Kapuścińskeho cesty s Hérodotom poodhalia mnohé z jeho zaujímavého života

„I was struck, too, by how silent the border zone was. This mystery and quiet attracted and intrigued me. I was tempted to see what lay beyond, on the other side. I wondered what one experiences when one crosses the border. What does one feel? What does one think? It must be a moment of great emotion, agitation, tension. What is it like, on the other side?“

Jeho vtedajšia šéfredaktorka Irena Tarłowská mu na jeho prvú cestu darovala Hérodotove Dejiny. Tie sa po preklade do poľštiny najskôr na pulty nedostali, v roku 1952 ich vydanie zastavili cenzori, pravdepodobne preto, že práve v tom čase začali západné rádiá hovoriť o vážnej chorobe, ktorá sužuje Stalina. Informácie boli len kusé, ale ľudia sa obávali novej vlny teroru a tak sa každý snažil priveľmi nevytŕčať a hustnúcu atmosféru nenápadne prečkať (no a cenzori boli ešte ostražitejší než inokedy). Hérodotos sa v poľských kníhkupectvách objavil nakoniec až v roku 1955, dva roky po Stalinovej smrti, práve v roku, kedy Kapuściński doštudoval a začínal svoje novinárske povolanie.

Jeho prvá cesta viedla do Indie, kam letel cez Rím, kde prvýkrát zažil konfrontáciu medzi západnou a východnou Európou („one did not have to carry one´s passport around: one could see at a distance who was from which side of the Iron Curtain“), a svojho Hérodota začal čítať práve počas nočného letu z Ríma do Indie. Už nikdy ho čítať neprestal, brával si ho so sebou na svoje reportážne cesty a vždy v ňom objavil niečo nové. Podľa neho to bolo prvé veľké reportážne dielo o svete a jeho kultúre.

Na svoju prvú cestu bol absolútne nepripravený, o Indii toho vedel málo, z cudzej kultúry bol zmätený a navyše, jeho angličtina bola veľmi slabá, poznal len pár slov a zistil, aké ťažké to je, keď ste v cudzom prostredí a neviete sa dohovoriť. Vnímal to ako veľmi nepríjemný a ponižujúci pocit. „Language struck me at that moment as something material, something with physical dimension, a wall rising up in the middle of the road and preventing my going further, closing off the world, making it unattainable…“ Pochopil, prečo mnohí pri kontakte s cudzím pociťujú strach a nedôveru a radšej zostávajú v bubline toho, čo poznajú.

Sám to vtedy takmer vzdal. Svoje želanie, proste len prekročiť hranicu, sa mu splniť podarilo, a hoci pôvodne nechcel nič viac, bola to práve jeho prvá cesta a Hérodotove Dejiny, ktoré mal so sebou, ktoré spustili reťaz udalostí, vďaka ktorým prešiel veľkú časť sveta (a my vďaka reportážnej literatúre z Absyntu s ním). Na cestu späť mal totiž kúpený lístok na loď, ktorá premávala na linke Bombaj – Gdaňsk, ale v tom čase egyptský prezident Násír znárodnil Suezský prieplav. Ten zostal v dôsledku Suezskej krízy istý čas zablokovaný a Kapuścińskeho loď ostala v Stredozemnom mori – a Kapuściński v Indii, či chcel či nechcel.

Keďže sa nevedel dohovoriť, snažil sa naučiť po anglicky tak, že v hotelovej izbe čítal so slovníkom Hemingwaya, po večeroch čítal Hérodota a chodil po Indii, aby ju čo najviac spoznal. Zo svojej prvej cesty sa vrátil zahanbený vlastnou neznalosťou a uvedomil si, čo je pre nás teraz očividné: cudzia kultúra mu svoje tajomstvá neodhalí na ledabolé mávnutie rukou, ale človek sa na také stretnutie musí dôkladne pripraviť.

