval vyššie uvedený príkaz NS ČSFR z r. 1990, ako to jasne dokumentuje zverejnený rozsudok (s. 88), a teda s rozpormi vo výpovediach Urbánka a vyššie menovaných svedkov, ktorí vypovedali už v r. 1976, sa nijako nevyrovnal.

Záver

– Ako je jasne vidieť, nikto z týchto svedkov v r. 1976 tam nevidel korunného svedka Urbánka, ktorý v r. 1981 tvrdil, že sa bavil a tancoval s Cervanovou, s ktorou mal potom odísť z diskotéky.

– Svedkovia, priami účastníci diskotéky z r. 1976, ktorí sa zabávali v blízkosti Cervanovej, tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom zhodne zotrvávali na tvrdení, že Cervanová odchádzala sama, pričom niektorí uviedli, že doprovod odmietla.

To, že odchádzala sama, potvrdil aj svedok Kozak a aj svedkovia únosu (Vanko, Prieložná, Mlynarčíková).

– Svedkovia z r. 1976 Urbánka nepoznali ani na predložených fotografiách, tak ako ani neskôr odsúdených Nitranov, Zimákovú, či na boso tancujúce Francúzky, čo mimochodom potvrdzuje, že v denníku Cohenových je správne napísané, že na diskotéke boli v štvrtok 8. 7. 1976, teda deň pred inkriminovaným piatkom.

– Ako jasne vidieť, svedkovia z r. 1976 vôbec nespomínajú Kocúrove násilné ťahanie Cervanovej do tanca a ani konflikt Kocúra s Urbánkom kvôli Cervanovej, ktorý sa mal odohrať vo vestibule, čiže kľúčové udalosti bezprostredne súvisiace s Cervanovou, ktoré sa mali údajne podľa oficiálnej verzie obžaloby a súdu stať na diskotéke v inkriminovaný deň 9. 7. 1976. Svedkovia obžaloby (Škrobánek, Beňová, Urbánek atď. – viď rozsudok KS) začali tieto incidenty na diskotéke uvádzať až v r. 1981. Keby sa tieto incidenty naozaj odohrali, vyššie uvedení svedkovia z roku 1976, ktorí boli v bezprostrednej prítomnosti Cervanovej, by si to museli všimnúť, a teda uviesť to vo svojich výpovediach už v roku 1976. Mimochodom, Škrobánek, ako je to vyššie v texte uvedené, neskôr priznal hrubú manipuláciu zo strany vyšetrovateľov a Beňová na hlavnom pojednávaní v roku 1992 okrem iného uviedla aj (rozsudok KS s. 47): „že výpovede boli vymyslené Pálkom“. Na hlavnom pojednávaní 15. januára 2003 uviedla aj že (s. 48): „Navonok tak nereagovala, ale bola zlomený človek. Desaťstranová výpoveď bola výsledkom polročného vypočúvania. Po výsluchoch potratila.“.

– Konflikt si nevšimol ani vrátnik Čukan, ktorý mal v tom čase službu.

– Výpovede týchto svedkov, priamych účastníkov diskotéky z r. 1976, sú teda v ostrom rozpore s výpoveďou korunného svedka Urbánka z r. 1981 a zároveň sú Urbánkove výpovede aj v konflikte samy so sebou.

Teraz vyvstáva kľúčová otázka, kto má pravdu: či všetci tí svedkovia z r. 1976, ktorí:

  • boli vypočúvaní čerstvo po čine (čiže keď boli pamäťové stopy úplne čerstvé)

  • ich výpovede nie sú v rozpore, dopĺňajú sa

  • nikdy sa nezmienili o manipulácii zo strany vyšetrovateľov z prvotného vyšetrovania

alebo Urbánek, ktorý:

  • bol vypočúvaný po x rokoch od tohto činu

  • jeho výpoveď je v smrteľnom rozpore aj sama so sebou

  • priznal nátlak zo strany vyšetrovateľov (vyhrážanie, že by nemusel skončiť školu, zadržanie)

  • nikto ho v prvotnom vyšetrovaní nespomenul

  • svedkovia, ktorí ho na diskotéke mali vidieť s tým prišli až po roku 1978, pričom zároveň priznávajú manipuláciu a nátlak zo strany vyšetrovateľov práve z toho obdobia

  • sám si nebol istý, či na tej diskotéke bol a vedel to len od Škrobánka, ktorý na súde priznal hrubú manipuláciu a nátlak zo strany vyšetrovateľov (od r. 1978) a ktorý, v prvotnom vyšetrovaní v r. 1976 uviedol ako svojho parťáka na diskotéke len Čulmana

Myslím, že odpoveď na túto otázku je jednoduchá.

Pozri aj moje ďalšie blogy o kauze Cervanová:

všetky moje blogy

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie