Denník N

Srdcovky na každom rohu

Znova šoférujeme na prázdnej ceste, tentoraz na sever.

The Pinnacles

Necelých dvesto kilometrov od Perthu sú The Pinnacles, z piesku trčiace vrcholky, o ktorých človečina netuší, ako boli sformované. Človek pokorný pochopí, že nemusí vedieť všetko, že stačí obdivovať srdcom.

 

Shell Beach

V Shark Bay sa ukrýva Shell Beach, pláž z bielych mušlí neuveriteľných rozmerov – šesťdesiat kilometrov dlhá, kilometer široká a miestami aj desať metrov hrubá.

Chodiť po mušliach je zvláštny pocit. Krajina je biela, ale nevŕzga pod nohami ako zasnežená, neprepadávam sa ako do piesku, povrch je tvrdý, ale nie ako na štrku. Nedá sa to prirovnať k ničomu. Sú to mušle a hotovo.

 

Z prítomnosti do predhistórie

V Hamelin Pool, sa vraciame na začiatok evolúcie. Je to jedno z troch miest na svete, kde žijú stromatolity, vápencové útvary sformované sinicami – modro-zelenými baktériami, ktoré produkujú kyslík. Vek dvetisíc až tritisíc rokov z nich robí mladších súrodencov tých, čo pred tri a pol miliardami rokov okysličili zem. Moje vedomie to nevie pochopiť. Toto nie sú kosti mamutov a dinosaurov, ani fosílie, ale naozajstné živé organizmy, z ktorých sme sa vyvinuli my.

Stojím tu pred nimi a rozmýšľam, kam sme to za tie roky dotiahli.

Quobba Point

Na Quobba Point sme prišli kvôli blowholes, morským gejzírom, ktoré vytryskujú aj do výšky tridsiatich metrov. Je tu obrovská tabuľa s varovaním, že king waves, kráľovské vlny, zabíjajú. Predstavujem si obrovitánske vlny, niečo, čo by vzbudzovalo rešpekt, ale more robí len špľuh, špľuh. No nič, ideme sa radšej šnorchlovať.

Na pláži je peklo. Nielenže je horúco, ale jedna mucha sa snaží dostať sa mi do nosa, znova a znova, až kým nestratím trpezlivosť a nevleziem do vody.

Pod hladinou je raj. Modré, žlté, pásikavé rybičky, môžem sa vás dotknúť? Nemôžem. Ani ja by som nechcela, aby sa po mne chniapal nejaký cudzí živočíšny druh. Tvárim sa, že som jedna z nich, ale neveria mi. Každé dve sekundy sa musím vynoriť a lapať po vzduchu. Zišla by sa trubica, ale keďže šnorchlujem prvýkrát v živote, žiadnu nemám.

Po kúpaní sa vraciame k blowhole.

Nič.

Ubytovali sme sa neďaleko v jednej z dún, ktorá nás delí od susedov. Nevidíme ich, počujeme len more, ku ktorému máme exkluzívny prístup. Len sa tu neoplatí kúpať, žralokov je tu viac ako turistov.

Keby nebolo múch, bolo by mi úžasne. A keby tak nepražilo. Neprestaneš sa sťažovať, čo?

Ale pri súmraku sa moja nálada mení. Muchy išli spať, na obzore sa zapaľuje maják. Aj ten náš už svieti. Horizont mení farby, pomaličky tmavne z oranžovej do modrej, až skončí v čiernej. Je ticho, pokoj.

Ráno ideme na výlet ku stroskotanej lodi. Cestou sa zastavujeme pri blowhole. Skaly sú suché.

Ku vraku sa natriasame na prašnej ceste, ktorá by kľudne mohla slúžiť ako forma na výrobu vlnitého plechu. Tridsať dlhých kilometrov mi na kľučke belejú nechty. Mlčím, dávam si pozor na jazyk. V duchu však nadávam a ľutujem auto.

Keď sa tam konečne dostaneme, nadávam nahlas. Možno pred pol storočím bol vrak zaujímavý, ale dnes tu ledva niečo je. Že či nepôjdeme k Red Bluff, vraj je tam krásne, surferi to tam zbožňujú. Nesurfujem a odmietam sa natriasať ďalších šesťdesiat kilometrov tam a potom ešte dať cestu naspäť? Ďakujem, radšej sa budem šnorchlovať.

Terigáme sa domov. Z kúdolu prachu pred nami sa vynorí s loďou v prívese auto, ide dosť rýchlo a ľudia v ňom sa usmievajú. Skúšame, čo to spraví.

Tiež sme ich mohli stretnúť cestou tam.

Znova celkom zbytočne zastavujeme pri blowhole.

Zaparkujeme na našej dune a Luke ide na rybačku. Snáď bude na večeru ryba.

Na večeru boli cestoviny s mrkvou.

Ráno more zúrilo.

„Rýchlo, teraz sa určite bude niečo diať!“ vyskočím z postele, ani sa neobťažujem s obliekaním, nahádžem bandasky a stoličky zo sedadiel na posteľ a ideme.

A dialo sa! Ja, chabé nič, oproti výbuchom vody vysoko nad moju hlavu. Nech ziapem, ako hlasno chcem, nepočuť ma. Mám zimomriavky po tele. Teraz už chápem, že tabule s menami ľudí, ktorých zmietlo do mora, majú svoje opodstatnenie. Neviem, či si mysleli, že sú nesmrteľní, alebo že im pre ich hrdinstvo Matka napichne na udicu tristo kilového krásavca a oni sa budú v krčme chváliť, že hej, tam, na skalách. King wave? Nedaj sa vysmiať.

 

Teraz najčítanejšie