Prezident v pohode na Pohode

Nie je nevyhnutné byť osobne na pohode, aby ste boli v pohode ako na Pohode. Úplne k tomu mnohým z nás môže plnohodnotne stačiť aj video. Video z Pohody, video z rozhovoru, z diskusie dvoch ľudí, občanov SR. Rozhovor moderátora, novinára Štefana Hríba s Andrejom. S našim, s Vašim, s mojim ústavným činiteľom. S váženým a cteným ústavným činiteľom. Spontánne  váženým a prirodzeno cteným ústavným činiteľom. Avšak nie je Andrej, ako Andrej. A nie je ústavný činiteľ, ako ústavný činiteľ. Pre väčšinu občanov SR je týmto už zrejmé, že to nemohol byť rozhovor s kapitánom Andrejom (Dankom) s predsedom NR SR, ale rozhovor s našim pánom prezidentom (Andrejom Kiskom). Rozhovor s politikom, štátnikom a predsa rozhovor aj s ľudsky úprimným tónom, obsahom. Spontánny a búrlivý potlesk mnohopočetného slobodného a dobrovoľne prítomného, dokonca „platiaceho“ publika pri príchode i odchode hlavného protagonistu rozhovoru. Aplauz ako prejav úcty, uznania. Uznania politického i ľudského. Tak diametrálne odlišný od potlesku autobusmi SMER-SD „slobodne“ pozvážaného a sľubovaným kultúrnym programom podplateného publika na politických mítingoch účelovo spojených s oslavami MDŽ alebo aspoň s oslavami 1.mája.

Rozhovor s dosluhujúcim pánom prezidentom, s politikom v poslednom roku výkonu svojej ústavnej funkcie. S politikom, ktorý počas výkonu svojej funkcie nemohol a ani nemusel rozdávať „obrovské“ sociálne balíčky, dopravu zadarmo, ani obedy zadarmo. Politik, ktorý si nemusel ľudí, občanov Slovenskej republiky kupovať, nemusel ich podplácať podarúnkami, prezentmi „zadarmo“, aby prekryl a odpútal pozornosť od prézentov, víťazných tendrov pre vopred vybraných „našich“ ľudí. Sociálne balíčky, doprava, obedy nie sú zadarmo. Prosto nič, ale absolútne nič nie je zadarmo. A prézenty pre našich ľudí už vôbec nie. A ani nie sú hradené, ani na ne ani symbolicky neprispieva naša štátostrana SMER-SD so svojich straníckych účtov. A už vôbec ich naplatí ich ideový autor a „narkoman“ politických preferencií, emeritný predseda vlády a aktuálny poslanec NR zo svojich tuzemských, či „mimozemských“ súkromných účtov. Všetky prézenty zadarmo sú hradené z Vašich, našich daní, peňazí, ktoré potom nevyhnutne musia chýbať a chýbajú v školstve, zdravotníctve, atď.

Prezident, človek, politik, ktorý si úctu občanov, ani svoju autoritu nemusí kupovať. Úprimná úcta, „čistá“ česť, spontánna autorita sa predsa ani nedá kúpiť.

Úctu občanov, prirodzenú autoritu automaticky negarantuje ani ústavná funkcia. Netransparentné tendre na MO matematicky „poňaté“ nepriamo úmerne znižujú úroveň autority každému priamemu i nepriamemu účastníkovi. Od kapitána, od politruka, až po „posledného“ generála. A pritom stačilo tak málo, máličko. Transparentnosť. Transparentnosť od samého začiatku…

Prezident, človek, politik, na ktorého Ficko počas celého jeho funkčného obdobia nič diskreditujúceho nenašiel, nič  „nemá“. A keď stále dookola  garnitúra okolo „vyhoreného“ predsedu úboho vyťahuje umelo oživovanú pseudo-kauzu okolo financovania Kiskovej prezidentskej kampane, v podstate tým nepriamo vystavuje Kiskovi aj vysvedčenie, protokol o vzornom, „čistom“ výkone prezidentskej funkcie.

Fico nie je v pohode. Fico by najlepšie pre svoje zdravie, pre svoju stranu a pre Slovensko urobil, ak by dokázal nájsť v sebe ešte toľko odvahy, sily a bez rozlúčky a bezodkladne navždy odišiel z nášho politického i spoločenského života. Bolo by to eventuálne možné aj za cenu prípadnej politickej dohody, že nebude (ako Jeľcin) v budúcnosti trestne stíhaný?

Fico je unavený, otrávený z politiky. Ani fabulácia ako jeho bežný pracovný nástroj nie je jednoduchá,  ak Vás už pri obyčajnej tlačovke zrádzajú ako malého chlapca červené uši. V tom lepšom prípade pre Slovensko by to mohol byť nebodaj aj znak začínajúceho sa, budiaceho sa svedomia sociálneho politika.