To všetko ho mnohé naučilo a vášeň pre prekračovanie hraníc a spoznávanie cudzích kultúr ho už nikdy neopustila. Vo svojej knihe Travels with Herodotus opisuje práve takéto svoje zážitky a osobné skúsenosti. Kapuściński píše všetky svoje reportáže veľmi ľudským spôsobom a zároveň z vlastného osobného pohľadu na udalosti okolo seba, ale táto kniha má asi najbližšie k tomu, čo by sme nazvali spomienky, memoáre, životopis, aj keď nie je usporiadaná chronologicky, ale skôr tematicky.

Opisuje svoje cesty do Ázie aj do Afriky, a tam všade so sebou nosil Hérodota, z ktorého cituje mnohé pasáže a opisy starovekého sveta. Keď Hérodotus píše o Egypte, on v roku 1960 pristáva v Káhire; číta ho aj na verande misionárskej školy v Kongu, ktorým zmieta občianska vojna; keď sa v Iráne ocitol uprostred revolúcie 1979 (a napísal o tom skvelú reportáž Šachinšach), z búriacich davov v teheránskych uliciach si odskočil pozrieť mesto Perzepolis, ktoré začal stavať perzský kráľ Dárius, o ktorom Hérodotos písal; spomína ako sa so svojim etiópskym šoférom (pri písaní ďalšej skvelej reportáže Cisár), ktorý vedel po anglicky povedať len problem alebo no problem, snažil dohovoriť počas tisícov kilometrov, ktoré spolu najazdili, ako zažil prevrat v Alžírsku, či prvý festival čierneho umenia v čerstvo nezávislom Senegale.

Spomína na všetky tie drobnosti, ktoré naňho zapôsobili zvláštnou silou, keď ich zažil prvýkrát: prvá noc v hoteli v Dillí, prvá cesta lietadlom, z ktorého videl nočný vysvietený Rím, ohúrenie Východoeurópana nad ruchom rímskych ulíc, ako prvýkrát vyskúšal hašiš v sudánskom Chartúme, či ako stretol v hoteli Luisa Armstronga…

Veľmi zaujímavá kniha, pretože mnohé sa dozvieme nielen o Hérodotovi a jeho dobe, ale aj o samom Kapuścińskom. O jeho detstve, do ktorého sa vracia krátkymi spätnými pohľadmi, napr. keď vidí v Indii všetkých sluhov bosých, spomína si, ako sa ako desaťročný počas vojny snažil zarobiť si na nové topánky, keď žili vo Varšave blízko geta. a jeho svete. No a to, čo píše o Hérodotovi: „Judging by how he wrote, he seemed a man kindly disposed toward others and curious about the world“ sa dá povedať aj o ňom samom. Oboch ich poháňala zvedavosť, radosť zo života a celej jeho vrstevnatej rôznorodosti. Tak fascinujúca kniha ako celý jeho život, tak výborný zážitok ako aj všetky jeho reportáže.

„A journey, after all, neither begins in the instant we set out, nor ends when we have reached our doorstep once again. It starts much earlier and is really never over, because the film of memory continues running on inside of us long after we have come to a physical standstill. Indeed, there exists something like a contagion of travel, and the disease is essentially incurable.“

––

Ryszard Kapuściński – Travels with Herodotus, z poľského originálu Podróze z Herodotem, ktorý vyšiel v roku 2004 Krakove, preložila do angličtiny Klara Glowczewska v roku 2007 pre Penguin Books

Hérodotove Dejiny sú prvým zachovaným dielom gréckej histórie. Herodotus v nich opísal najmä grécko-perzské vojny (vrátane bitky pri Termopylách), ale venoval sa aj predchádzajúcim udalostiam, dejinám jednotlivých národov (Peržania, Egypťania, Skýti, Gréci) a životu a kultúre v krajinách vtedy známeho sveta, ktoré navštívil (predovšetkým Malá Ázia, Egypt). Slovenský preklad Júliusa Špaňára vyšiel vo vydavateľstve Tatran v roku 1985.