BLOG
Lívia Jánošíková
Lívia Jánošíková
1 589

Čím si prechádza bežná poledancerka na Slovensku

Pole dance je moja vášeň už niečo cez 3 roky. Za ten čas som okrem sily, ohybnosti a sebavedomia nabrala aj veľa nepríjemných skúseností, o ktoré by som sa chcela podeliť. Dôvod je jednoduchý – keďže je pole dance časom stále viac a viac obľúbený šport, tým sa aj viac dostáva medzi ľudí a rozpráva sa o ňom. Pred niekoľkými rokmi keby ste napríklad povedali mojím rodičom, že chcete robiť pole dance, tak by vás pravdepodobne poslali tancovať na pole. Niektorí ľudia aj tak stále nevedia, čo pole dance znamená a keď im to chcete priblížiť, tak im poviete, že robíte tanec na tyči. A tu nastávajú všelijaké možné reakcie, ktoré by som chcela rozobrať trošku podrobnejšie.

 

1. Reakcia – „Tanec pri tyči? Takže ty tancuješ vlastne v bare/robíš striptérku, že?“

 

Toto je asi (bohužiaľ) najviac bežná reakcia, s ktorou sa človek vykonávajúci tento šport stretne. Tanec pri tyči má totiž veľa ľudí vo svojej hlave zafixovaný ako striptíz. Ja osobne v tom žiaden problém nevidím a striptérky si vážim. Byť dobrou striptérkou/striptérom totiž nie je až tak jednoduché. Okrem toho, aj keby som robila striptérku a tancovala po baroch-nebolo by to stále moje slobodné rozhodnutie? Bolo. Pre mňa je to vždy koniec takejto debaty. Pole dance a striptíz je však veľký rozdiel a chápem, že pre niektoré ženy to môže byť dosť urážajúce, lebo v našej konzervatívnej krajine máme zakorenené to, že akési „predávanie svojho tela“ je niečo zlé a všetky ženy by sa za to mali hanbiť – na tomto je vtipné hlavne to, že zase sa v tomto smere upriamuje pozornosť len na ženské pohlavie a málokto si všimne, že muži si za tieto služby platia. Súdiť ľudí kvôli záujmom, rozhodnutiam a povolaniu (najmä ak sa ich rozhodnutia absolútne netýkajú vás) je pre mňa nepochopiteľné. Všetci totiž robíme zlé aj dobré rozhodnutia v našich životoch. Takisto je na dlhú debatu to, že čo je dobré a čo zlé rozhodnutie. Koniec koncov – ak sa už idete znižovať pod svoju úroveň a idete súdiť iných, tak prosím súďte nie len ženy, ale aj mužov a v prvom rade seba. Vážte si silu slova. Pole dance a striptíz sa líšia minimálne v tom, že pri pole dance sa ľudia nevyzliekajú a často veľa žien preferuje názov „pole fitness“.

 

2. Reakcia – „A to musíte byť tak vyzlečené?“

 

Áno. Musíme. Pred nejakým časom som dostávala na instagrame veľa správ, respektíve reakcií na môj pole dance. Veľa z nich boli typu: „Nemôžeš sa viac obliecť? Veď ti vidno celý zadok…“. No, nemôžem sa viac obliecť. Vysvetlenie je jednoduché – tyč sa kĺže. Existuje viacero materiálov, z ktorých sa tyč vyrába – najčastejšie chróm a oceľ. Verte či nie (môžete si to prísť pokojne vyskúšať), tento materiál je nesmierne klzký a jeden zo spôsobov ako tomu predísť je ten, že si dáte čo najmenej oblečenia, lebo na holej koži sa to až tak nekĺže. Aby som predišla nejakým nedorozumeniam v komentároch – existujú aj také tyče, na ktorých sa to nekĺže a môžete (musíte!) byť na nich oblečení. Tieto tyče sú latexové a sú o dosť drahšie, ale z osobnej skúsenosti musím povedať, že ich využitie nie je až tak veľké. Ak nie ste na týchto tyčiach oblečení, tak je veľká pravdepodobnosť, že si popálite kožu a celkovo mne sa ten materiál v rukách dosť zle drží. Je však vhodný (podľa mňa) hlavne pre začiatočníčky, ktorým sa tyč na začiatku veľmi kĺže, lebo ešte nie sú zvyknuté na úchop oceľovej a chrómovej tyče. Takisto sa na nej veľmi dobre skúšajú nové prvky, práve kvôli spomínanému – skoro žiadnemu kĺzaniu. Zvláštne je aj to, že pri ostatných športoch ľudia nevidia až taký problém to, že športovci/športovkyne sú menej oblečené. Napríklad plážový volejbal, gymnastika, plávanie. Každý šport si vyžaduje iný odev a my s tým nič nenarobíme – ale ani nechceme. Ešte by som rada podotkla, že ak za športom vidíte niečo vulgárne, tak problém nie je v tanečníčkach, ale vo vás. My totiž tancujeme pre seba, nie preto, aby sme sa niekomu páčili a vyzerali podľa vás sexy.

 

3. Reakcia – „Nevadí to tvojej rodine/priateľovi?“

 

Vadí. Nevadí. Je to dôležité? Ľudia budú mať vždy nejaký názor (alebo skôr predsudok) na všetko a je úplne jedno, či je to rodina, priateľ, alebo nejaký náhodný človek, ktorého vidíte na ulici. Z mojej osobnej skúsenosti môžem povedať toľko, že moja rodina nebola úplne stotožnená s tým, že tancujem pole dance. Práve kvôli predsudkom. Keď som si však potom kúpila tyč domov a vyskúšali sa na ňu zavesiť, hneď pochopili, že to až taká sranda nie je. Takto sa ľahko lámu predsudky. Ak niekomu nestačí vysvetlenie, mal by si to vyskúšať na vlastnej koži. Mám však známu, ktorú v tom rodičia podporovali až tak, že začala tancovať aj mamka a ocko. Čiže je úplne jedno, komu to vadí a komu nie. Je to náročný šport a keď niekomu vadí pohyb, tak nemá zmysel mať takého človeka pri sebe.

 

4. Reakcia -„Myslel/a som si, že poledancerky sú chudšie…“

 

Áno dámy a páni, aj s týmto sa človek môže stretnúť. Mne to síce nikto nikdy nepovedal, ale keď som pri kamarátoch scrollovala rôzne videá, z ktorých beriem inšpiráciu, tak neraz padol tento komentár na niektorú z tanečníc. Tu už zachádzame do témy body shaming, ktorej sa v tomto článku veľmi venovať nechcem. Pole dance môže robiť každý -každý človek totiž môže športovať. Váha nemá nič spoločné s pole dancom. Je to šport, pri ktorom sa učíte pracovať s vlastnou váhou a telom. Nie je pravidlo, že čím chudší človek, tým sa ľahšie na tyči zdvihne, je tam omnoho viac faktorov.

 

Pri pole dance je krásne to, že svoje telo začnete milovať nielen kvôli tomu ako vyzerá, ale hlavne preto, čo všetko dokáže.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|