Denník N

Aj školy potrebujú „vysvedčenie“

Je tu koniec školského roka. Pre rodičov, žiakov aj pedagógov je to čas na bilancovanie, kam sa posunuli, čo sa v nich samých zmenilo. Z pohľadu verejnosti, náplň práce učiteľov na konci školského roka spočíva v hodnotení vzdelávacích výsledkov svojich žiakov a žiačok. Toto by však malo byť súčasťou rozsiahlejšieho a hlbšieho procesu evaluácie vyučovacieho procesu a jeho výsledkov.

O tom, na čo všetko známky nedokážu odpovedať, sme písali v minulom článku. V  aktuálnom príspevku sa venujeme tomu, aký význam má pre školu evaluácia a či aj škola potrebuje „svoje vysvedčenie“.

Čo je evaluácia a načo je dobrá
Hodnotenie je neustále prebiehajúci proces zhromažďovania a analyzovania výsledkov žiackej činnosti v procese učenia sa. Evaluácia je proces, ktorý sa zameriava na interpretáciu vzdelávacích výsledkov a rozhodnutí, prijatých na základe ich analýzy. Hodnotenie by malo vychádzať z pozorovania žiaka či žiačky, rozhovorov a vypracovaných písomných prác (vrátane projektov, portfólií a pod.). Informácie, ktoré učiteľ získa vďaka hodnoteniu, môžu priamo a veľmi rýchlo ovplyvniť vyučovací proces (napr. ak väčšina žiakov neuspeje pri riešení slovných úloh v písomke, učiteľ by mal hľadať príčinu, prečo je to tak a meniť spôsob vysvetlenia učiva). Súčasne tvoria východisko pre evaluáciu, ktorá je jednak spôsobom, ako sledovať a analyzovať zmeny v procese učenia, a tiež nástroj, ktorým učitelia ukazujú, aké hodnoty sú pre nich vo vyučovacom procese dôležité. Pre efektívnu a dobrú evaluáciu je potrebné, aby si školy stanovovali reálne a dobre formulované ciele. Zároveň si musia vhodne zvoliť obsah evaluácie a zrozumiteľne pomenovať postupy smerujúce k plneniu cieľov. Pri evaluácii ide o reflexiu, vnímanie a opisovanie, prípadne hodnotenie edukačných aktivít a interakcií v učiteľskej práci. (2)

Zjednodušene povedané, koncoročná evaluácia je v podstate vysvedčením pre školu. V jednotlivých kolónkach vysvedčenia by škola mohla nájsť hodnotenie náročnosti jednotlivých predmetov alebo postoje žiakov a žiačok k nim. Môžu sa hodnotiť aj využívané metódy, organizačné formy, to, ako učitelia a učiteľky pracujú s učebnými pomôckami. Súčasťou vysvedčenia pre školu by mohli byť aj znalosti učiteľov a učiteliek spojené s hodnotením výkonu žiaka, schopnosť posudzovať a pozitívne ovplyvňovať klímu triedy, kvalitu poznávania žiakov, rozvíjania a udržiavania pozitívnych vzťahov medzi deťmi, učiteľmi a rodičmi, alebo aj v rámci učiteľského kolektívu.

Pre vysvedčenie školy, teda pre evaluáciu, platí to isté, čo pre žiacke vysvedčenie. S výsledkami je potrebné ďalej pracovať. Ak výsledky skončia len na papieri, prípadne v šuflíku a nie sú ďalej využívané pre rozvoj škôl a práce jednotlivých učiteľov a učiteliek, potom nemá zmysel evaluáciu realizovať.

