BLOG
Radovan Kovac
Radovan Kovac
875

Uvedomuje si Slovensko, aké má privilégium byť členom Európskej únie?

Prečo som zmenil svoj názor na EÚ, čo všetko by sme si ako Európania mali vážiť, ako vidím utečeneckú krízu a v čom vidím najväčší problém našej mentality.

Mier, sloboda cestovať, študovať, žiť, užívať paletu ľudských práv a slobôd. Spolupráca krajín, ktoré zažili prvú a druhú svetovú vojnu a rozhodli sa, že sa poučia z krvavej minulosti ovplyvnenej ideológiou o nadradenosti jednej rasy nad druhou a vytvoria podmienky na to, aby čo najväčší počet ľudí mohlo viesť dôstojný život.

Do svojich 23 rokov som si skutočne neuvedomoval, akú obrovskú výhodu mám ako občan členského štátu Európskej únie. Žil a študoval som na Slovensku a len zopár krát som navštívil inú krajinu. Isté obdobie som EÚ dokonca vnímal negatívne a kritizoval ju za zlý vplyv na naše hodnoty. Až potom som začal cestovať a spoznávať jej výhody.

V roku 2014 som strávil jeden semester na Islande v rámci programu Erazmus (Island síce nepatrí do EÚ, ale je členom Schengenského priestoru).

Mal som možnosť spoznať školský systém, v ktorom je učiteľ k dispozícii študentovi, keď to potrebuje a snaží sa ho reálne niečo naučiť. Spoznal som jeden z najslušnejších a najochotnejších európskych národov a tiež ich jedinečnú prírodu.

Počas môjho štúdia na Slovensku som dve letá brigádoval v nemeckom Mníchove, kde som si za 6 týždňov dokázal zarobiť dosť peňazí na to, aby som si nemusel privyrábať takmer celý nasledujúci akademický rok. V nemocnici, kde som pracoval, sa ku mne lekári a zdravotný personál vždy správali milo, napriek tomu, že som tam bol len upratovač.

Od roku 2016 žijem v Dubline, kde som si dva týždne po príchode našiel prácu a bol som prekvapený, ako je možné, že sú tu všetci ľudia takí priateľskí a otvorení.

Cieľom Únie je neustále približovanie sa k ideálu o dôstojnom živote v mieri pre každého. Európska únia je to najlepšie, čo sa Slovensku mohlo stať. Bez nej by sme boli len malou postkomunistickou krajinou bez akéhokoľvek vplyvu na dianie vo svete. Slovenskí politici by neboli pod takým vonkajším tlakom ako sú dnes zo strany EÚ, aby nezneužívali svoju moc a rešpektovali práva a slobody občanov.

Európska únia nás potrebuje oveľa menej ako my potrebuje ju. Momentálne sme jej viac na príťaž ako na osoh. Žiaden iný systém na svete nie je tak nastavený na zlepšenie života obyčajného človeka ako Európska únia. Vysoké školstvo je vo väčšine európskych krajín bezplatné alebo veľmi lacné (až na výnimky), čo nefunguje takmer nikde vo svete. Sociálny systém v EÚ je nastavený tak, že vás štát v prípade straty zamestnania, zdravotných problémov či iných náročných situácii finančne podporí. Zdravotná starostlivosť je bezplatná alebo veľmi lacná v každej EÚ krajine, v čom spočíva obrovský rozdiel v porovnaní so zdravotným systémom v USA, kde sa platia vysoké poplatky za všetky úkony.

Vďaka eurofondom sa podarilo financovať veľké množstvo projektov, ktoré pomohli rozvoju infraštruktúry, modernizácii škôl a nemocníc, znížili nezamestnanosť, zveľadili verejné priestranstvá, kultúrne pamiatky či financovali stavbu nových ciest (130 kilometrov za prvých 10 rokov členstva v EÚ). Do roku 2014 prijalo Slovensko od EÚ 12,86 miliardy eur (Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva SR v EÚ, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí).

