Denník N

Iniciatíva za Slušné Slovensko ma včera sklamala, a určite nielen mňa

Problémom ani tak nie je ich podpora kandidátov na primátorov, ale ich pretvárka, že tak nestrácajú charakter celospoločenskej platformy.

Ak sa bližšie pozrieme na udalosti, ktoré viedli k vzniku tohto hnutia, nájdeme množstvo nielen politických ale celospoločenských až ústavných menovateľov: nesúhlas so v súčasnosti vedenými politikami, nespokojnosť so stavom štátu, spravodlivosti, bezpečnosti… To sú nie len politické témy, ale aj celospoločenské, teda nie len o ceste na akej sme ale o cieli, do akého sa chceme dostať.

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následné masové protesty potvrdzujú tento celospoločenský charakter nastolených problémov. Aj preto vznikla občianska iniciatíva podporená naprieč celým spektrom spoločnosti. Ľudia protestujúci na námestiach a v uliciach sú rôznych politických presvedčení, majú však jeden spoločný menovateľ, zle nastolenú alebo žiadnu víziu krajiny, ktorú nesú dnešné politické elity dnes a do budúcnosti. Tu je zásadný rozdiel medzi občianskou iniciatívou a politickým hnutím. Občania v spoločnosti majú vždy jeden základný a spoločný cieľ, na ktorom sa do určitej miery zhodnú. Politici, politické strany a politické hnutia, však prinášajú rôzne koncepty pre jeho dosiahnutie.

Celospoločenská platforma či občianska iniciatíva tak môžu obhajovať potrebu spoločnej vízie, presadzovať diskusiu o spoločnom cieli a dávať pozor na jeho dosahovanie. Tak ako sa to dialo aj na námestiach, spoločnosť sa prebudila a masovo začala upozorňovať na zlý stav štátu. Táto platforma sa šírila naprieč celým spektrom občanov, začala združovať aj odborníkov a stretávať sa na rôznych fórach. Podáva informácie a diskutuje o tomto stave, a o spoločnej vízii, ako by mal náš spoločný štát vyzerať. Avšak vo chvíli, keď sa dostaneme hlbšie a začneme diskutovať o možných cestách k danému cieľu, začíname robiť politiku. Celospoločenský konsenzus ostáva, vznikajú však prúdy ako k tomuto širokému, celospoločenskému konsenzu, a teda k cieľu dospieť.  Akú cestu si vybrať ? Akú koncepciu ? Akého kandidáta vo voľbách podporiť ? Musíme byť vedení spoločným cieľom, do určitej miery aj odbornými poznatkami, výber konkrétnej cesty však ostáva subjektívnym rozhodnutím jednotlivca či zoskupení, a stáva sa tak politickým. Napríklad silný ekonomický štát môže byť aj sociálno-demokratický aj liberálny. To akú politickú dogmu začneme obhajovať je z časti subjektívne, chceme však silný ekonomický štát, to je nemeniteľný fakt.

Preto, v určitom momente je potrebné si vo vnútri Iniciatívy za Slušné Slovensko uznať, aký vplyv chce ako zoskupenie mať a teda aj koho reprezentuje. Diskutovať v celospoločenskej rovine aký je náš spoločný cieľ, formovať odborné skupiny pre presné pomenovanie občianskej objednávky na spoločný cieľ, alebo presadzovať cestu, ktorou sa k tomu cieľu dostaneme a teda sa stať politicky aktívnym hnutím ?

Nedôvera v štát dnes narastá extrémnym tempom, a teda aj k tým, ktorí ho spravujú, k politikom. Preto môže byť  lákavé nadávať na politiku a snažiť sa riadiť štát inak. To však nejde. Tak ako aj fyzika, aj demokratické riadenie štátu má svoje pravidlá a zmysel. Politika nie je zlé a nečisté remeslo. To len tí, ktorí ju v danom čase reprezentujú, o nej robia taký alebo onaký obraz. Iniciatíva za Slušné Slovensko však včera urobila jednoznačný politický krok, pritom stále reprezentuje masy ľudí, z ktorých nemusia všetci jednotne súhlasiť s podporenými kandidátmi. A nezávislosť politického kandidáta tiež nie je odborným kritériom na správny výkon volenej funkcie. Jedná sa teda o politické a veľmi subjektívne kritérium, ktoré môže byť síce podporené nejakým trendom v spoločnosti, nemá však znaky odbornej či celospoločenskej objednávky. Netreba si tiež mýliť objednávku celospoločenskú s objednávkou časti spoločnosti a teda určitého občianskeho, odborného či politického spektra.

