Denník N

TOP 30 sci-fi kníh

To najlepšie zo špekulatívnej fikcie.

***

To najlepšie z najlepšieho podľa 20 internetových rebríčkov. Medzi nimi napr. bestsciencefictionbooks.com, Goodread’s Top Science Fiction: The 100 Best Novels, The Guardian’s 1000 novels everyone must read: Sci-fi & Fantasy,  Amazon’s best 100 sci-fi/fantasy books, Forbiddenplanet’s Top 50 SF, či The Greatest Science Fiction Novels of All Time na ranker.com. A mnohé ďalšie.

Ku každej knihe je jej viac-menej stručný popis, čo tento článok činí neobvykle dlhým.

Pre tých, ktorí si chcú šetriť zrak a chcú vidieť len vecný zoznam, odporúčam úplný koniec článku, kde je zoznam k dispozícii.

***

  1. Deň Trifidov – John Wyndham

Jeden z najznámejších postapokalyptických románov. Kniha inšpirovala mnohé ďalšie romány a nespočetné filmy s touto tematikou, napr. aj film O 28 dní. Koniec koncov, je to jedna z prvých kníh (1951) s tematikou konca modernej civilizácie, ktorá skončila vďaka ľudským smrtonosným vynálezom. Trifidi sú jedovaté, mäsožravé a pohybujúce sa rastliny schopné istého druhu komunikácie. Sú najpravdepodobnejšie výtvorom sovietskych bioinžinierov. Globálny fenomén trifidov je dôsledkom nešťastnej náhody, kedy sa semená trifidov dostali do atmosféry a rozprášili sa po celom svete, keď havarovalo lietadlo, ktoré ich prepravovalo. No stanú sa smrteľným nebezpečenstvom, keď ľudstvo osleplo. Zelené svetlo zaplavilo oblohu a ľudia na druhý deň nemali zrak. Preteky vo zbrojení počas studenej vojny naberali na obrátkach a zrazu nám nad hlavami visela hromada spiacej hrôzy, čakajúca na svoj signál k prebudeniu. Bohvie čo v tých raketách všetko je… Štepné látky, radioaktívny prach, baktérie, vírusy… Čo ak jeden typ bol špeciálne skonštruovaný pre uvoľnenie radiácie so zhubnými účinkami na náš zrak?

Deň trifidov však nie je len vynikajúca sci-fi, katastrofický príbeh, ale aj výborný psychologický román plný hrôzy za akú by sa nemusel hanbiť ani veľmajster hororového žánru Stephen King. Chirurgické dávkovanie napätia a pochmúrnosť rozvráteného Londýna sú vskutku nezabudnuteľné obrazy a rozrušujúce zážitky.

  1. Solaris – Stanisław Lem

Takmer celý povrch planéty Solaris pokrýva oceán, ktorý je, zdá sa, vedomím a konajúcim organizmom. A s ním sa vedci zo Zeme neúspešne pokúšajú dorozumieť, alebo aspoň pochopiť, čo to je vlastne zač?

Veľa toho však nevieme a naše úsilie komplikuje fakt, že kto je pri Solaris príliš dlho, sa zblázni. Aspoň tak to psychológ Kris Kelvin vníma, keď pristane na vesmírnej stanici, ktorá obieha okolo Solaris. Posádka vyzerá byť úplne vyšinutá a jej veliteľ Gibarian, ktorý Kelvina učil na univerzite, spáchal samovraždu. Čoskoro však Kelvin zistí, že všetko je úplne ináč ako si myslel…

Napínavý a klaustrofobický príbeh. Poetický a chladnokrvne vedecký. Stiesnená psychotická atmosféra vesmírnej stanice presvetlenej raz bielym a raz červeným svetlom zo svojich dvojhviezd. Neubehne dlhá chvíľa a Solaris si Kelvina snovo podmaní. Začne mať vizuálne halucinácie. Začne vidieť svoju priateľku, ktorá na Zemi spáchala samovraždu. Je to však ešte horšie než sa zdá.

Je to, čo vidí  intenzívna mentálna simulácia spôsobená cieleným vplývaním planéty na jeho vedomie? Snaží sa ho takto Oceán pochopiť? Zlieva sa mu fikcia s realitou? Alebo je to, čo vidí, skutočne tým, čo vidí? Kelvin je na pokraji zrútenia a my spolu s ním. Svetová sci-fi od nášho poľského suseda, ktorý je právom považovaný za nielen majstra, ale aj priekopníka špekulatívnej fikcie na vysokej intelektuálnej úrovni.

  1. Príbeh služobníčky – Margaret Atwoodová

Klérofašistický totalitný režimu vládne v USA.  Prišiel k moci vďaka dômyselne narafičenému štátnemu prevratu, pri ktorom bol spáchaný atentát na prezidenta. Pozastavila sa platnosť Ústavy a vyhlásilo sa stanné právo, ktoré nikdy neskončilo. Vina sa premyslene hodila na islamských teroristov, s ktorými sa novovznikajúci režim krvavo vysporiadal. Za formujúcim sa režimom sa skrývajú presbyteriánski náboženskí fanatici, ktorí  chcú návrat k tradičným hodnotám a tieto „tradičné hodnoty“ budú presadzovať stoj čo stoj, za každú cenu, bez ohľadu na ľudské obete.

Ženy boli tesne po prevrate zbavené základných práv a slobôd. Nemohli nič vlastniť, museli všetok majetok prepísať buď na manžela, životného partnera, alebo na najbližšieho mužského príbuzného. Rovnako to bolo aj s peniazmi. Je im zakázané pracovať. Ženina práca sú deti a domácnosť. Akýkoľvek sexuálny prečin sa trestá trestom smrti. Muži sa musia kontrolovať, ovládať. Kto siahne násilím na ženu bude zabití. Pretože je kríza pôrodnosti a žena ako rodička detí, stelesnenie matky prírody, je posvätná. Ale žena, ktorá podvádza svojho muža, bude exemplárne potrestaná na šibenici. Všetci zradcovia Režimu sú mučení, obesení a verejne vystavený na Múre, kde ich zničené telá majú byť varovaním pre ostatných. Keďže je však čoraz viac ľudí sterilných, musí režim siahnuť k systéme služobníčok, čo sú plodné ženy, ktoré prídu do bezdetnej rodiny, porodiť manželom ich dieťa.

Tento antiutopický príbeh patrí medzi americko-kanadskú literárnu klasiku. V tomto prípade náboženstvo  a vybraná viera v Boha slúži ako morálne ospravedlnenie totalitného systému, ktorému je strach zo smrti pracovným nástrojom. Príbeh služobníčky je podarený, dobre napísaný a veľavravný príbeh od skutočne profesionálnej slovnej remeselníčky, ktorý od svojho vzniku až po súčasnosť nestratil nič zo svojej aktuálnosti.

  1. Stretnutie s Rámou – Arhur C. Clarke

Do slnečnej sústavy zavítala mimozemská kozmická loď, absurdných rozmerov, postavená technikou, o ktorej si pozemskí vedci mysleli, že je nemožná a najnepochopiteľnejšie na tom všetkom je fakt, že cez Slnečnú sústavu len presviští a zas nás opustí. Vôbec ich, alebo „to“, ľudia nijako nezaujímajú. Ale zato sa ľudia zaujímajú o Rámu. Pomenovanie vskutku božské, ale čisto pragmatické, keďže už astronómovia vyčerpali grécky a latinský panteón a tak pribrali do klubu ten hinduistický.