Úrad ombudsmana fungujúci na Slovensku od roku 2001 ako jedna z podmienok vstupu krajiny do EÚ dohliada podľa Ústavy SR na správny výkon exekutívy a dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd fyzických a právnických osôb v konaní pre orgánmi verejnej moci. Práca ombudsmana, jeho postoje k aktuálnemu dianiu v oblasti porušovania ľudských práv na Slovensku a jeho výročné správy majú informovať verejnosť o ich stave, vytvárať verejný tlak na štátne orgány a prispieť lepšiemu dodržiavaniu a vymáhaniu týchto práv.

Európska únia sa svojím zodpovedným prístupom k planéte stala jednotkou v ochrane životného prostredia.

Od júna 2017 bol zrušený roaming v rámci EÚ. Okrem toho Únia každoročne príjme obrovské množstvo právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a ďalších oblastí, ktoré majú priamy dopad na skvalitnenie nášho života.

Výhody EÚ sú pre každého. Pre obyčajných ľudí.

Ľudia majú tendenciu báť sa vecí, s ktorými nemajú skúsenosť. To bol aj môj prípad predtým, než som si uvedomil, aké mám šťastie, keď nepotrebujem víza na cestovanie, štúdium alebo zamestnanie sa v hociktorej z EÚ krajín. Keď som sa v marci 2016 po niekoľkých mesiacoch v USA vrátil na Slovensko a nevedel som, čo ďalej, mal som možnosť rozhodnúť sa, či chcem ostať na SR alebo žiť v inej európskej krajine. Po zvážení všetkých pre a proti, som sa rozhodol pre Dublin a do týždňa som sa tam presťahoval. Ako som už vyššie spomenul, žijem tam dodnes. Samozrejme, že na takéto spontánne rozhodnutia musí mať človek dobrodružného ducha a žiadne záväzky. Chcem však poukázať na to, že to je možné a ak má človek dostatok šťastia, tiež nie náročné.

Bohužiaľ, stretol som sa aj s mladými Slovákmi, ktorí počas leta pracovali v Nemecku a neskôr podporovali hnutia, ktoré boli otvorene proti nášmu členstvu v EÚ. Nerozumiem tomu. Zdá sa, že mnohým ľuďom nedochádza, o čo všetko môžu prísť nerozvážnym nasledovaním populistických a neobjektívnych názorov. Niektorí z nich mi ani nevedeli rozumne odôvodniť, prečo dali hlas protisystémovej strane.

Osobne poznám ľudí z Brazílie, Venezuely, Filipín, Palestíny či iných krajín, ktorí prišli študovať do Írska alebo inej európskej krajiny a pripomínajú mi, aké mám šťastie byť Európanom. Užívať si všetky tie možnosti bez toho, aby som si ich nejakým spôsobom zaslúžil. Proste som sa narodil v správnej krajine. Po vypršaní ich študentských víz často musia odísť späť do svojej krajiny, napriek tomu, že by veľmi chceli ostať.

Životná úroveň väčšiny ľudí v týchto krajinách je veľmi biedna. Brazília patrí dlhodobo medzi krajiny s najväčším počtom vrážd na obyvateľa (v rokoch 2006 – 2016 to bolo podľa portálu www.ft.com 553 000 ľudí). Madurov systém vo Venezuele má za následok nedostatok základných potravín, čo vedie ku každodenným nepokojom a úmrtiam. Problémy s drogovou kriminalitou na Filipínach a neustále nepokoje na území Palestíny a ďalších krajín na Blízkom Východe znepríjemňujú každodenný život tamojších obyvateľov. Mohol by som pokračovať s menovaním ďalších krajín sveta, kde sú životné podmienky ich obyvateľov mnohonásobne horšie ako v hociktorej z EÚ krajín.

Áno, aj Európa má svoje problémy. V súčasnosti je zrejme najväčším z nich vlna utečencov prichádzajúca z krajín zmietaných nepokojmi a vojnou.

