V koho záujme koná ministerstvo životného prostredia?
Vyspelé krajiny našich EÚ partnerov si uvedomujú kritickú situáciu v akej sa naša planéta nachádza a sú pripravení a odhodlaní ju riešiť. Na rokovaní európskych ministrov životného prostredia vytvorili “skupinu za zelený rast” a plánujú presadzovať odvážnejšie ciele v oblasti emisií v doprave. Slovensko sa k nim nepridalo a štátny tajomník ministerstva životného prostredia toto rozhodnutie obhajoval takto:
„Na jednej strane vnímame isté benefity prísnej legislatívy, ktoré zlepšia našu emisnú bilanciu a pomôžu aj v kvalite ovzdušia. Na druhej strane k tomuto nariadeniu pristupujeme veľmi citlivo, pretože v tomto sektore pracuje na Slovensku viac ako 250 tisíc občanov,“
„Tento medzicieľ do značnej miery limituje možnosti technického pokroku. Máme za to, že nastavenie tohto medzicieľa neposkytne výrobcom dodatočný čas na zabezpečenie včasného vývoja a implementácie technológií na trh, ani nezabezpečí dostatočnú motiváciu pre spotrebiteľov obmieňať svoj vozový park,“
„Ak by sa tento návrh uberal smerom, že by sa jednoznačne – povedzme – vybrala elektromobilita ako víťaz, mohlo by to mať vážne implikácie pre zamestnanosť,“
Pripomenul, že motor elektromobilu má menej súčiastok ako spaľovací. „Celá dodávateľská sieť je v ohrození,“ (zdroj: euractiv.sk)
Je toto stanovisko v záujme ochrany životného prostredia alebo skôr v záujme zachovať status quo v automobilkách? Prečo by vlastne človeka z odboru životného prostredia malo zaujímať aké technológie by mali 4 zahraniční investori používať? Je predsa na samotných automobilkách ako sa prisposobia celosvetovým trendom. Či prispôsobia svoju výrobu nie je na rozhodnutí štátneho tajomníka ale na nich samotných. Ak chce naša vláda urobiť niečo užitočné pre budúcnosť výroby automobilov na našom území tak by sa radšej mali zamerať na lepšie vzdelávanie, aby absolventi našich škôl boli pripravení na výzvy budúcnosti. Na advent autonómnych vozidiel a najmä na budúcnosť vo výskume a vývoji. Lebo automobilky k nám nebudú presúvať pracovné pozície s vyššou pridanou hodnotou a tým pádom aj s lepším ohodnotením pokiaľ nebudeme mať pripravený dostatočný pool ľudí schopných obsadiť tieto pozície. Ani tak to ale nebude kompetencia ministerstva životného prostredia. A vôbec, tri z našich 4 automobiliek majú svoje sídlo v krajinách, ktoré sa pridali ku „skupine za zelený rast“. Ak sa Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia neboja týchto odvážnych emisných plánov, prečo sa bojí naša vláda? Lebo sa boja zmeny? Lebo nemajú dôveru v adaptívnosť slovenského národa? Alebo sú za tým iné záujmy?
Toto nie je prvý ani jediný príklad kedy súčasnej koalícii viac záleží na zachovaní statusu quo než na progresívnom riešení či ochrane životného prostredia. Na Hornej Nitre vláda už dlhé roky nalieva obrovské dotácie do extrémne neefektívnej ťažby nekvalitného uhlia a na zachovanie prevádzky zastaranej uholnej elektrárne ničiacej životné prostredie a zdravie občanov Hornej Nitry. Namiesto toho, aby odvážne a rázne povedali stop, a radšej sa zamerali na rozvoj hornonitrianskeho regiónu, vyhovárajú sa na zachovanie pracovných miest. Pritom po príklad ako sa takáto situácia dá zvládnuť nemusíme ísť ani ďaleko. V susednom Česku v ostravskom regióne zabezpečili pre bývalých baníkov programátorské kurzy. Z archaického zamerania sa razom prehupli do sektoru s jedným z najväčších potenciálov. Slovenská vládna koalícia však radšej sľubuje a dotuje než by mala pohnúť rozumom.
Ak by sme aj idealisticky predpokladali, že za týmito spiatočníckymi snahami súčasnej vlády nie sú nejaké skryté záujmy, tak je to skutočne len snaha udržať status quo. To len svedčí o tom, že naši starí politici sú už vyhorení a nemajú čo nové Slovensku ani EÚ ponúknuť. Nemajú už dosť odvahy a energie nielen na zmeny a na progresívne riešenia, no ani len na udržanie kroku s našimi EÚ partnermi. Preto ich treba komplet nahradiť novou generáciou, ktorá našu krajinu pripraví na výzvy budúcnosti a nebude brzdiť ani nás, ani Európsku úniu.