Času na prieskum je však málo, lebo Ráma sa rúti rovno k nášmu Slnku a nikto nevie, čo bude potom… Zem sa preto rozhodne narýchlo vyslať najbližšiu vesmírnu loď, ktorá je práve po ruke. A tak sa z kapitána Billa Nortona a posádky Endevour stanú prví ľudia, ktorí vkročia do mimozemskej stavby a možno budú prví, ktorí na vlastné oči uvidia mimozemskú rasu. Na to, čo však zbadajú a zistia vo vnútri Rámi, ich žiaden výcvik sveta nemohol pripraviť…

Šialený svet, v ktorom jedna otázka vedie k ďalšej a všetky zostávajú nezodpovedané. Viem, že nič neviem na druhú. Míľnik sci-fi, pretože predstavuje jedno z najuveriteľnejších diel špekulatívnej fikcie a práve kvôli tomu, si zasluhuje svoje miesto medzi top 30.

  1. Mechanický pomaranč – Anthony Burgess

Temný kaleidoskopický príbeh z panoptika dystopického Londýna blízkej budúcnosti. Príbeh o generačných stretoch, o dospievaní, o brutálnom násilí, o to desivejšom vo svojej bezdôvodnosti. Príbeh o roztrieštenej spoločnosti. Príbeh o tichom zavádzaní totality pod plášťom boja proti kriminalite. Jedna z najoriginálnejších dystopických kníh. Mechanický pomaranč je napísaný v prvej osobe sugestívnym slangovým jazykom, čo prekypuje novotvarmi. Spoločensko-kritická, alegorická a pochmúrna vízia, ktorá vás zhodí zo stoličky aj v súčasnosti. Kniha bola v roku 1971 veľmi úspešne sfilmovaná Stanleym Kubrickom.

Tínedžer Alex je úspešný záškolák a odchovanec polepšovne. Ako vodca pouličného gangu po západe slnka terorizuje Londýn. Po vražednom prepade, kedy ho zradia jeho kumpáni sa Alex dostane do väzby. Dostane na výber. Buď veľmi dlhá dovolenka v base alebo podpísať súhlas s tým, že sa stane dobrovoľníkom nového, experimentálneho, revolučného liečebného postupu, ktorý ľudí zo zla vylieči.

Príbeh nielen o násilí, sofistikovanom premyslenom zle a zle desivo bezdôvodnom, či o úpadku rodiny a spoločnosti, ale aj o štátnej kontrole a plazivej totalite, o ktorej sníva nejeden egomaniacký politik.

  1. Marťanská kronika – Ray Bradbury

Stručné a výstižné majstrovské dielo klasickej školy. Kniha pekne zachycuje ducha rozbiehajúcej sa Studenej vojny, kedy ľudstvu reálne hrozilo, že sa vyhodí do vzduchu jadrovými zbraňami.

„Básnik vesmíru“ Bradbury v súbore na seba nadväzujúcich poviedok rozpráva príbeh o  kolonizácii Marsu ľuďmi. Popisuje prvé neúspešné pokusy o pristátie a nadviazaní kontaktu (ale „mimozemšťania“ vôbec nemusia byť tým, čím sa zdajú byť, dokonca nemusia byť ani mimozemšťanmi…), cez konflikty medzi Marťanmi a pozemšťanmi, až po konečné ovládnutie planéty ľuďmi potom, čo zničili svoju domovskú planétu. Zem vzplanula na červenkastom Marťanskom nebi a ľudia na Marse vedeli, že už sa domov nikdy nevrátia. Žiadny domov už neexistoval. Ľudia na Marse si rezignovane povzdychli.

Keď Marťanskú kroniku začnete čítať, usmievate sa zo začiatku, pretože vám to pripadá skutočne ako stará škola sci-fi, ale postupne vás začne úsmev opúšťať. Nuž a potom sa prestanete usmievať úplne, pretože prišlo k očakávanému, ale predsa neuveriteľnému finále. Nechcete aby sa to stalo, chcete tomu zabrániť, ale nedá sa to už zastaviť a vy pocítite trpkú melanchóliu akú pocítili marťanskí kolonisti, keď si uvedomili, že z ľudského druhu prežili jedine oni.

  1. Sneh – Neal Stephenson

Svet metaverza – virtuálnej reality. Počítačový vesmír. Zhmotnením metaverza je Ulica. Broadway metaverza, jeho Champs Élysées. Rozmery Ulice sú pevne dané grafickým protokolom, ktorý strážia najväčší machri-programátori najväčšej Asociácie programátorov. Ulicou sú softwarové programy, ktoré sú verejnosti dostupné skrz celosvetovú sieť optických vlákien. Ulica vyzerá ako široký bulvár, ktorý sa tiahne po rovníku čiernej gule s polomerom o niečo väčším než desaťtisíc kilometrov. Aj na Ulici prebieha čulí „stavebný ruch“. Miesta je vonkoncom toľko, koľko si vymyslíte. A hlavne: koľko si zaplatíte. Stavitelia si môžu vybudovať vlastné priečne ulice a uličky. Môžu stavať budovy, parky, fetišistické salóniky, čokoľvek. Megalomanské vizuálne show na virtuálnom nebi, obchodníci s informáciami, priekupníci pirátskeho softwaru, podozrievaví avatari ľudí, ktorí hľadajú spôsob ako podvádzať svoju druhú polovičku (mimochodom Stephenson je prvý popularizátor samotného slova avatar popisujúce „virtuálne ja“), zvláštne štvrte, kde neplatia pravidlá trojrozmerného časopriestoru, bojové zóny, kam môžu ľudia chodiť, prenasledovať sa a zabíjať sa navzájom… Fantázie ľudí zhmotnené v umelej realite.

Všetko sa však začne kaziť keď sa objaví sneh. Droga vo virtuálnom svete, ktorá je smrteľná aj v tom skutočnom. Kognitívny, rečový vírus, ktorý by s kývnutím hlavy odobril aj William Burroughs, ktorý prorokoval niečo podobné už v Mestách červených nocí. „Sneh“ je výraz označujúci zrútenie systému – poruchu – na tak základnej úrovni, že odpáli tú časť počítača, ktorá riadi prúd elektrónov na obrazovku. Dokonalá sieť obrazových bodov sa zmení v snehové záveje. Sneh. Zvláštny názov pre drogu. Nebezpečný vírus, ktorý nielen usmaží počítač, ale aj mozog? Ale ako? To sa pokúsi zistiť náš hrdina Umi, ktorý sa v reálnom svete živý expresnou roznáškou pizze v Amerike, ktorá sa rozpadla na bezpočet korporátno-reklamno-frančízových štátikov v kapitalistickom panoptiku.

  1. Vydedenec – Ursula K. Le Guinová

Ak očakávate akčné sci-fi dobrodružstvo, tak v žiadnom prípade túto knihu nečítajte. Filozoficko-antropologický príbeh o človeku. Hyperbolizovaný myšlienkový experiment. Román pojednávajúci o anarchii, kapitalizme, totalite, o vede ako prostriedku devastácie a ako prostriedku nádeje a prosperity. Kniha nie je o propagande jedného  systému, ale je intelektuálnou hrou, ktorá nepodsúva odpovede, ale pýta sa otázky.

Dej sa odohráva na dvoch obývaných svetoch, pričom ten menší je obežnicou toho druhého. Spoločenské systémy sú výrazne odlišné, a preto i izolované. Na planéte Anarres, kde vládne dokonale harmonický anarchistický systém, kde sú si všetci rovní a kde neexistuje centralizovaná vláda, fyzik Shevek, „anarreský Einstein“, príde s prelomovou teóriou, ktorou ale nenadchne svojich kolegov, a preto sa rozhodne prijať bezprecedentnú pozvánku od veľkého suseda, kapitalisticky orientovanej planéty Urras. Dve planéty v sústave Tau Ceti – obiehajúce okolo seba – ktoré by nemohli byť vzájomne odlišnejšie.

