Denník N

Nechápavá

Také kvietky nikde nevidel…

Posledné zvyšky mu miznú z taniera. Prsty mastné, pusa tiež, ešte niekoľko opečených zemiakov a je po dnešnej porcii. „Mňam, vynikajúce,“ usmieva sa doširoka a po bokoch líc sa mu robia jamky. Krása, presne ako kedysi, sú to už roky, ale jamky zostali. Miluje ich, bez nich si ho nevie predstaviť. Strašili ju, vraj z toho vyrastie, tvár sa zmení. Nič, všetko po starom. Vyrástol, veľa sa zmenilo, ale to typické je stále na svojom mieste.

„Umyť ruky a poriadne, nezabudni na teplú vodu.“ Otravovať ho nechce, ale jeho čvachtanie v studenej má dobre zmapované. Na mastnotu určite nestačí. Popri dohliadaní skladá zo stola, riadov ako pri väčšej hostine. Nevadí, umývačka je skvelý pomocník, naložíš a počkáš. V kúpeľni ticho, podíde, správny predpoklad. Dvere do izby pootvorené, strapatá štica za počítačom. Jasné, na inom mieste by ho nehľadala. „Konečne, tretí level. Pozri, mami, podarilo sa, postúpil som,“ zasväcuje ju do tajov hry. Bojovníci pobehujú všetkými smermi, nič pre ňu, len keby to nenosil domov od spolužiakov.

Priblíži sa, rukou mu prejde po vlasoch. „Tak poď, dáme si prechádzku.“ „Ale, mami, chcem byť doma,“ dranká pohotovo. Správne zvolený spôsob robí divy, pred očami mu zamáva fotoaparátom. Natiahnutá ruka, už ho má, aj tenisky sa mu zachcelo obúvať.

Trasa cez hlavnú cestu, ďalej jeho parketa, nech si vyberie. „Aha, kvety, tieto nepoznám.“ „Netáraj, obyčajná margarétka a tam za nimi máš zvončeky.“ Fotí, niečo z väčšej diaľky, potom makro.“ Oči mu svietia, na počítač už dávno zabudol. Ulica sa stáča popri bytových domoch, nič extra, ale predzáhradky celkom pekné. Pristaví sa, cvaká, také kvietky nikde nevidel. Veľa nestihne, do ticha sa ozve hlas. Nezrozumiteľný, skôr krik. Balkón, to je to miesto. Vlasy riedke, tvár posiata vráskami, ruky vystrčené cez zábradlie. Gestikulácia, viac ako výrazná. Hľadí hore, trocha nechápe, nepoškodzuje, fotí, len pre radosť. Argumentuje, starostlivo vysvetľuje, z pohľadu matky, nikto by to nedokázal lepšie.

Nezaberá, hlas sa stupňuje, nedá si povedať. Kývne rukou, chytí syna okolo pliec a pobáda ho na odchod, múdrejší ustúpi.

Teraz najčítanejšie