Crashkurs k vysielaniu pracovníkov

O čom sa hlasovalo a prečo to bolo pre SR dôležité:

Slovenskí dopravcovia sa orientujú hlavne na medzinárodnú dopravu. Nemecko je pre Slovensko najdôležitejší obchodný partner, či už v objeme dovozov, alebo vývozov.

Západné členské štáty, ktoré prijímali pôvodnú smernicu o vysielaní v roku 1996 zastávali názor, že doprava patrí do rozsahu smernice, kým členské štáty, ktoré vstupovali do EÚ v 2004 vodičov za vysielaných pracovníkov nepovažujú.

V ponímaní Slovenskej republiky je vodič na zahraničnej pracovnej ceste s odpovedajúcimi diétami, ale vzťahujú sa neho zákony o minimálnej mzde SR.

Viditeľné rozpory sa objavili už v roku 2011, kedy zákon o minimálnej mzde prijalo Rakúsko, potom nasledoval v roku 2015 nemecký MiLoG a francúzsky Loi Macron.

Pre slovenských dopravcov bolo veľmi náročné, až likvidačné, postupovať vždy podľa iných podmienok a vyplácať vodičovi vždy inú minimálnu mzdu, navyše výrazne vyššiu vo Francúzsku či Nemecku a iba preto, že tam robí nakládku/vykládku alebo územím prechádza. Okrem toho na nich boli uvalené ďalšie administratívne požiadavky (zástupca v krajine, preklady dokladov a pod.).

Od mája 2015  prebiehalo konanie o porušení európskej legislatívy voči Nemecku, Francúzsku a Rakúsku, ktoré je dodnes bez výsledku. Európska komisia napriek urgenciám už tri roky nekoná.

 Hlasovanie vo výboroch:

Namiesto vymáhania platnej legislatívy, navrhla Komisia nový balíček návrhov „Balík mobility“. Jeden z nich mal špecifikovať, akým spôsobom sa budú pravidlá o vysielaní aplikovať na vodičov medzinárodnej nákladnej dopravy.

Pre slovenských vodičov to bola celkom dobrá správa, pretože by sa tým skončila právna neistota a diskriminačné požiadavky iných štátov.

Výbor pre dopravu Európskeho parlamentu (TRAN) rokoval viac ako rok a výsledkom bol vyvážený návrh, po ktorom malo nasledovať ďalšie vyjednávanie s Radou, teda s ministrami dopravy zo všetkých členských štátov. Tento kompromis aplikoval prísnejšie pravidlá o vysielaní pracovníkov na kabotáž (doprava, ktorá začína aj končí v inom členskom štáte), ale úplne oslobodil medzinárodnú nákladnú dopravu.

Výbor pre zamestnanosť (EMPL) ako poradný výbor prijal oveľa prísnejšie znenie, ktoré navrhovalo aplikovať národnú legislatívu na každého jedného vodiča pri prekročení hraníc od prvého dňa. Na vodiča, ktorý cestuje napríklad zo Slovenska do Portugalska by tak muselo byť v priebehu pár dní uplatnených 5 rôznych podmienok na jeho odmenu, dovolenku, špeciálne bonusy, kolektívne zmluvy a tak ďalej. Toto znenie ale prešlo iba o jeden hlas a to tiež kvôli veľmi komplikovanému poradiu hlasovania.

 Hlasovanie na plenárnom zasadnutí EP, 4.7.2018:

Európsky parlament odmietol správu TRANu poslať ďalej na trialógy (rokovania medzi Radou, Parlamentom a Komisiou) a vrátil ho na hlasovanie plenárneho zasadnutia. Návrh tak mohla schváliť iba nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, ktorých je celkovo 751.

Správy výborov TRAN a EMPL boli diametrálne odlišné a v Rokovacom poriadku existujú pravidlá na to, ako má vyzerať poradie hlasovania (voting list) o pozmeňujúcich návrhoch. Okrem správy výboru TRAN a stanoviska výboru EMPL sme mali na stole samostatné pozmeňujúce návrhy od niektorých poslancov, ktoré musí podpísať minimálne 38 poslancov alebo návrhy politických frakcií. Poradie hlasovania tak bolo veľmi komplikované a podpísalo sa pod zablokovanie celého návrhu.

Ak je na plenárku viac ako 50 pozmeňujúcich návrhov k jednému návrhu, môže predseda parlamentu poslať návrh spať do výboru, ak to navrhne spravodajca návrhu, šéf výboru, politická strana, alebo 38 poslancov.