Shevek príde na Urras v dobe, kedy planétu navštívi prastará rasa Hainov v sprievode obyvateľov Zeme. Hainovia kedysi kolonizovali galaxiu, ale potom z nej zmizli a ponechali planéty napospas vlastných osudov. Poháňa ich akási pradávna a hlbokozakorenená vina, pretože si povedali, že sa pokúsia všetky obývané svety znovu zjednotiť v harmonickom spoločenstve. Prví, ku ktorým prišli, boli ľudia zo Zeme. Tí, žili totalitnom systéme v podzemných zariadeniach, pretože si zdevastovali planétu. Hainovia im dali nádej. Teraz sa spoločne vydali na Urras, kde ich Shevek prekvapí revolučným vynálezom Ansiblu, zariadenia fungujúceho na jeho temporálnej fyzike, ktoré umožňuje okamžitú komunikáciu bez ohľadu na vzdialenosti.

Majstrovské dielo špekulatívnej fikcie, dokazujúce, že sci-fi môže byť kvalitnou beletriou a zaslúžene je považované za jedno z najlepších, čo autorka napísala.

  1. Vojna svetov – H. G. Wells

Pochmúrny príbeh v podobe vecného líčenia mimozemskej invázie. Prvý kovový valec z Marsu dopadol v Anglicku. Zjavia sa strašní Marťania, ktorí majú k dispozícii trojnohé vojnové stroje (tripody) vybavené ničivými tepelnými lúčmi. Vojna začala. Armády sú vyhladzované a Londýn je zničený. Záchrana príde nečakane – vo forme mikróbov a baktérii, voči ktorým nie sú mimozemšťania imúnni. Vojna svetov sa dá chápať ako ťažký alegorický príbeh imperializmu, ktorý vytvoril napätú politickú medzinárodnú situáciu koncom 19. storočia (a ktorá sa neskôr vyhrotila do podoby prvej svetovej vojny). Rovnako ako Britské impérium využilo svoju technologickú prevahu na podrobenie si zámorských krajín, tak ju využívajú mimozemšťania pri útoku na Britániu. Vojna svetov (1898) plne demonštrovala Wellsov skutočný literárny talent a to v rámci nového žánru a to science finction (čo si nikdy nechcel priznať). Vojnu svetov ešte viac preslávila americká rozhlasová adaptácia z 1938, ktorej autorom bol Orson Welles. Prvé dve tretiny hry boli podané ako aktuálne spravodajstvo a spôsobili v USA paniku (koľko ľudí skutočne hre uverilo a koľko škody skutočne vzniklo, o tom môžeme len špekulovať). Veľká publicita a úspech tejto adoptácie zabezpečili Orsonovi Wellesovi súhlas filmového štúdia na natočenie jeho debutového filmu Občan Kane, ktorý je všeobecne považovaný za jeden z najlepších kinematografických počinov vôbec. Vojna svetov, Stroj času, Ostrov Dr. Moreaua a Prví ľudia na Mesiaci sú považované za základné Wellsove diela a za základné kamene sci-fi žánru. A preto je spolu so Julesom Verneom a Hugom Gernsbackom považovaný za otca zakladateľa vedeckej fantastiky.

  1. Ja, Robot – Isaac Asimov

Súbor deviatich poviedok o úsvite rozumných robotov spája nielen kvázi rozprávanie doktorky Calvinovej, ale aj silná ústredná myšlienka. Roboti nám pomáhajú. Moc optimistické? Myslím, že zároveň nám aj tým jasne ukazuje varovný prst, že koniec koncov sme to my, kto tie stroje postavil. Takže by sme síce od toho mali očakávať to najlepšie, ale byť pripravení aj na to najhoršie. Jednoducho spraviť na tom obyčajný vypínač… A to sú v podstate tie ultraľudomilné tri zákony robotiky. Tie v podstate nehovoria o ničom inom len o tom, aby nás roboti nezabili… A ku koncu (zas v inej knižke) nás v podstate zachránia pred návratom do doby kamennej.

V dobe kedy bude mať už aj váš vysávač umelú inteligenciu a my budeme ešte viac kukať na displeje, je celkom fajn pozastaviť sa na chvíľu nad tým, na čo nám tie veci majú slúžiť. Aký to má vlastne zmysel. Zmysel – Rozum. Zdravý rozum. To je jedna vec, ktorú napokon Asimov propaguje snáď v každej svojej práci. A verí, že ho máme.

  1. Hviezdy, môj osud – Alfred Bester

Stosedemdesiat dní sa za Gully Foyle, pomocný mechanik, bezmocne vznášal v zničených útrobách vesmírnej nákladnej lode. Bezútešnosť desivého planúceho sna o prežitie naruší návštevník. K troskám  sa priblíži terranská vesmírna loď. Pozastaví sa – na chvíľu – a zase odletí… Gully Foyle sa preberie k život. Krv sa mu nahrnie do spánkov, zlosť narastá, až exploduje. Nezachránili ho! Nezachránili! A videli, že je tu! Svojim odchodom mu podpísali rozsudok smrti! Hnev sa pretaví v čistú, nefalšovanú, úprimnú a hlbokú nenávisť. Meno lode – Vorga – ktorá sa naňho vykašlala a nechala ho tu skapať ako lapenú zver, sa mu vryla do pamäti, do srdca, do vriacej krvi. Musí prežiť. Inak sa nebude môcť pomstiť. Pomsta ho poháňa vpred. Pomsta ho živí. Pomsta mu dodáva silu ísť ďalej. Nič než pomsta. A potom nech to všetko berie čert!

Hlavnou inšpiráciou pre román boli dve veci. Dumasov román Gróf Monte Christo. Gigantická románová hora o pomste. A reportáž v magazíne National Geographic o filipínskom námorníkovi, ktorý počas druhej svetovej vojny prežil štyri mesiace na plti na šírom mori, a okolo ktorého prešlo niekoľko lodí, ktoré ho mohli zachrániť, ale nezachránili, pretože si mysleli, že je návnadou nastrčenou posádkami nacistických ponoriek.

Román svojou útlosťou maskuje vysoko explozívnu nálož, ktorú obsahuje. Možno ešte explozívnejšiu ako záhadná látka PyrE, ktorú tí najmocnejší chcú získať za každú cenu, aby tak mohli zvrátiť priebeh občianskej vojny, ktorá nemilosrdne zúri v Slnečnej sústave. Veľmi vzácna vzorka tejto látky, jediná vzorka, ktorá kedy bola vyrobená, sa totiž stratila. A nikto nevie, kde sa nachádza. Nikto okrem Gullyho Foyla. Ktorému plány na pomstu prekríži súboj medzi bezpečnostnými a podnikateľskými zámermi a spravodajské hry znepriatelených strán.  A áno, ešte je tu teleportácia.

  1. Zničený muž – Alfred Bester

Príbeh Bena Reicha, jedného z najbohatších podnikateľov v ultrakapitalistickej budúcnosti, je príbeh hlbokého pádu do priepasti. Je to príbeh o sprisahaní, vražde a hľadaní pravdy. Je to príbeh o prekrútenej morálke. O zaslepenosti hnevom. O mentálnom bloku, o kognitívnej disonancii, o človeku, ktorý nechce vidieť fakty a ďalej sa utvrdzuje vo svojej utkvelej predstave. Ben Reich sa chce proste zbaviť svojho úhlavného obchodného nepriateľa. Po poslednom pokuse o zmierenie sa, ktoré dopadlo negatívne, sa rozhodne svojho protivníka zavraždiť. Je tu však jeden háčik. Sú tu Esperi. Telepati. Najlepší policajní vyšetrovatelia sú esperi. Sú schopní zachytiť akýkoľvek zločin skôr, ako k nemu príde. Stačí naň pomyslieť.