Musíme uznať, že ľudia, ktorí sú ohrození na živote z dôvodu vojny alebo sú prenasledovaní z náboženských, rasových, či politických dôvodov, potrebujú našu pomoc a nemôžme sa im otočiť chrbtom. Podmienky na ich prijímanie je však nevyhnutné nastaviť tak, aby sa v čo najväčšej miere obmedzil vstup neoprávnených migrantov, aby sa celý proces udeľovania azylu urýchlil a sprísnil a dbalo sa viac na ochranu európskych hraníc a bezpečnosti. Tiež je nutné prepracovať systém po ich prijatí tak, aby sa zabránilo zvýšeniu kriminality a došlo k integrácii s domácim obyvateľstvom. To už konečne začínajú chápať aj európski politici.

Ide o veľmi komplikovanú tému, ktorá polarizuje spoločnosť a je príčinou vzniku extrémistických politických strán. Tieto strany využívajú strach na presadzovanie svojich záujmov, ktoré môžu v konečnom dôsledku viesť k obmedzeniu práv a slobôd nás všetkých.

Predtým, než si vytvoríme konečný názor na istú tému, by sme mali snažiť získať čo najviac relevantných informácii z rôznych, aj protichodných zdrojov a na základe nich objektívne zhodnotiť situáciu. Je potrebné si uvedomiť, že ľudia z rôznych krajín a kultúr sa neustále sťahovali a navzájom miešali a tak to bude aj naďalej. Samozrejme, štáty musia prijať vhodné opatrenia na ochranu demokracie a bezpečnosti jej občanov. Všetko je potrebné robiť v primeranom rozsahu a nie prikláňať sa k radikálnym riešeniam.

Mnoho Slovákov, ale aj občanov iných európskych krajín, sa necháva ovládať strachom a klamlivými informáciami, ktoré v nich budujú nenávisť voči všetkému cudziemu, predovšetkým utečencom. Ľuďom chýba empatia a vďačnosť. Máme tendenciu všetko kritizovať a nevážime si to, čo máme. Začnime využívať možnosti, ktoré nám EÚ a Slovensko dáva a doprajme to aj iným. Ak nie sme spokojní so svojimi životmi, nehľadajme vinníka v inej osobe alebo systéme, ale zmeňme samých seba. Nie vždy je to jednoduché, ale dá sa to. Ako Európania v dobe internetu máme možnosti ako nikdy predtým. Začnime ich objavovať a učme sa pochopenia a otvorenosti.

Európska únia nie je dokonalá a ani nikdy nebude. Musí čeliť rôznym výzvam, ktoré prichádzajú zvnútra aj zvonka. Jej cieľom je však neustále približovanie sa k ideálu o dôstojnom živote v mieri. Ide o jeden z najlepších projektov v histórii ľudstva, ktorý bol vytvorený pre ľudí a ktorého výhody môže využívať ktorýkoľvek z jej občanov. Je to len na našom rozhodnutí. Môžeme v nej vidieť nepriateľa, ktorý obmedzuje suverenitu nášho štátu v rozhodovaní o určitých otázkach alebo úžasnú príležitosť na spoznávanie iných kultúr, štúdium, kvalitnejší život, nájdenie si lepšie platenej práce či začatie podnikania v hociktorej z krajín EÚ.

Napriek snahe EÚ inštitúcii o zlepšenie života jej občanov zostáva najväčšia zodpovednosť za stav štátu a jeho budúcnosť v našich rukách a záleží len na nás, či necháme vládnuť populistických politikov, ktorým ide len o moc a peniaze alebo odvrátime tento trend a dáme šancu takým, ktorí svojimi činmi ukazujú ľudskosť a jasne sa stavajú na stranu progresu.

Ukazovateľom úrovne vývoja krajiny by však nemalo byť len politické smerovanie, ale tiež správanie sa jej občanov v každodennom živote, a to k sebe navzájom ako aj voči príslušníkom iných krajín.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|