Denník N

Keď horelo more…

Pred 30 rokmi, 6. júla 1988, došlo k tragédii, aká nemala a nemá obdobu v dejinách ťažby „čierneho zlata“

Piper Alpha – jedna z množstva ropných plošín, ktoré vyrástli z hladiny Severného mora. Postavila ju spoločnosť Occidental Petroleum Ltd. najprv na ťažbu ropy (asi 10 % produkcie v oblasti Severného mora), neskôr sa zamerala na ťažbu zemného plynu.

Smrť v plameňoch

S výstavbou plošiny Piper Alpha sa začalo v roku 1973 asi 193 km severovýchodne od Aberdeenu. Prvú ropu vytiahli spod morského dna o tri roky neskôr. Denná ťažba dosahovala 250 000 – 300 000 barelov denne (40 000 – 48 000 m3). V roku 1980 na nej vybudovali zariadenia na ťažbu zemného plynu s dennou produkciou 19 900 m3. Ropu a plyn dopravovali potrubím do 206 km vzdialeného prístavu Flotta na Orknejských ostrovoch, plynové potrubie ju spájalo s ďalšími plošinami Claymore a Tartan.

Pred 30 rokmi, 6. júla 1988, vypukol na plošine Piper Alpha požiar. Krutou smrťou v plameňoch zahynulo 167 ľudí, medzi nimi aj dvaja záchranári z lode Sandhaven. Z vody sa podarilo vytiahnuť telá len 137 obetí, tridsiati našli hrob na dne mora. Len 61 z tých, čo sa vtedy nachádzali na plošine, túto tragédiu prežilo. Materiálne škody dosiahli okolo 1,7 bilióna libier.

Zrejme zlyhal človek

Čo bolo príčinou explózie na plošine Piper Alpha, nie je doteraz úplne jasné, keďže celé zariadenie požiar úplne zničil. Podľa výpovedí tých, čo sa zachránili, a podľa ďalších podkladov, však odborníci mohli približne rekonštruovať celý priebeh nešťastia, pri ktorom zohral dôležitú úlohu ľudský faktor. Pumpy A a B dodali napoludnie stlačený plyn do rúr. Pumpa A mala prejsť kontrolou a opravou, preto bola odstavená. O šiestej večer sa vystriedali zmeny, pričom nová nebrala na vedomie hlásenie predošlej, že kondenzačná rúra pumpy A je zapečatená len ručne a nie je pripravená na pripojenie. Napriek tomu päť minút pred desiatou začali do nej napúšťať plyn. Spustilo sa poplašné zariadenie, no zároveň sa ozvali prvé explózie. Služba stlačila záchranný gombík a zastavila prívod plynu. Explózie však poškodili aj pumpu B, ktorá bola v prevádzke. Štyri minúty po desiatej musela obsluha opustiť kontrolnú stanicu. Ukázalo sa, že pri prestavbe ropnej veže na ťažbu plynu ju z hľadiska bezpečnosti postavili na nevhodnom mieste. Požiar sa vymkol spod kontroly, rovnako ako evakuácia personálu. V kritickej situácii si dvaja muži obliekli skafandre a pokúsili sa zastaviť prívod plynu. Nikto ich viac nevidel. Napriek tomu, že z plošiny Claymore spozorovali, že sa na Piper Alphe niečo deje, zastavili dodávku plynu až vtedy, keď plamene šľahali do výšky okolo sto metrov. Vodné delá záchranných lodí ich nemali šancu uhasiť. Väčšina plošiny do dvoch hodín od prvej explózie, teda okolo polnoci, skončila vo vodách mora.

Sudca podal správu, ale nikoho neodsúdil

V novembri 1988 sa začalo súdne pojednávanie, ktoré malo určiť a potrestať vinníka tejto tragédie. Trvalo pol roka. Správu o ňom (Public Inquiry into the Piper Alpha Disaster) podal škótsky sudca William Cullen v novembri 1990. Informácia bola kritická voči spoločnosti Occidental Petroleum, ktorá bola zodpovedná za neadekvátnu údržbu a záchranné vybavenie, ale súd to nepokladal za kriminálny čin. V druhej časti správy je 106 odporúčaní, ktoré majú zabrániť, aby sa podobné nešťastia nezopakovali. Boli základom pre prijatie opatrení známych ako Offshore Installations (Safety Case) Regulations z roku 1992.

Na pamiatku tejto najväčšej katastrofy v dejinách ťažby ropy a plynu a jej obetí postavili v škótskom meste Aberdeen kaplnku St. Nicholas a tichú spomienku a úctu im môžeme vzdať aj pri pamätníku v Ružovej záhrade v parku Hazlehead.

Zdroj foto: Daily Mail a Offshore Post

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.