Ben Reich sa napriek tomu rozhodne k spáchaniu prvej vraždy po desaťročiach. Vymyslí grandióznu schému zločinu a ako každý zločinec dúfa, že sa mu podarí dokonalý zločin. Ale naozaj sa mu to podarí?

Naozaj originálny, jedinečný literárny ohňostroj. Nezastaviteľný dej, ktorý sa rúti dopredu tristo kilometrov za hodinu, od nebojácneho autora, ktorý brilantne využíva svoje scenáristické a komixové znalosti.

Príbeh o odplate. O zločine a treste. Prešpikovaný duchaplnosťou a humorom a nadhľadom. Román novátorský a smelý. A krásne graficky spracovaný. A s prekvapivou pointou.

Hviezdy, môj osud  a Zničený muž predstavujú základné piliere sci-fi žánru a ovplyvnili generácie spisovateľov sci-fi a boli jednou z inšpirácii pre autorov kyberpunku.

  1. 2001: Vesmírna odysea – Arthur C. Clarke

Autorova najpreslávenejšia kniha. Za svoju slávu vďačí rovnomennému filmu od režiséra Stanleyho Kubricka. Film v skutku nekonvenčný a – revolučný. Film, ktorý na tú dobu vyzeral byť ako z inej planéty pre svoje inovatívne a dychberúce špeciálne efekty (netreba zabúdať, že sme stále v roku 1968). A treba povedať, že aj v 21. stor. je vizuálna stránka filmu zarážajúco krásna.

Román vznikol podľa filmového scenára, ktorý na motívy Clarkovej staršej poviedky Hliadka napísal Clarke spoločne s Kubrickom.

Kniha o monolite od vysoko vyvinutej mimozemskej civilizácie, ktorý sa objaví pred 5 miliónmi rokmi pri úsvite ľudstva, keď naším primitívnym predchodcom dal základy logického premýšľania a ktorý má zrýchliť evolúciu vybraných druhov. Ten istý monolit objavíme v roku 1999 na povrchu mesiaca. Keď sa vedci pri jednej expedícii k monolitu priblížia, vyšle monolit signál k Saturnovému mesiacu (vo filme vyšle signál k Jupiteru). Dva roky neskôr smeruje k cieľu signálu vesmírna expedícia, pri ktorej sa vysoko umelo-inteligentný palubný počítač (HAL 9000) zblázni a zavraždí posádku, z ktorej prežije len kapitán Bowman. Ten má pokračovať v misii. Na konci sa dostane k ďalšiemu monolitu, ktorý sa premení v transdimenzionálny portál, v ktorom Bowman nielen zistí, že ľudstvo nie je jediný druh, ktorý si monolit vybral, ale jeho život mu v mimočasovom zrýchlenom móde prejde pred jeho očami až do okamihu, kedy má zomrieť, keď sa monolit znovu objaví a Bowman sa premení vo hviezdne dieťa! Monolit nielen slúži na to, aby premenil primitívny druh na inteligentný, ale aby premenil kapitána Bowmana na superbytosť, pre ktorú čas ani priestor nehrajú žiadnu rolu a pre ktorú vesmír je ihriskom poznávania a predznamenáva tak evolúciu človeka. Mozog taviaca kniha a film, ktoré ak ste na prvý raz nepochopili, nemusíte si to nijak vyčítať.

  1. Stroj času – H. G. Wells

Je to v podstate príbeh v príbehu. Náš bezmenný hlavný hrdina (anglický vedec) označovaný prosto ako Pútnik časom začne svojim známym rozprávať podivuhodný príbeh o tom, ako zistil ako funguje čas, ako zostrojil stroj času a ako sa s ním vydal do ďalekej budúcnosti, aby zazrel ako sa ľudstvo vyvinulo. Čo zazrie nedokáže vôbec pochopiť. Až postupne mu začína svitať a zisťuje nepohodlnú a pre ľudstvo nelichotivú pravdu.

Ľudský druh sa rozštiepil v dve samostatné vetvy. Deti pripomínajúci ľudia Horného sveta a vyblednuté, odporné, svetloplaché netvory, žijúce pod zemou, nazývajúci sa morloci. Morloci aj Eloje sú potomkami ľudí. V podzemnom svete sa vykonávala všetka práca na uspokojenie potrieb ľudí žijúcich na dennom svetle (nápad, ktorý sa objavil aj v známom filme Metropolis, 1927). Čo sa presne stalo, o tom môžeme len špekulovať. Či to bola vojna, zámerná genetická manipulácia za cieľom rozsiahleho sociálneho inžinierstva, alebo prirodzený vývoj, kedy si jedna skupina ľudí pomaly, ale isto prefíkane zotročila tú druhú… ktovie? Ako sa však teraz, poznajúc časť hroznej pravdy, dostane Pútnik časom späť do svojej doby, keď jeho stroj času niekto ukradol a ukryl?

Imaginatívny román z roku 1895 elegantne riešiaci mnoho spoločenských, ale aj moderných tém, ako genetické manipulácie, sociálne inžinierstvo, utopizmus vs antiutopizmus a zároveň je to aj prvé a klasické dielo o cestovaní časom.

  1. Blade Runner (Snívajú androidi o elektrických ovečkách?) – Philip K. Dick

Kto sme? Čo je vlastne človek? Čo je to, čo nás robí ľuďmi? Čo sa stane, keď budeme schopní vytvoriť umelý život, ktorý nám bude nielen fyziologicky podobný? Ale ktorý bude mať aj vlastné sny, túžby, spomienky a túžbu po slobode? Ktorý sa bude chcieť dozvedieť kto je, odkiaľ pochádza, kam smeruje?

Tragikomický dystopický svet, v ktorom jadrová vojna vyhubila väčšinu živočíšnych druhov a časť ľudstva sa presťahovala na Mars. Svet, v ktorom veľké technologické korporácie stavajú nielen umelých domácich maznáčikov pre ľudí, ale aj umelých ľudí, androidov, takých dokonalých, že sú na nerozoznanie od skutočných ľudí, a ktorých posielajú ako pomocníkov (otrokov) osamelým kolonizátorom Marsu. Majú spomienky, vedia snívať a – túžia po slobode. Na Zemi sú prísne zakázaní. Ak však nejakí utečú a emigrujú na Zem, je tu špeciálna policajná jednotka, ktorá ich má vyhľadať a zlikvidovať – poslať na odpočinok. Rick Deckard má za úkol ich poslať na odpočinok hneď niekoľko naraz. A do jednej sa dokonca zamiluje.

Kniha s mrazivou a temnou atmosférou, pochmúrna a matne osvetlená detektívka. Príbeh o láske, všednodennej zúfalosti, príbeh o tých najhlbších otázkach človeka. Sci-fi, v ktorej ústredným bodom je obyčajný človek, ktorého nebaví život aký žije. Kniha ešte aktuálnejšia v súčasnosti a podčiarkujúca veľkoleposť Dickových nápadov, jeho kreatívneho sveta. Mnohovrstvová kniha s vysokou hustotou nápadov, s divnou poeticky stiesnenou atmosférou, ktorá napriek niektorým literárnym nedostatkom, je to najlepšie, čo nielen Dick napísal, ale čo sci-fi vyprodukovala.

  1. Muž z vysokého zámku – Philip K. Dick

Alternatívna história. Ako by hypoteticky vyzeral svet, v ktorom druhú svetovú vojnu vyhrali Nemecko a Japonsko?

