BLOG
Szilárd Somogyi
Szilárd Somogyi
1 346

Smrad medzi kamiónmi

(monológ profesionálneho vodiča kamiónu)

Už dlhé roky pracujem ako vodič diaľkového kamiónu pre jednu veľkú dopravnú spoločnosť z južného Slovenska. Túto prácu vykonávam už tridsať rokov, a nič nové sa už zrejme nedozviem, ale možno prezradím čosi nové pre čitateľov. Širšia spoločnosť sa mohla nedávno dozvedieť o snahe nemeckých odborov, aby spoločnosti pre medzinárodnú dopravu zabezpečili pre svojich diaľkových vodičov kamiónov ubytovanie počas víkendového odpočinku. Slovenskí politici to začali okamžite kritizovať, podľa mojej mienky dosť nešikovným spôsobom, keďže na základe ich pripomienok je jasné, že o našej profesii toho veľa nevedia.

Som prekvapený, prečo Nemcom toto nariadenie napadlo až teraz, keď sme my, vodiči z východnej Európy, už pomaly stihli vytlačiť všetkých bývalých nemeckých kolegov, keďže sme ochotní odpracovať šesť týždňov za 1 200 – 1 600 eur, pričom tí zo západu nešli pod 2 500 eur. A čo znamená tých šesť týždňov? To sú tzv. turnusy, keď vodič odíde na šesť týždňov a potom sa na dva týždne vráti domov a takto mu to vychádza na dva mesiace. Áno, počuješ dobre, je na cestách šesť týždňov, nevedno kde, podľa toho, čo má na prepravnom liste. A po celý čas je vo svojej kabíne. A keď práve nejazdí, tak stojí na parkovisku vedľa cesty, diaľnice či nejakého priemyselného parku. Počas dvoch týždňov totiž môže najazdiť len deväťdesiat hodín s tým, že jeden deň do týždňa je oddychový. Dá sa to natiahnuť na dva týždne, ale potom si to voľno už treba vybrať. Takže keď práve nie je doma, musí ten čas stráviť niekde inde.

Skoro všetky parkoviská, najmä tie v Nemecku, sú vybavené toaletou a sprchou. Nie sú samozrejme zadarmo, jedna sprcha je za 2 – 5 eur, toalety väčšinou za 50 – 70 centov, zvyčajne však túto sumu môžeš potom utratiť v bufete. Kolegovia to ale nevyužívajú, keďže tieto výdaje žiadna prepravná firma neprepláca a svoje potreby vykonávajú v neďalekých kríkoch, alebo medzi kamiónmi, takže si asi vieš predstaviť ten smrad, najmä počas horúčav.

Už len preto sa nečudujem, že Nemcom pretiekol pohár trpezlivosti a odporučili tráviť povinný dvojdňový oddych mimo kabínky nákladného auta. Miesta vedľa diaľnic to majú vyriešené, skoro všade sa nájdu odpočívadlá, ktoré ponúkajú izby. A dokonca si myslím, že nie je problém nájsť si ubytovanie na dva dni ani mimo týchto odpočívadiel. Problémom je skôr to, že pre východoeurópske dopravné spoločnosti to predstavuje extra výdaje, ktoré očividne nechcú hradiť. Možno to veľa ľudí nevie, ale veľkosť kabínky v kamióne je zhruba 2-3 metrov štvorcových. Veľkú časť svojho života trávime práve tu. Moderné kamióny sú už fakt moderné. Sú vybavené chladničkou, klímou a podobne, ale začiatkom leta sa kabínky prehrejú natoľko, že akýkoľvek pokus schladiť ich klímou je beznádejný. Môžeš nechať bežať motor cez noc, ale v tom prípade sa zase nevyspíš pre ten hluk.

V západnej Európe je inak bežná prax, že keď ti jazda vychádza na konci týždňa, zastavíš niekde. Presnejšie povedané, bolo to bežné, keďže už ledva nájdeš vodiča, ktorý je zo Západu a bol by na cestách na konci týždňa. Čím ďalej, tým častejšie sa však stretávam s východoeurópskymi vodičmi v kamiónoch západoeurópskych spoločností.

Dokonca už existuje aj taká varianta, keď západná spoločnosť založí filiálku napríklad u nás, na Slovensku, a od toho momentu jazdia vodiči pre slovenskú spoločnosť, so slovenskou ŠPZ-kou. Väčšinou sú to miestny, Rumuni či Bulhari alebo vodiči z bývalej Juhoslávie. Aj preto môžeš vidieť veľa inzerátov, ktoré hľadajú vodičov na medzinárodnú nákladnú dopravu s možným vysokým platom :) V najlepšom prípade sa jedná o 1 600 eur a je to na tri plus jeden týždeň, väčšinou za minimálnu mzdu.

