Anorektička, ktorá má Chuť žiť
Napísala mi (vtedy) sedemnásťročná anorektička, že hľadá reklamnú agentúru na svoj projekt. Z popisu projektu bolo zrejmé, že má dosť jasno v tom čo chce. Zvýšiť povedomie o poruchách príjmu potravy, ktoré ju samú priviedli na samovražedné myšlienky. A že bude o tom otvorene hovoriť. Úprimne. Intímne. Odvážne.
Neskôr som si spomenul, že mi o nej už pred časom hovoril Samo Marec. Prišiel za mnou, že je tu dievča, ktoré vydáva svoju fantasy knihu, píše stĺpčeky do Trendu, má sedemnásť a je anorektička. A že chce urobiť edukačnú kampaň. Mal som dojem, že to hrozne súri a odchádzal som na mesiac do Barcelony, tak som to nejak skipol. Prešlo niekoľko mesiacov a Valentína si ma nakoniec našla sama.
“Nevadí vám, keď si dám niečo na jedenie?” spýtal som sa na našom prvom stretnutí. Neviem prečo. Uvažoval som o tom, či je to spoločensky akceptovateľné, že ješ pred anorektičkou. Je to ako keď si objednáš krvavý steak na obede s vegetariánom? Neviem. Nevadilo jej to, samozrejme.
O pár mesiacov sedíme u potenciálneho sponzora. Valentína opisuje ako si ako osemročná sťahovala opasok, ktorý sa jej zarezával do bruška. Vidím slzy v očiach našich poslucháčov. Pozerám na Valentínu a nechápem ako toto dáva. “To, že o tom hovorím a snažím sa pomôcť ostatným, aby si neprešli tým čím som si prešla ja a moji blízki, pomáha mne samotnej.” hovorí.
Prieskumná agentúra 2muse pre nás urobila prieskum: až tretina ľudí si však myslí, že anorexia je len módny výstrelok. Až 33% ľudí by nenapadlo osobe trpiacej anorexiou vyhľadať lekársku pomoc. Niektorí ľudia si dokonca myslia, že ľudia, ktorí nimi trpia, chcú byť zaujímaví a snažia sa na seba upútať pozornosť. Polovica ľudí nevie, že poruchy príjmu potravy sú smrteľné. Pozrite si desivé zhrnutie mýtov a faktov o poruchách príjmu potravy:
Detská psychiatrička MUDr. Martina Paulinyová hovorí, že veľakrát človek, ktorý trpí poruchami príjmu potravy pôsobí ako človek, ktorý vzdoruje, kto je priečny, ale v skutočnosti má v duši veľa strachu a veľa bolesti. S odbornou časťou projektu Chuť žiť nám pomáha aj Liga za duševné zdravie. Valentína využíva každý voľný čas, ktorý má v škole (v ktorej samozrejme patrí medzi najlepších). V máji a v júni spolu s psychológmi a výživovou odborníčkou a podporou O2 precestovala Slovensko. V 27 mestách obehla 30 škôl, diskutovala s viac ako 1500 žiakmi, takmer stovkou pedagógov a psychológov. Nechápem ako toto dokáže a úprimne ju obdivujem.
Mladí ľudia jej píšu, že si uvedomili, že majú problém, rodičia sa na ňu obracajú s prosbami o rady. Vďaka Valentíninej energii môžu na webe www.chutzit.sk kontaktovať odborníka vo svojom okolí.
Som presvedčený o tom, že Valentína Sedíleková ešte dokáže veľké veci. Vlastne už teraz dokázala. Podporiť projekt Chuť žiť môžete tu na Startlabe.
Ďakujeme.