Neboli len 2 rozličné správy z výborov, ale aj rôzne kompromisy medzi tým. Nikto nemal väčšinu a neexistoval dohodnutý „stredný“ kompromis, celá téma bola extrémne spolitizovaná.

 Najprv sa hlasovalo o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch a nikto nevedel, aké finálne znenie bude napokon schválené. Preto sa na záver ešte hlasuje o tom, či je pre poslancov v poriadku mix prijatých pozmeňujúcich návrhov.

Pre Slovensko bol najdôležitejší dodatok č. 70, ktorý medzinárodnú dopravu úplne oslobodzoval od pravidiel Smernice o vysielaní a bol to kľúčový bod celého hlasovania. Nakoniec neprešiel veľmi tesne, iba o dva hlasy (Za bolo 332, proti 333 a hlasovalo spolu 673 poslancov). Po sčítaní hlasov vyšlo najavo, že proti hlasovali všetci europoslanci za Smer SD, a tým konali nielen v rozpore so záujmami Slovenska ale aj v rozpore s oficiálnou líniou vlády. Pani Smolková ako jediná svoje hlasovanie neskôr upravila, ale výsledky hlasovania už sú nemenné.

Poslanci neboli spokojní s výsledkom, to je s odhlasovanými pozmeňujúcimi návrhmi (prešlo napríklad 10 dňové vyňatie dopravy, ale to zas niektorým nestačilo) a preto nepodporili výsledné znenie návrhu. Spravodajkyňa (Merja Kyllonen) preto požiadala predsedajúceho, aby sa hlasovalo o tom, že sa návrh vráti do Výboru pre dopravu a ešte sa pokúsi nájsť širší súhlas medzi jednotlivými poslancami a poslanci to schválili.

 Čo sa stane teraz:

Rokovania začínajú nanovo, budú sa podávať nové pozmeňujúce návrhy a prijme sa nová správa Výboru pre dopravu a pravdepodobne aj Výboru pre zamestnanosť.

Momentálne sa vzťahuje na vodičov od prvého dňa smernica v pôvodnej podobe z 1996, čiže sa aplikuje iba minimálna mzda.

V deň kedy prejde tento nový návrh, sa na vodičov začnú vzťahovať všetky národné predpisy o odmeňovaní, kolektívnych zmluvách, bonusoch atď. Pre našich dopravcov by to bolo oveľa horšie ako teraz, pretože by to bola oveľa vyššia administratívna záťaž a najmä by museli dorovnávať mzdy slovenských vodičov na úroveň napr. nemeckých a nie iba na úroveň ich minimálnej mzdy. K tomu všetkému slovenská legislatíva znevýhodňuje našich vodičov, lebo diéty nesmú byť súčasťou nárokov spadajúcich do minimálnej mzdy.

Moja snaha bude opätovne osloviť čo najviac poslancov, aby vodiči boli vyňatí zo smernice o vysielaní pracovníkov. Okrem toho pripravujeme s ostatnými europoslancami ďalší list komisárke pre dopravu, Violete Bulc ohľadom nevymáhania platnej legislatívy a diskriminačných požiadaviek Francúzska, Nemecka a Rakúska.

 Ako do toho vstupoval Macron:

Francúzsky prezident bol ešte pred svojím zvolením do úradu, ako minister financií, zodpovedný za francúzsky zákon o minimálnej mzde, ktorý diskriminoval prepravcov z iných krajín. Zákon sa aj z toho dôvodu prezýva Loi Macron.

Platila neoficiálna dohoda z rokovaní v Rade o Smernici o vysielaní, že doprava bude oslobodená, ak sa odsúhlasí všeobecná Smernica o vysielaní pracovníkov. Naša vláda to označovala za prioritu a svoju červenú líniu. Po stretnutí Macrona s Ficom v Salzburgu, Robert Fico otočil a súhlasil so Smernicou o vysielaní, aj preto sa pri vysielaní vodičov očakávali ústupky zo strany západných krajín.

Žiaľ, dohody opäť raz neplatia. Macron údajne pred hlasovaním volal predsedovi parlamentu Tajanimu. Ich oficiálne stanovisko k Návrhu o vysielaní vodičov je – od prvého dňa majú na vodičov platiť pravidlá o vysielaní pracovníkov a žiadne ústupky v žiadnom prípade.

Takto vyzerá politická agenda prezidenta Macrona, ktorý to zároveň nazýva odborným a európskym riešením.

 Podrobné vysvetlenie o čom je celý návrh Smernice je aj v mojom článku na euractiv,- https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/doprava-ako-sucast-smernice-o-vysielani-myty-a-realita/