Spojené štáty rozdelené dvoma okupačnými mocnosťami. V japonskom San Franciscu a celom západnom pobreží sa vo veľkom predáva kniha, ktorá sa provokatívne odohráva vo fiktívnom svete, v ktorom druhú svetovú vojnu vyhrali Spojenci a porazili Japonské cisárstvo a Tretiu ríšu. Znie to naozaj fantasticky. Ale nenechajte sa zmýliť. Všetko sa odohráva okolo ústredných postáv, ktoré sa svojim vlastnými silami snažia v podstate konať dobro. Kontrastná kniha o vnútorných konfliktoch, o dobre a zle, o podstate zla vo svete, s koncom, ktorý napokon ani až tak neprekvapuje. A predsa to môže byť tým posledným prekvapením… Čo je realita? Čo je skutočnosť? Uhoľ pohľadu? Dick je majstrom v budovaní tej správnej, rozrušujúcej atmosféry. A zároveň buduje svoj neopakovateľný podivný rozprávačský štýl.

Kniha zaoberajúca sa kontrafaktuálnou históriou – svetom čo by bolo keby,  v ktorom nacisti a Japonci vyhrali druhú svetovú vojnu. Ale táto kniha určite nie je to, čo by ste čakali. Je to jedno veľké prekvapenie. Vymyslený príbeh v alternatívnej realite, ktorá je až bolestivo príliš podobná tej našej.

  1. Večná vojna – Joe Haldeman

Vojenská vedecká fantastika na prvý pohľad, no na druhý je to príbeh plný márnosti vychádzajúci z autorových skúseností z vojny vo Vietname, príbeh odcudzenia, keď sa vojak Mandella vráti z vojny na Zem a zistí, že svet, ktorý opustil, už neexistuje a svet, do ktorého vchádza nespoznáva. Večná vojna je spoločenská kritika, vojnový pamflet o nezmyselnosti vojny, satira vojnovej mašinérie, kedy sa konflikt natiahol do takej dĺžky, že si ľudia už ani nepamätajú, že by to niekedy bolo ináč. Keď vojna skončí, spoločenský systém prejde búrlivými zmenami. Pre fanúšikov sci-fi a časových paradoxov to je bravúrne zvládnutá problematika dilatácie času.

Prvá ľudská medzihviezdna vojna začala nečakane a nešťastnou náhodou. Nešťastnou zhodou okolností sa fyzik William Mandela stal vojakom v tomto konflikte. Všetko sa to však komplikuje tým, že sa konflikt odohráva v dych vyrážajúcich a ľudským mozgom neuchopiteľných vzdialenostiach meraných v desiatkach svetelných rokov. Zatiaľ, čo vojakovi Mandellovi ubehli necelé dva roky služby, na Zemi prešlo desať rokov. Po štyroch rokoch subjektívneho času služby má Mandella na výber. Návrat do civilu alebo povýšenie a pokračovanie v boji.

Seržant Mandella sa vracia sa späť na Terru. Ale Zem sa veľmi zmenila. Zmenila sa na nepoznanie. Všetky veci, ktoré mu boli drahé zmizli a jediné, čo zostalo, sú spomienky. A tie tiež za veľa nestoja.

Večná vojna je kniha podprahovo kritizujúca vojnu vo Vietname, kniha, ktorá zlučuje military, hard a soft sci-fi a space operu dokopy. Je o vojakoch a vojne, o úžasných a desivých technológiách, o cestovaní na odľahlé svety a je o človeku a jeho mieste v spoločnosti, ktorá sa mu odcudzila, lebo prešla búrlivou a preň nepochopiteľnou transformáciou.

  1. Cudzinec v cudzej krajine – Robert A. Heinlein

Kniha, ktorá potvrdila Heinleinov neskutočný rozprávačský talent a zapísala ho do siene slávy nielen sci-fi, ale aj povojnovej modernej americkej literatúry.  No… a stala sa aj bibliou hipisákov, z čoho autor nemal vôbec veľkú radosť… Humorný a smutný, vtipný a filozofický, a hlavne strhujúci príbeh o veľkosti človeka. Oslavný epos a zdrvujúca kritika spoločnosti. To všetko a ešte mnoho viac je Cudzinec.

Valentine Michael Smith je človek, ktorý bol vychovávaný na Marse Marťanmi, potom, čo tam stroskotala prvá prieskumná kozmická loď s ľudskou posádkou Envoy. Po štvrťstoročí, po tom, čo na Zemi skončila vojna, je na Mars vyslaná ďalšia výprava. Objavia vrak Envoy, objavia Marťanov a objavia jediného stroskotanca, ktorý prežil. A ten dosiaľ nikdy žiadneho človeka nevidel. Už ako dospelý muž sa Michael vracia späť na Zem a hneď vyvolá mediálne zemetrasenie a všetky noviny a obrazovky sú plné Muža z Marsu. Michael sa ocitá v úplne cudzom svete a tvrdo bojuje sám so sebou, aby pochopil ľudí, ich život, ich podstatu, ich predsudky, radosti a bolesti. Michael je zrkadlom ľudskej „duše“. No stretáva sa s častým nepochopením, keď sa snaží vysvetliť svoje pocity, marťanskú filozofiu a narazí na fanatický odpor, keď sa pokúsi naučiť ľudí fundamentálne základy svojej viery – grokovanie, zdieľanie vody a lásku.

Cudzinec je kultovou knihou nielen pre fanúšikov sci-fi, ale „pre všetkých, ktorí sa nechcú uspokojiť s priemerným životom plného predsudkov. Je to dojemný a napínavý príbeh s hlbokým posolstvom o podstate dobra a zla a o zdrojoch ľudskej činorodosti a sily.“ (Cizinec v cizí zemi, 2006, nakladatelství Banshies)

The Great Grass Sea (Hyperion, sabin-boykinov)
  1. Hyperion – Dan Simmons

Eklektické majsterdielo sci-fi. Jasná štruktúra a pestrý dej knihy sú prispôsobené oddeleným dejovým líniám hlavných hrdinov, ktorí putujú na palube templárskej vesmírnej stromolodi na planétu Hyperion a cestu si krátia rozprávaním svojich životných príbehov, aby zistili, prečo boli práve oni vybraní na túto poslednú zúfalú púť za hrôzostrašným Škorpiónom. Od ich cesty môže závisieť osud ľudskej spoločnosti.

Cez jednotlivé príbehy protagonistov sa nám elegantne pred očami odvíja fungovanie vesmíru, v ktorom je dej zasadený.

Hyperion je strhujúci a zároveň melancholický, veľkovýpravný a zároveň komorný, šialený a zároveň smrteľne vážny, vášnivý a emocionálne vypätí, dobrodružný a konšpiračne politický.

Hyperion má podobnú štruktúru ako Chaucerove Canterburské poviedky, jednotlivé postavy rozprávaním svojich príbehov posúvajú dej dopredu a taktiež odkazuje na epické básne básnika Johna Keatsa.

Hyperion je však práve kvôli svojej štruktúre, rembrandtovskej temnosvitnej atmosfére a príbehom pútnikov taká imaginatívna a silná kniha, ktorá čitateľa plne pohltí. Kniha jasne predostiera hlavné žánre sci-fi, či je to duchovný dobrodružno-objaviteľský príbeh kňaza, military sci-fi v príbehu vojaka, katastrofický, mysteriózny a poetický  príbeh básnika, tragický a zároveň hard sci-fi príbeh o otcovi, čo sa snaží zachrániť svoju dcérku v príbehu učenca, čistý kyberpunk ako vystrihnutý z Neuromancera v príbehu detektíva a príbeh o politike a láske, zrade a pomste so silným ekologickým odkazom v príbehu konzula. A to ani zďaleka nie je všetko.

