Denník N

Príde deň, kedy sa budeme môcť so stromami aspoň rozlúčiť?

V mojom svete má mestská časť, v ktorej bývam, záujem so mnou komunikovať. Má ma rada ako obyvateľku, aj ako platkyňu daní. A ja mám rada ju, pretože viem, že predo mnou nič neskrýva, aj keď ide o nepopulárne a možno aj ťažké rozhodnutia.

Prvý deň letných prádznin, sobota ráno. Malo to byť také pokojné dopoludnie. Zrazu však vydesená kamoška píše, že jej pod oknami pília strom. Hovoríme pritom o centre Bratislavy, o Starom Meste, o Štefánikovej ulici, kadiaľ denne prejde množstvo ľudí, áut, trolejbusov, autobusov… Tie stromy sú tam desiatky rokov, naša generácia s nimi žije už od čias, kedy sme tam chodili na krúžky, či do Grassalkovichovej záhrady.

Predstavte si, že bývate v byte, kde vašim dlhoročným výhľadom sú zelené listy stromu, ráno sa budíte pri štebote vtákov a áno, niekdy aj hovienka z balkóna musíte umyť. Ale ste radi, lebo môžete bývať v centre mesta a zároveň cítiť prepojenie s prírodou. Užívať si výhody blízkosti dopravy, alebo obľúbenej kaviarne, či potravín. Mestský život, kde sa viete nadýchnuť.
„Váš“ strom roky slúži – v zime vám prepustí do izby svetlo, v lete tieni, starečkovia sa oň môžu oprieť, všetci pri ňom bozkávať, deti sa môžu naň liepať, naháňať mravce po ňom lezúce a áno, aj také je mesto, psíky ho môžu radostne ocikať. A on stále drží, trpezlivo je pri nás, ako tichý priateľ. Pomaly rastie, už ho začínajú mať aj susedia na štvrtom.
A zrazu sa zobudíte na zvuk píly a prudkého svetla v byte.
Pozriete von a tam plošina nákladiaku, na nej pilčík a píli „váš“ strom na malé kúsky, ako mu vyjde.
Niekto sa rozhodol, že ten strom už skončil. Už sem nepatrí, už je starý, možno aj nebezpečný.
Nastane prirodzená panika, čo sa deje, prečo, ako to zastaviť? Spýtate sa pilčíka, avšak od neho dostanete iba kusé a ironické odpovede. Na otázku, čo toto je jediný strom, ktorý ide dávať dolu, vám s úškrnom odpovie: „Zatiaľ“.
Žiadate si teda povolenie na výrub. Nemá. Kolega má iba kópiu mailovej komunikácie, kde magistrát niekomu spred týždňa píše, že strom treba urgentne zoťať. Žiadne povolenie, posudky, nič. Kým vy idete na políciu, ktorá by to celé mohla zastaviť, strom sa kráti a kráti. Až napokon je z neho pník trčiaci 10 cm od zeme. Ľudia v úžase iba sledujú, ako ho robotníci naložia a dokonca si po sebe dôkladne pozametajú. Vyzerá to, akoby tam ten strom, vlastne nikdy nebol. Akoby nič dobré pre nás nespravil. Akoby nám nikdy nerobil radosť.
Je sobota, 12:30 a mesto práve prišlo o 2 veľké a vzrastlé stromy.
Nik zo susedov nevie, či naozaj boli choré, aby museli byť zoťaté.
Či budú nahradené a ak áno, tak čím, v akej veľkosti a kedy.
Nik sa nemohol zo „svojim“ stromom rozlúčiť. Aspoň mať tú možnosť.

Predstavujem si, že v meste, v ktorom chcem žiť, mi moja mestská časť dá aktívne vedieť, aké sú stromy v mojom okolí, v akom sú „zdravotnom“ stave, ako ich plánuje ošetrovať a prípadne, ak niektorý z nich musí byť odstránený, tak sa dozviem príčinu.
A následne v mojom ideálnom svete sa môžem so stromom rozlúčiť. V tichosti a sama. Alebo so susedmi a s mojou mestskou časťou (aby sme prípadne zabezpečili potrebnú bezpečnosť), usporiadame piknik pod stromami, s lampiónmi, károvanými obrusmi, kávou a koláčmi, čo susedia prinesú. Strávime spolu príjemný večer, podebatíme a poďakujeme. A možno sa k nám pridá aj miestny umelec či sochár, ktorý z neho niečo vytvorí.

V mojom svete má totiž mestská časť, v ktorej bývam, záujem so mnou komunikovať. Má ma rada ako obyvateľku, aj ako platkyňu daní. A ja mám rada ju, pretože viem, že predo mnou nič neskrýva, aj keď ide o nepopulárne a možno aj ťažké rozhodnutia. Viem, že sa môžem spoľahnúť na odbornosť a dobrý úmysel ľudí, ktorí ma v nej zastupujú. Moja mestská časť sa nevyhovára, že jej niektoré ulice nepatria, že niečo zo zákona nemusí. Moja mestská časť aj môj magistrát spolupracujú.

Taký je môj ideálny svet.

 

PS. Pôvodne som chcela písať viac v tématike odbornejšie. Avšak cynizmus, s ktorým pracuje magistrát či Staré Mesto, ma neustále zaráža. Chcela som aj o tom, že spôsob pílenia stromu nasvedčoval, že zjavne ide drevo priamo na štiepku. Že by možno z neho aspoň niečo iné mohlo byť.
Hlbšie /aj/ o mestskej zeleni, spolu s návrhmi riešení je však písané v odbornom dokumente, Plán Bratislava, v kapitole Životné prostredie. Prečítajte si, je to veľmi zaujímavé čítanie.
http://www.planbratislava.sk/zivotneprostredie

Teraz najčítanejšie

Dana Kleinert

DANA KLEINERT: “Vždy ma fascinovali mestá, kde okamžite cítime, že sa v nich ľudom dobre žije. Je to však výsledok efektívnej komunikácie mesta s odborníkmi ako aj s jeho obyvateľmi. Som rodená Staromešťanka a túto mestskú časť poznám ako mama malých aj väčších detí, ako pravnučka a vnučka seniorov, ako cyklistka aj vodička, ako psíčkárka, študentka, aj ako podnikateľka so službami. Som dizajnérka, riaditeľka Slovak Fashion Council a občianska aktivistka. Pochádzam z architektonického prostredia, ktorého prirodzenou súčasťou je tvorba dobrého a harmonického mesta. Mnoho rokov profesionálne pomáhame Starému Mestu rozvíjať sa cez konkrétne projekty prepájajúce rôzne komunity, ktorých kľúčovým aspektom je poskytovanie príležitostí. Projekty prepájajú kvalitný verejný priestor so sociálnym, ekonomickým a kultúrnym prostredím. Stojím napríklad za vznikom Bratislava Fashion Map, Kontaktu, Šafka, #DomovNaMame, The Most ako aj pravidelnými vzdelávacími projektami pre deti a mladých dospelých. Snažím sa pomáhať pri ochrane zelene v našom meste a podporovať medzigeneračné projekty. Vidiac limity predchádzajúcich starostov a zároveň možnosti zlepšeni, ktoré doteraz nemali podporu, chcem pridať svoje schopnosti do vytvorenia slušnej a kvalitnej samosprávy. Aj preto kandidujem na starostku Starého Mesta Bratislavy, v komunálnych voľbách 2018, a to vrámci zoskupenia Team Vallo, SPOLU – občianska demokracia a Progresívne Slovensko.”