Denník N

Slová

Ďalej ani krok…

Dvere do bytu otvorené. Nie dokorán, cez takú škáru by sa ani väčší štvornohý miláčik z bytu nedostal. Vytiahne kľúč zo zámky, vojde, ale nezatvorí. Váhavé konanie, akoby ani nevedel, čo chce spraviť. Stojí, bez najmenšieho pohybu a počúva. Nič, žiadne zvuky. Možno sa mu to len zdá, ale jedným si je istý, do nosa mu udrela vôňa.

Krása, vlieza mu do nosa bez pozvania, jednoducho je tam. Premýšľa, podľa neho kapusta, tipuje to na kyslú, možno segedínsky guláš. Lákavá predstava, už vidí ten nádherný tanier, domáca knedľa a toho gulášika. Cíti chuť, jemná a výrazná, presne tak to má rád. Spomienky ho zavedú až do detstva, už vtedy to bolo jeho milované jedlo.

Dosť bolo úvah, najvyšší čas konať. Jedna topánka, druhá, ale tie dvere. Prečo sú otvorené? Podíde k nim, potichu zavrie, pre istotu. Zhodí bundu, tašku si nevšíma, vojde do izby. Ďalej ani krok, nohy mu kážu pokračovať, len tá hlava. Nie a nie dať si povedať, to bolo ráno. Nechcel spraviť dusno, ale nie je to vždy také ľahké. V robote pod tlakom, starosti so sestrou a do toho manželka. Maličká iskrička a výbuch je na svete. Z úst šľahajú plamene, bičujú najbližších, bolí to, ale hnev vyhráva.

Rozpustené vlasy, dopadajú jej na plecia, v tvári ako dievčatko. Takto si ju pamätá, sú to už roky, len sa zoznámili. A maličká, celkom ako mamina, sedí jej na kolenách, drobný prštek zapichnutý v otvorenej knižke. Čítajú si, knižky to je jej, hotový raj. Takmer nedýcha, pozoruje ich, bojí sa priblížiť.

Slová, hľadá tie správne, ospravedlnenie musí prísť. Patrí k nim a nepripustí žiadnu zmenu.

Teraz najčítanejšie