Podmanivý príbeh s nezabudnuteľnou atmosférou demonštrujúci rôzne žánre vedeckej fantastiky.

  1. Prstenec – Larry Niven

Louis Wu, človek, oslavujúci svoje dve sté narodeniny je kontaktovaný Piersonovým bábkarom Nessusom, ktorý hľadá vhodných členov pre expedičnú výpravu na tajuplný Prstenec. Odmenou za túto nebezpečnú výpravu je nový kozmický pohon, ktorý ľudstvo nevyhnutne bude potrebovať pre svoje prežitie.

Piersonoví Bábkari sú vysokointeligentná a technicky rozprávkovo vyspelá mimozemská rasa, ktorá vybudovala impozantné obchodné impérium, staré niekoľko tisíc rokov a prinajmenšom stovky svetelných rokov veľké, aby mohlo ťahať za nitky v Známom vesmíre, pretože musia mať všetko pod kontrolou – kvôli strachu. A potom sa náhle na všetko vykašľali a zmizli. Zo strachu. Najsilnejší je ich pud sebazáchovy. To je ich poznávacia značka. Bábkari zistili, že v galaktickom jadre došlo k reťazovej reakcii nov. A preto sa rozhodli okamžite zmiznúť.

Bábkari pri svojej evakuačnej misii však narazili na niečo skutočne znepokojujúce. Natoľko znepokojujúce, že sa rozhodnú vyslať výpravu poskladanú z dvoch ľudí, jedného kzina a jedného bábkara.

Bábkari objavili okolo jednej hviezdy… Prstenec… monštruózny typ dysonovej sféry, v ktorej strede sa nachádza hviezda typu G2 o niečo menšia než Slnko. Vnútorná strana Prstenca je obývateľní a plná divných vecí. Pri pokuse o analýzu neznámych obdĺžnikovitých solárnych agregátov okolo slnka je prieskumná loď zasiahnutá výbojom energie a na Prstenci stroskotá. Začína sa napínavý prieskum tohto divného sveta „so slnkom vo večnom zenite, kde čas ubieha inak, dopoludnie a odpoludnie sa nijak nelíšia a realita sa zdá byť menej reálna.“

Ringworld – Prstenec je jedna z tých slávnych kníh, ktoré inovatívnym spôsobom rozšírili základné piliere žánru.

  1. Prekrásny nový svet – Aldous Huxley

Majstrovský dystopický román z roku 1932, ktorý nestratil nič zo svojej aktuálnosti. Občania Svetového štátu sú tu predestinovaní – čiže geneticky modifikovaní a doslova štátom vypestovaní na prácu, ktorú budú celý život vykonávať. Spoločnosť je striktne kastová a nikoho by nikdy nenapadlo začať si niečo s niekým z inej kasty, keďže samotný náznak takejto myšlienky vyvolá fyziologický odpor. Prečo? Lebo mozog má presne tie chemikálie, ktoré má mať. Ľudia sa už dávno nerodia sexom, ale v inkubátoroch štátnych laboratórií.

Heslom Svetového štátu je: Komunita – Identita – Stabilita.

Ako náhrada pre náboženstvo slúžia večery jednoty, kde si občania zoberú somu, štátnu drogu drog, ktorá má slúžiť ako prostriedok pre útek z reality a oddávajú sa transcendentálnym orgiám. Ak sa dobrovoľne rozhodnete upadnúť do somovej kómy, Štát vám v tom nebráni. Takto sa aspoň tých zle vypestovaných neproduktívnych občanov zbaví.

Príbeh o divochovi z pustatín, ekonomicky nevyužiteľných oblastí, ktorý sa dostane do prekrásneho moderného sveta budúcnosti. Veľmi rýchlo zistí, že pod pozlátkou sa skrýva obludný systém, s ktorým sú všetci spokojní, pretože nedokážu cítiť nič iné. Klasické dielo a jedna z najlepších dystópií.

  1. Ľavá ruka tmy – Ursula K. Le Guinová

Sociologicko-antropologické veľdielo science fiction. Román o strete dvoch civilizácii. Dvoch kultúr. Dvoch biologicky tak podobných a predsa tak priepastne odlišných ľudských druhov.

Hlavná postava Genly Ai je vyslancom Ekumenu na zimnej planéte Gethen. Snaží sa doviesť nedôverčivé obyvateľstvo k vstupu do medziplanetárneho spoločenstva, ktoré založili prastarí Hainovia a ľudia zo zničenej Zeme. Genlyho náročnú úlohu však veľmi komplikuje biologická odlišnosť Getheňanov. Sú civilizáciou hermafroditov s obvykle neutrálnym pohlavím, ktoré sa určuje až s príchodom periodického obdobia plodnosti.

Dramatický príbeh zasadení do podivného sveta, kde o nadvládu na najväčšom kontinente súperia rurálne kráľovstvo Karhide a centralizovaný štát tesne pred etablovaním totality Orgoreyn, ktoré sa behom Genlyho príchodu dostanú do pohraničného sporu, ktorý môže vyústiť do krvavej vojny.

Míľnik intelektuálnej vedeckej fantastiky – kniha, ktorá vás pohltí, svet, ktorý vás očarí. Román je zážitkom a prelomovou prácou, v ktorej Le Guinová poňala sci-fi z iného uhla pohľadu a priniesla do žánru niečo jedinečné, nové a svieže.

  1. Enderova hra – Orson Scott Card

Na Zem dvakrát zaútočili mimozemšťania, o ktorých v podstate nič nevieme. Prečo zaútočili? Odkiaľ sa vzali? Čo vlastne chcú? Nevieme ako s nimi komunikovať, preto sa musíme brániť. Ale ako? Zato, že ľudstvo prvé dva razy vôbec prežilo, vďačíme skôr šťastnej náhode, ako premyslenej taktike. Pri prvom útoku mimozemšťania nevedeli do čoho idú a pri druhom útoku sme mali po ruke vynikajúceho stratéga, ktorý síce čelili ohromnej presile, ale vďaka svojej taktike dokázal vyhrať. Ale ten už je starý a od posledného útoku sa nenašiel žiaden vojak, ktorý by sa mu vo vojenskom umení vyrovnal. Ako nájsť geniálneho vojvodcu, ktorí porazí nepriateľa, ktorý nás počtami ďaleko presahuje? Vychováme si ho! Najmúdrejšie a najnadpriemerne inteligentné deti sú odmalička nonstop sledované. Tie najlepšie sa odfiltrujú a postupujú do Bojovej školy. Cieľ je jasný: vychovať najbrilantnejšieho vojvodcu v dejinách, ktorý by bol schopný priviesť ľudstvo k víťazstvu v bezprecedentnom kozmickom konflikte. Ender Wiggin sa zdá byť zatiaľ najlepším kandidátom na túto pozíciu. Je chytrý a taktiku a stratégiu má v krvi. Zároveň je však stále človek, je zraniteľný a aj jeho logika má svoje medze, keď ide o to prekuknúť o čo dočerta armáde ide? Enderova hra je hlboká, zábavná a krutá kniha. Kvalitne napísaný príbeh, v ktorom dospelí využijú deti na to, aby spáchali na mimozemšťanoch genocídu. A vy netrpezlivo obraciate stránky.