Zoskupenia typu Iniciatíva za Slušné Slovensko sú dôležité, pokiaľ vedia čo chcú a koho reprezentujú. Ak chcú byť celospoločenskou platformou pre diskusiu a presadzovanie jednotnej vízie pre Slovensko, robia tak správne. Je nutné otvoriť konečne ústavnú celospoločenskú diskusiu o tom, kým sme boli, kým sme a kým chceme byť. Nepoznajúc naozaj tieto základy, na našom politickom spektre vznikajú rôzne politické guláše z čoho pramení zle spravovaný štát, šestnásť krát novelizovaná ústava za 25 rokov existencie republiky a vysoko nespokojná spoločnosť, nedôverujúca v politiku.

Ak však chce Iniciatíva za Slušné Slovensko nielen viesť diskusiu o spoločnom cieli, ale navrhovať aj jednu správnu cestu, nie je na tom nič zlé. Robí tak politiku a malo by sa k nej aj verejne odhodlať, respektíve si priznať, že je politickým hnutím. Podpora jednotlivých politických kandidátov nie je nič iné než politický krok. Nie je to krok odborníkov ani celospoločenskej iniciatívy. Dokonca máloktorý odborník by sa odvážil podporovať verejne toho alebo iného kandidáta bez jasných a vedeckých formulácií, ktoré by boli nepriestrelné z odborného hľadiska. Aj občianska iniciatíva, reprezentujúca iba časť spoločnosti, sa často neodhodlá k takémuto kroku bez jasne a často aj odborne zadefinovaných kritérií. Nezávislosť kandidáta však takým kritériom nie je. Kandidát s akoukoľvek podporou je závislým kandidátom.

Iniciatíva za Slušné Slovensko si musí preto vybrať, a opakujem, nie je na tom nič zlé. Skôr je zlé podporovať kandidátov bez priznania si farby. Môže sa tak začať podobať práve tým politickým stranám, proti ktorým dnes v podstate bojuje, proti demagógom, populistom a klamárom. Dokonca môže byť označované aj ľuďmi ako je Fico, že koná na objednávku. Ak dnes Iniciatíva za Slušné Slovensko podporuje niektorých kandidátov bez oznámenia svojej politickej činnosti či definovania jasných a relevantných kritérií, je to signálom nevedomosti čo vlastne robí. Jej rozhodnutia tak stoja možno na demokratickom hlasovaní jej členov, ale len o názoroch, ktoré boli na jej stretnutiach predstavené. Nejedná sa tak ani o celospoločenskú diskusiu, referendum, a už vôbec nie o odborné stanovisko.

Dnes si už nemôžeme dovoliť rozhodovať na základe toho, ktorý názor získa väčšinu hlasov. Aj názory politikov musia stáť na odbornosti, jasných definíciách, ale hlavne na spoločnom cieli a na odbornej a občianskej diskusii. Iniciatíva za Slušné Slovensko sa musí rozhodnúť kým chce byť. Hľadať spoločný cieľ alebo byť relevantnou politickou silou a nastolovať tak aj cestu k nemu? Aj pri jednom aj pri druhom môže stratiť podporu u časti občanov. Je však mylné si myslieť, že sa tak nedeje, ak robí politické rozhodnutia a nedefinuje sa pritom ako politické hnutie. Smrdí z toho pokrytectvo až neodbornosť a amatérstvo.

Ja sám som stál na námestiach a ja sám som podporoval Iniciatívu za Slušné Slovensko, a síce aj s vybranými kandidátmi súhlasím, nesúhlasím s formou, ako sa v poslednom čase Iniciatíva prezentuje a teda funguje. Buď je politickým hnutím, celospoločenskou platformou, občianskou iniciatívou reprezentujúcou konkrétnu časť občanov, alebo odborným zoskupením, a viď tento môj blog, medzi nimi je veľký rozdiel. Už dnes napríklad KDH kritizuje Slušné Slovensko za podporu niektorých kandidátov. A za KDH sú aj voliči, ktorí boli aj na námestiach a tiež podporovali Iniciatívu za Slušné Slovensko. Čo si o tom majú myslieť ? Nevytvára to ešte väčší chaos než tu bol dodnes ?

Či už sa Iniciatíva rozhodne tak či onak, včerajší krok je politický a je zlé, ak si to nevie priznať. Politika totiž nie je v svojej podstate zlá, ale iba niektorí, ktorí ju robia. Slušné Slovensko, nerobte z politiky zlú vec.

Teraz najčítanejšie

Marek Korec

Vyštudoval som ekonómiu a Európske štúdiá na Univerzite Sorbonne v Paríži. Vždy ma zaujímala politika a dianie v Európe a vo svete.