Autoevaluácia škôl ako formalita?
V rámci kvalitatívnej časti výskumu projektu To dá rozum  sme sa učiteliek (pozn: v rámci kvalitatívnej časti sme mali príležitosť rozprávať sa iba s učiteľkami), ako aj vedení škôl pýtali na oblasť evaluácie ich edukačných aktivít. Mnohí z opýtaných reagovali pomerne jednoznačne, a to tak, že evaluáciu realizujú, a to najmä s odkazom na to, že je to povinná súčasť školskej dokumentácie. Problémom takto vnímanej autoevaluácie škôl je najmä to, že ide často iba o formálnu záležitosť. To sa odrazilo najmä v odpovedi na otázku, ako im autoevaluácia školy a procesov prebiehajúcich v škole pomáha upravovať školský vzdelávací program alebo meniť či upravovať metódy výučby. Z výpovedí učiteliek je zrejmé, že školský vzdelávací program je ovplyvňovaný najmä externými dokumentmi (pedagogicko-organizačné pokyny, zmeny v štátnych vzdelávacích programoch, usmernenia ministerstva školstva), ale len zriedka výsledkami autoevaluácie. Učiteľky opisovali aj konkrétne aktivity, ktoré realizujú za účelom nastavenia cieľov a obsahu vzdelávania. Na základných školách, podľa našich dát, prevláda vstupná evaluácia – teda na začiatku roka zisťujú, čo si žiaci a žiačky pamätajú z predchádzajúceho obdobia a sumatívna evaluácia (teda preverovanie dosiahnutých výsledkov z pohľadu jednotlivcov aj tried ako celkov). (1)

Ako špecifický problém však vnímame nevyužívanie procesov vstupnej diagnostiky napr. pre úpravu alebo optimalizáciu rozvrhnutia učiva v rámci školského roka: „…tie plány si pravdupovediac stiahnem zo Zborovne (pozn. autorky www.zborovna.sk). Však, keď to už niekto spravil… na tom nie je nič zlé,“ vysvetľuje učiteľka základnej školy. Poznanie triedy cez evaluáciu výstupných či vstupných testov sa teda nie vždy využíva pre optimalizáciu obsahu, metód a foriem práce v konkrétnej triede, lebo sa len veľmi v obmedzenej miere analyzujú a interpretujú.

…a čo ďalej?
Procesy hodnotenia a následnej evaluácie sú náročné a ich výskumu sa na Slovensku venuje málo priestoru. Pritom platí, že evaluácia a autoevaluácia je významnou súčasťou zložitého procesu učenia sa (plánovanie, realizácia a hodnotenie). Dobrou správou je to, že mnohé školy realizujú evaluáciu svojho edukačného procesu. Súčasne však musíme konštatovať, že evaluácia býva často  iba formálna. Pritom sa ukazuje, že pri systematickej práci so školskými kolektívmi sa zvyšuje pripisovanie a aj uvedomovanie si významu evaluácie edukačného procesu samotnými učiteľmi a učiteľkami (3) a tiež, že aj napriek mnohým nedostatkom, pedagogické znalosti o procesoch hodnotenia patria medzi silnú oblasť znalostí slovenských učiteľov v praxi (4). Ostáva teda už „len“ naučiť sa pracovať s našimi vysvedčeniami (žiackymi aj školskými) a vnímať ich ako výzvu, ktorú zdolávame pre zlepšenie aktuálneho stavu.

V mene tímu To dá rozum prajem všetkým žiakom a žiačkam, učiteľom aj učiteľkám a vedeniu škôl, aby im koniec školského roka priniesol spokojnosť z dobre vykonanej práce a uvedomenie si možností, ktoré im nasledujúci školský rok prinesie ako výzvu, ktorú môžu spoločne zdolať. Rodičom prajem, aby vysvedčenia, ktoré deti prinesú, vnímali ako obraz spoločnej desaťmesačnej práce na rozvoji ich potenciálu. Po skončení školského roka si každý žiak a žiačka zaslúži pochvalu za to, čo sa nové naučili, zistili, objavili nielen v oblasti vedomostí, ale najmä v osobnostnom rozvoji. Toto nám žiadna známka na vysvedčení nepovie, to je niečo, čo zisťujeme pri pozorovaní a v komunikácii s našimi deťmi a aj vďaka hodnoteniu a evaluácii. To dá (predsa) rozum.

Petra Fridrichová
analytička projektu To dá rozum

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Použité zdroje
(1) Burke, K. 2005. How to assess authentic learning. Corwin Press. A Sage Publication Company.
(2) Mertin, V – Krejčová, L. eds. 2012. Metody a postupy poznávaní žáka. Pedagogická diagnostika. Walters Kluwer ČR.
(3) Babiaková, S. 2014. Progresívny učiteľ. Autoevalvácia v teóriách a výskumoch. Belianum.
(4) Tomengová, A. 2017. Pedagogické znalosti a profesionalita učiteľa. Belianum.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/