  1. Neuromancer – William Gibson

Základné dielo kyberpunku, kultový román z osemdesiatych rokov 20.stor., ktorý priviedol sci-fi a literatúru do doby počítačov, internetu, virtuálnej reality a umelej inteligencie. Svet blízkej budúcnosti, v ktorom má nebo farbu televízie prepnutej na prázdny kanál. Znečistené vody. Zasvinené ovzdušie. Svetlo neónov, hologramov a bilbordov epilepticky trblieta skrz smogový opar. Všetko je spolu prepojené. Mesto vedľa mesta. Globálny vriaci kotol. Pretechnizovaný labyrint. Gigantické korporácie súperiace o moc, vplyv a informácie v celosvetovom blázinci. Pochmúrna a tragikomická vízia vývoja ľudstva, ktoré sa hmýri v mrakodrapovom mravenisku, na ktoré padá kyslý dážď. Svet transhumanity – v ktorom ľudia využívajú moderné technológie na to, aby zlepšovali svoje telá a myseľ. Čo je človek? To, čo dokáže zo seba spraviť. Doslova. Román o hackeroch, sexy zlodejkách, tajuplných organizáciách a umelej inteligencii, ktorá sa snaží osamostatniť. Šialená jazda, nezabudnuteľný zážitok, jedna z najoriginálnejších vízií osemdesiatych rokov a kniha, ktorá inšpirovala ľudí po celom svete a dnes predstavuje nielen neodeliteľnú súčasť sci-fi a literatúry, ale aj modernej popkultúry.

  1. Koniec detstva – Arthur C. Clarke

Jeden z najlepších autorových románov a jeden z najobľúbenejších sci-fi románov v anglosaskom svete, v ktorom Clarke spája vedu a mysticizmus. Príbeh o premene ľudstva z ustráchaného a konfliktami zmietaného druhu na kozmickú civilizáciu, strážcov Utópie. Jedného dňa prileteli z vesmíru obrovské lode a ľudstvo zostalo šokované. Mimozemšťania sa však neukázali. Vládcovia, ako ľudia tajuplných mimozemšťanov nazvali, prišli preto, aby zjednotili svet. Sľúbili, že sa ľuďom ukážu za 50 rokov. Je to dostatočná doba na to, aby sa ľudstvo pripravilo. Svet čakajú nevídané zmeny a spoločenské zemetrasenia. Nič to však nie je v porovnaní s tým, čo príde, keď ubehne 50 rokov a mimozemšťania sa konečne ukážu. Deťom novej utópie, ktorá na zjednotenej Zemi nastala, sa začínajú snívať divné sny o vzdialených slnkách a deti postupne budú schopné spojiť sa s vesmírnou Nadmysľou. Nastáva koniec detstva ľudskej civilizácie, ľudských spoločenstiev, ľudskej rasy. Jeden z prvých románov, v ktorom mimozemšťania nie sú agresívny útočníci, ale prišli ľudstvu pomôcť prejsť na ďalší vývojový stupeň, podobne ako v už legendárne knihe (a filme od Stanleyho Kubricka) 2001: Vesmírna odysea. Román o ľuďoch a transcendencii z povrchného k univerzálnemu, zo Zeme k Vesmíru. Majstrovské dielo od jedného z otcov zakladateľov moderného sci-fi žánru.

  1. 451 stupňov fahrenheita – Ray Bradbury

Najslávnejšia kniha „básnika vesmíru“ Raya Bradburyho, v ktorej vykresľuje dystopické USA, kde závažným zločinom je vlastnenie kníh. Hlavný protagonista Guy Montag je členom požiarnickej jednotky s čiernymi helmami, ktorá nemá za úkol ohne hasiť, ale ich zakladať. Treba spáliť všetky kontroverzné knihy. Treba spáliť všetky knihy, ktoré rozrušujú ľudí. Treba spáliť umenie, ktoré pohne ľudí k mysleniu. Fantázia sa nesmie podporovať. Fantázia je nepriateľ. Treba zničiť akékoľvek racionálne uvažovanie. Montagov život sa zmení, keď pri jednom zásahu stará pani odmietne svoj domov a svoje knihy opustiť a zhorí spolu s nimi. Zdrvený Montag sa rozhodne zistiť, čo je na tých knihách také zvláštne, že sa niekto rozhodne kvôli nim dobrovoľne zomrieť. Guy začne tajne čítať. Jeho rozum sa pomaly preberá z dezinformačnej štátnej propagandy a  bezduchých komerčných sloganov, ktoré sú jediným pravým umením. Začína premýšľať. Začína vnímať, nielen slepo prijímať. Začína kriticky myslieť. A stáva sa tak zločincom, protištátnym živlom, pretože štát nestrpí sčítaných ľudí. Ľudia si nie sú rovní, všetci sú zrovnaní. Kto všetko by sa mohol stať terčom sčítaného človeka? Všetci musia byť rovnakí. Zabávajte sa, chlastajte, berte drogy, len neriešte politiku a štát. Knihy spôsobujú to, že sa človek začne pýtať rovnaké otázky ako Montag. Čo je toto za svet, ktorí sme stvorili? Príbeh, ktorý skrz plamene horiacich stránok zamrazí. Kniha, ktorú by si mal každý aspoň raz prečítať. A dobre zapamätať.

  1. 1984 – George Orwell

Ďalšia kniha, ktorá patrí do povinného čítania každého vyspelého človeka. Totalitný systém, ktorý anglický spisovateľ George Orwell vykreslil v tejto knihe, patrí medzi klasiku. Nájdeme tu toľko desivých námetov, že by nám na dlhé storočia mali byť varovaním, že vždy sa tu nájde niekto, komu by takýto systém vyhovoval. Vonkoncom o podobný systém sa pár ľudí aj pokúsilo. Napr. Nacistické Nemecko, Stalinov Sovietsky zväz a v súčasnosti Severná Kórea. Štát, ktorý chce mať totálnu kontrolu. Ktorý vidí všetko a vie všetko. Veľký brat ťa pozoruje. Systém, ktorý sa snaží eliminovať nielen súkromie človeka, ale aj súkromie jeho mysle. Systém, ktorý je neomylný a je jedinou realitou. Nie je alternatíva. Vojna je mier. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila. Nič iné ako tento systém neexistuje. Žiadna iná moc neexistuje. Preto môže byť dva a dva päť.

Minulosť rovnako ako podstata človeka sa dá meniť. Je tvarovateľná. A v rukách Štátu.

Winston Smith je radový občan. Jediný jeho zločin bol ten, že mal až príliš otvorené oči. Jeho jediný zločin bol ten, že pomyslel, že sa zamýšľal nad očividnou absurditou sivej každodennej reality. A zamiluje sa. Ale jeho láska musí patriť Strane. Zhrešil, spáchal zločin už len tým, že pomyslel na inú lásku a iný život. Myšlienkovej polícii však neujde žiaden poklesok. Kvôli svojej chorej hlave sa Winston dostane do štátneho mlynčeka na mäso, ktorý z neho železnou pätou vytlčie všetko, čo zostalo z jeho ľudskosti. Najznámejší dystopický román, na ktorý by sme nikdy nemali zabudnúť.

