Denník N

Doktorand na katedre ústavného práva by si mal dva krát zvážiť svoje vyjadrenia

Podľa organizátora protestov Za slušné Slovensko Juraja Šeligu, Iniciatíva Za slušné Slovensko si vybrala nezávislých kandidátov, lebo jej iní neostali. To je výsmech do tváre nielen ľuďom na námestiach, ale aj celej odbornej verejnosti či slušným kandidátom relevantných politických strán, z ktorých mnohí môžu byť skúsenejšími a lepšími kandidátmi, než sú niektorí noví a nezávislí.

Medzi kandidátmi mnohých politických strán sú tiež ľudia, ktorí sa po masových protestoch rozhodli zapojiť do politického života, vstúpili do rôznych strán a stali sa aj kandidátmi na rôzne pozície vo verejnom živote.

Ak Juraj Šeliga tvrdí, že nechcú byť spájaní so žiadnou politickou stranou a ani sami nie sú politickou stranou, ale tiež nie sú mimovládnou organizáciou, pýtam sa potom, kým je Iniciatíva Za slušné Slovensko ? Celospoločenskou platformou hľadajúcou jednu celospoločenskú víziu pre túto krajinu určite nie sú. Prečo ?

Podpora nezávislých kandidátov robí z daných kandidátov závislých od podpory Iniciatívy Za slušné Slovensko a stavia ich do konkurenčného boja s inými aj nezávislými kandidátmi bez ich podpory a kandidátmi politických strán.

„Iniciatíva Za slušné Slovensko sa tak chtiac-nechtiac stáva netradičným politickým subjektom, ktorý síce nie je registrovaný ako politické hnutie, de facto tak z časti pôsobí.“

Nebolo by na tom však nič zlé, ak by Iniciatíva Za slušné Slovensko podporovala kandidátov naprieč celým politickým spektrom, teda nielen nezávislých ale aj straníkov z rôznych politických strán. Podpora len nezávislých kandidátov musí byť podrobená jasnej a viac-menej odbornej definícii prečo. Takáto definícia, ktorá by však vylučovala podporu kandidátom politických strán, robí z politických strán nehodné vládnutia.

Podpora len nezávislých kandidátov je tak v podstate útokom priamo proti ústavnému zriadeniu fungovania demokracie na Slovensku. Samotná podpora len nezávislých kandidátov a to dokonca bez vytvorenia politického hnutia je populistická až demagogická a vnáša do organizovania štátnej moci či do miestnej samosprávy neprehľadnosť až prvky anarchie. Základom demokracie je jej organizovanosť, aj preto často nazývame aktuálnu demokraciu za zastupiteľskú. Nezávislosť jednotlivcov ako politických kandidátov je preto známkou choroby systému, nie jeho liekom, môže však pôsobiť ako jeho ďalšie oslabenie.

Organizovanosť politických síl do politických strán je základným prvkom demokracie a republiky. Pri voľbách do zákonodarného zboru zákon jednoznačne zamedzuje nezávislých kandidátov. Do parlamentu sa tak dostanú len politické strany a hnutia, ktoré prekročia magických 5% hlasov v parlamentných právoplatných voľbách. Nezávislí poslanci v rámci parlamentu sú tak skôr bublinou ex post, ktorú naša ústava a zákony v parlamente nepoznajú. Väčšina z takýchto poslancov, ak chce naďalej fungovať v parlamente po ďalších voľbách, musí vstúpiť do nejakej strany.

Nezávislí kandidáti v rámci komunálnych volieb či vo voľbách do VÚC, ktorých narozdiel od zákonodarného zboru zákon povoľuje, sa tiež musia nejako organizovať, aby získali pre svoje kroky podporu tej či inej politickej strany v zastupiteľstve, ináč nič nedosiahnu, respektíve ak ide o primátorov, starostov či županov, vytvoria len patovú situáciu. Nezávislý kandidát bez jasnej podpory politických strán, ktoré tiež kandidujú vo voľbách, je mačkou vo vreci. Bez podpory politických strán voliči nemôžu vedieť ako sa daný kandidát bude organizovať ak voľby vyhrá. Bez podpory totiž nič nedosiahne. Jediné čo mu ostane je kupčenie s hlasmi pri každom hlasovaní. Takéto prostredie vytvára priestor pre netransparentné riadenie a pre korupciu. Podpora takéhoto systému Iniciatívou Za slušné Slovensko je tak veľmi zlým krokom.

Takýmto netradičným pôsobením Iniciatíva Za slušné Slovensko podporuje ďalší rozklad samotného ústavného zriadenia tohto štátu, ktorý funguje na demokratických princípoch a organizovania sa politických síl do politických strán. Výber nezávislých kandidátov ako jediných relevantných  Za slušné Slovensko de facto označuje akékoľvek politické strany za zdroj všetkého zla, ktoré sa v tomto štáte deje.

Ak by mala dať Iniciatíva Za slušné Slovensko podporu rôznym kandidátom, tak aby nezískala nálepku politického hnutia, je to možné iba podporou kandidátov naprieč celým politickým spektrom, teda nielen nezávislých ale aj z rôznych politických strán. Aj to len po zadefinovaní jasných a jednoznačných podmienok, napríklad kandidát podpíše nejaký dokument s Iniciatívou, dohodnú sa o spolupráci, splní rôzne kritériá, ako napríklad jasný postoj voči extrémizmu alebo nebyť vedený v spisoch ŠTB a podobne.

Takéto podmienky sa veľmi ťažko píšu, je to však podmienka aby Za slušné Slovensko nebolo označované za politické hnutie a vyplýva aj z celospoločensky stanovenej vízie o Slovensku.

„Ako som už aj v mojom včerajšom blogu napísal, nie je nič zlé na tom byť politickým hnutím. Politika nie je zlá, to len tí, ktorí o nej vytvárajú taký obraz či už ich činmi alebo slovami.“

Iniciatíva Za slušné Slovensko si však musí vedieť vybrať, byť celospoločenskou platformou a v tom prípade nepodporovať len nezávislých kandidátov ale kandidátov naprieč celým politickým spektrom za jasných podmienok, alebo sa stať politickým hnutím, a síce tak stratiť časť podporovateľov, ale definovať si jasne nie len víziu pre Slovensko, ale predstaviť aj cestu, akou je podľa nej najlepšie ísť.

Cesta nezávislých kandidátov bez jasných kritérií a tvrdiac, že to nie je politický krok je znova len to čo tu dodnes vždy bolo, populistické, amatérske, vytvárajúce chaos a obzvlášť nehodné ľudí s právnickým, politologickým či sociologickým vzdelaním, či dokonca pôsobiacich na univerzitnej pôde.

Teraz najčítanejšie

Marek Korec

Vyštudoval som ekonómiu a Európske štúdiá na Univerzite Sorbonne v Paríži. Vždy ma zaujímala politika a dianie v Európe a vo svete.