Ak by si sa chcel opýtať, na základe čoho sme platení, tak ti rovno poviem, že táto otázka by zaujímala aj mňa. Teda aspoň u nás, v našej firme. Je to inak zvláštne, ale u nás môžeš prakticky čokoľvek. Môžeš odmietnuť jazdu, odvrávať šéfovi, ale keď sa zaujímaš o to, ako a z čoho je vyrátaný tvoj mesačný plat, tak si celkom iste pokazíš renomé vo firme. Podľa mňa to nevedia ani oni, a vážne verím tomu, že len naoko odhadujú, kto koľko dostane za daný mesiac. Neraz sa stalo, že som mal mesiace, keď som najazdil oveľa viac než tie predošlé a dostal som len o 20 – 30 eur navyše. Vtedy som sa ešte opýtal, že ako to teda funguje a následne som ešte pár mesiacov zarábal o podstatne menej.

Nemôžem tvrdiť, že som mal nižší platobný výkaz, lebo žiadne mzdové vyúčtovanie, ani výplatnú pásku nedostávame. A samozrejme nám výplatu vyplácajú na ruku a nechodí nám na účet, čo považujem to za dosť ponižujúce, lebo vlastne nič nevieme, ani koľko po nás odvádzajú, či už na zdravotné alebo na dôchodok, skrátka nič. Viem len to, že sme zapísaní, ale ako som povedal, na minimálnu mzdu. Neviem napríklad ani to, aké by som dostal nemocenské, ak by som ochorel, ale našťastie za celých tridsať rokov som nebol chorý ani raz. Ako ja viem, tu v okolí, kde bývam, prebieha zúčtovanie miezd na tento spôsob. Ale musím dodať, že sú aj korektné firmy.

Za mesiac najazdím približne desaťtisíc kilometrov. Viac sa ani nedá, keďže máme obmedzený pracovný čas, ako som spomínal na začiatku. Maximálne sa dá najazdiť asi tak jedenásť až dvanásťtisíc kilometrov, ale viac určite nie. Jasne, že aj toto sa dá obísť, a aj sa to deje. Každý vodič má totiž tachografovú kartu vodiča, ktorá zaznamenáva prejazdené kilometre. Každý máme svoju vlastnú kartu, ale keď použijeme kartu vystavenú na iné meno, a jazdíme na ňu, môžeme si odpracovať podstatne viac hodín. Všeobecne sa dá povedať, že za každý jeden kilometer zarobíš približne desať centov. Z toho si potom platím stravu a ostatné výdaje, ktoré som spomínal. To snáď ani nemusím hovoriť, že po diétach alebo stravenkách ani páry. Sám si platím aj úrazové poistenie. Keď to všetko odrátam, zostane mi zhruba 800 eur v čistom. Takže všetci, ktorí sa k tomu verejne vyjadrujú, politici a tak podobne, nevedia, o čom hovoria.

A možno tí tam hore nevedia ani to, že neprichádzam len o stravenky, ale aj o diéty. A to už je biznis, kde sa jedná o podstatne vyššie sumy, než len výdavky za sprchovanie. Každý rok u nás podpisujeme dvanásť blankozmeniek, ale to, že ktorý šofér dostal koľko diét za mesiac, to šéfovci vypĺňajú až dodatočne. Zrejme si už uhádol pointu. My z toho nevidíme ani cent, dávame k tomu len svoje meno a oni zrejme vyberajú z kasy nezdanenú čiastku. Podľa mňa minimálne polovica firiem v okolí to rieši podobne, a dokonca to podobne prebieha po celom Slovensku, keďže sa stretávame s ostatnými vodičmi, rozprávame sa a prezradíme si čo-to.

Vidím to tak, že ľudia nad štyridsať sú s týmito vecami už zmierení. Do nového sa už moc nepúšťajú a berú situáciu tak, ako som ju opísal. A nemyslím si, že práve oni by s tým mali niečo urobiť. Tu by mala zasiahnuť politika, ale zdá sa, že politici sa správajú, akoby boli zainteresovaný na opačnej strane, na strane dopravných spoločností. Neexistujú odbory profesionálnych vodičov, alebo zastupiteľstvá, sú akurát tak rôzne blogy a komentáre k nim, ale to je všetko. Skôr verím tomu, že zasiahne únia. Či už na poli minimálnych miezd alebo v oblasti ubytovania. A verím, že sa tak stane do roka či do dvoch. Aj napriek tomu, že naši politici budú proti tomu určite protestovať.

(Slová kamionistu z južného Slovenska zaznamenal Szilárd Somogyi.)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Žijem v Dunajskej Strede, väčšinou píšem v maďarskom jazyku, skúsenosť však hovorí, že niektorým témam pomôže, ak sú publikované aj v slovenčine. Zaujímam sa o.i. o emancipáciu znevýhodnených.

Blogy

|