  1. Stopárov sprievodca galaxiou

To, že sci-fi vie byť aj ohromne vtipná a zároveň inteligentná ukázal anglický spisovateľ Douglas Adams vo svojej kultovej päťdielnej trilógii, ktorá sa skladá zo samostatných ucelených románov, a ktorá začína knihou s všedným názvom a nevšedným obsahom: Stopárov sprievodca galaxiou. Príbeh, v ktorom je zväčša neškodná Zem zničená hneď na začiatku a my sa s hlavným hrdinom, prostáčikom Arhur Dentom a jeho priateľom Fordom Prefectom z Betelgeuze vydávame na strhujúce, komické a celkom veľkolepé vesmírne dobrodružstvo, v ktorom si napr. zalietate najrýchlejšou loďou v známom vesmíre s idiotským prezidentom galaxie a ešte k tomu vám neustále bude liezť na nervy vysoko-inteligentný robot, trpiaci hroznými depresiami, vydáte sa hľadať odpoveď na otázku o zmysle vesmíru, života a všetkého, dáte si pangalaktický dunihlav v Reštaurácii na konci vesmíru, zachránite kozmos pred Krikeťanmi, ktorí si celú svoju existenciu mysleli, že sú sami vo vesmíre, a keď zistia, že to nie je ani zďaleka pravda, rozhodnú sa teda všetok ostatný život vo vesmíre zničiť, zistíte ako to bolo v skutočnosti s vývojom ľudstva na Zemi a kto sú bytosti, čo riadia vesmír a pár ďalších vecí, z ktorých sa vám zaručene roztaví mozog.  Stopárov sprievodca galaxiou je humorná a hĺbavá kniha pre tých, ktorí majú radi inteligentný humor. Ale je to naozaj humor a je naozaj inteligentný. Možno nie až tak inteligentný ako si myslíme, alebo nie sme dostatočne bystrí, aby sme všetky z miliárd narážok postrehli, avšak je dosť pravdepodobné, že milióny čitateľov rôznych národností po celom svete, ktorí túto knihu čítali, a ktorým sa celkom páčila a tvrdia, že je to inteligentný humor, majú pravdu. Je to bohovská sranda a už dávno ste to mali mať prečítané.

  1. Duna – Frank Herbert

Kniha, ktorá silno inšpirovala režiséra Georga Lucasa pri písaní Hviezdnych vojen, a ktorá je považovaná za jedno z najepickejších diel fantastiky 20. storočia. Science-fantasy, ktorej sa nič nevyrovná. Kniha o veľmi ďalekej budúcnosti ľudstva, ktoré obsadilo galaxiu. Svet Duny je svet vesmírneho feudalizmu. Na čele galaktického impéria stojí padišáh imperátor. Najvyšší lénny pán. Ten dal do léna rodu Atreides najvzácnejšiu planétu v známom vesmíre – Arrakis, púštnu planétu prezývanú aj Duna. O tento nehostinný kúsok piesku majú záujem všetci. Jedine tu rastie totiž melanž, korenie, ktoré predlžuje život a rozširuje psychické schopnosti. A je vysoko návykové. Imperátor však nedal Dunu vojvodovi Atreides za jeho zásluhy, ale preto, aby sa ho zbavil v komplexnom a komplikovanom úklade v úklade ďalšieho úkladu. Táto kniha je vysoko konšpiračná. Rod Atreides na Arrakise musí čeliť invázii znepriateleného rodu Harkonnenovcov a utajených imperátorových vojsk. Vojvodova Leto Atreides zomiera a jeho syn Paul s matkou utekajú do púšte, kde hľadajú útočisko u Fremenov, tajuplného domorodého púštneho obyvateľstva. Paul však nie je obyčajné dieťa, povráva sa, že by mohol byť Kwisatz Haderach – ten, kto dokáže nahliadnuť do neznáma – muž, ktorý mysľou preklenie priestor a čas. Pre Fremenov by mohol byť ich Lisán Al-Gharib – „Hlas z vonkajšieho sveta“ – ich spasiteľ, „darca vody“, ktorý vyslobodí Fremenov spod útlaku Impéria a bude vodcom fremenského džihádu po impériu a Dunu premení na oázu. Duna je sci-fi. Duna je fantasy. Duna je rozprávka. Duna je sociálna kritika. Duna je meditácia.  A kladie silný dôraz na ekológiu. Ekológom je vonkoncom aj táto kniha venovaná. Kto nečítal Dunu, akoby nikdy nečítal sci-fi.

  1. Nadácia – Isaac Asimov

Pôvodnú nadačnú trilógiu pozostávajúcu z románov Nadácia, Nadácia a Ríša, Druhá Nadácia dopĺňajú neskoršie romány Na hraniciach NadácieNadácia a Zem. Hari Seldon, poslední veľký vedec Prvej Galaktickej ríše, rozpracoval psychohistóriu – náuku o ľudskom správaní zredukovanom do matematických rovníc. Seldon z rovníc vyčítal, že ponechaná svojmu osudu Ríša padne, a než z jej trosiek povstane Druhá ríša, prežije ľudstvo tridsaťtisíc rokov biedy a utrpenia. Ak by však niekto poupravil súčasné podmienky, medzivládie by sa skrátilo len na tisíc rokov. Kvôli tomu založil dve kolónie vedcov, ktoré nazval „Nadácie“. Prvá Nadácia, zameraná na prírodné vedy, vznikla s veľkou slávou všetkým na očiach. O Druhej Nadácii nikto nevie nič. Psychohistória je však štatistická veda. Nemôže vylúčiť pravdepodobnosť, že sa niečo zvrtne, a niečo sa skutočne zvrtlo… A je tu aj jeden ambiciózny muž, ktorý neverí na psychohistóriu, neverí Seldonovmu plánu a neverí tomu, že by sa dala história predvídať. Ale ak to je celé podfuk, čo to potom znamená? Ako sa vysvetlia všetky tie divné zhody okolností? Čo alebo kto je za tým všetkým? Aby ste to zistili, musíte sa vydať na skutočne veľkolepé dobrodružstvo. Nadácia podobne ako Duna a Flash Gordon inšpirovali Hviezdne vojny a často sa pri čítaní tejto knihy zastavíte, pretože vám hlavou prebleskne obraz zo Star Wars. V Nadácii však neexistujú žiadny mimozemšťania. Je to príbeh o ľuďoch a o boji zdravého rozumu proti nerozumu a ignorancii. V sérii o Nadácii si futurologickým spôsobom prezriete vzostup a pád civilizácie – Asimov sa pri vymýšľaní Galaktickej ríše inšpiroval históriou Rímskej ríše. Nadácia je napínavá a epická, cinematická a spoločensko-kritická, poučná a vzrušujúca, napriek dobovým nedostatkom. Je to prvá sci-fi sága a stále patrí spolu s Dunou od Franka Herberta medzi vôbec najlepšie sci-fi ságy, ktoré boli kedy napísané.

***

  1. Nadácia (sága) – Isaac Asimov
  2. Duna – Frank Herbert
  3. Stopárov sprievodca galaxiou – Douglas Adams
  4. 1984 – George Orwell
  5. 451° Frahrenheita – Ray Bradbury
  6. Neuromancer – William Gibson
  7. Koniec detstva – Arhut C. Clarke
  8. Enderova hra – Orson Scott Card
  9. Ľavá ruka tmy – Ursula K. Le Guinová
  10. Prekrásny nový svet – Aldous Huxley
  11. Prstenec – Larry Niven
  12. Hyperion – Dan Simmons
  13. Cudzinec v cudzej krajine – Robert A. Heinlein
  14. Večná vojna – Joe Haldeman
  15. Muž z vysokého zámku – Philip K. Dick
  16. Blade Runner (Snívajú androidi o elektrických ovečkách?)– Philip K. Dick
  17. Stroj času – H. G. Wells
  18. 2001: Vesmírna odysea – Arthur C. Clarke
  19. Zničený muž – Alfred Bester
  20. Hviezdy, môj osud – Alfred Bester
  21. Ja, Robot – Isaac Asimov
  22. Vojna svetov – H. G. Wells
  23. Vydedenec – Ursula K. Le Guinová
  24. Sneh – Neal Stephenson
  25. Marťanská kronika – Ray Bradbury
  26. Mechanický pomaranč – Anthony Burgess
  27. Stretnutie s Rámou – Arhur C. Clarke
  28. Príbeh služobníčky – Margaret Atwoodová
  29. Solaris – Stanislaw Lem
  30. Deň Trifidov – John Wyndham

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie