Denník N

Takéto školstvo chcem ja – diel 1.

Je ľahko kritizovať beztak nedokončenú robotu ministerky Lubyovej na reforme školstva. Ja som sa rozhodol predostrieť konkrétnu víziu.

Minulý mesiac nám Ministerstvo školstva poskytlo správu, v ktorú sme už nedúfali.  A síce že bol v plnom znení predstavený a vládou schválený Národný Program Rozvoja Vzdelávania a Výchovy (NPRVV) (čítaj najväčšia reforma školstva za posledných 25 rokov). Osobne som tento návrh prijal, v rámci možností, pozitívne. Na druhej strane však ostávam opatrný, ba až skeptický čo sa implementácie programu týka.  

Prvým očividným problémom NPRVV je, že zatiaľ nebola schválená celá reforma, ale len prvý z piatich akčných plánov. To znamená, že z celej dekády od 2018 do 2027 kedy sa má reforma udiať, poznáme konkrétne kroky zatiaľ len pre prvé dva roky. Lubyovej nedokončená práca v konečnom dôsledku prináša viac neistoty ako riešení. Ľahko je však bezbreho kritizovať – preto by som pani ministerke, ako aj Vám všetkým, rád v troch častiach predostrel svoju víziu pre reformu školstva kde sú študenti spokojní, učitelia docenení a spoločensky uznávaní a školstvo inkluzívne.

 

Časť prvá: Spokojný študent je konkurencieschopný

Absolútnou prioritou v reforme školstva musí byť spokojnosť študenta. Rovnako však nemôžeme zabudnúť na konkurencieschopnosť žiakov/študentov na trhu práce po ukončení vzdelávacieho procesu. Ako však môžeme skĺbiť to, aby bol študent v škole spokojný a zároveň bol efektívne pripravovaný na odchod zo školy?

Výskum ukázal, že až 73% žiakov je motivovaných známkami, strachom, alebo odmenami a teda im chýba vnútorná motivácia osobnostne a vedomostne rásť. To zas značne poznačuje ich schopnosť sa vzdelávať a teda pripravovať nie na súčasný svet, ale na ten, čo tu bude o 5 až 10 rokov; svet, v ktorom práce v automobilkách budú automatizované a najviac cenené schopnosti nebudú manuálne.

Preto si predstavujem reformu školstva, ktorá nám prinesie nasledovné: intenzívnejšiu tímovú spoluprácu medzi žiakmi a študentmi, výučbu kritického myslenia a práce s informáciami a ktorá ponechá priestor pre inováciu tak, aby vzdelávací systém dokázal reagovať na stále rýchlejšie tempo zmien vo svete.

Tímová práca

Podľa OECD je na Slovensku až 33% pracovných miest pod vysokou hrozbou automatizácie a dokopy vyše 70% pracovných miest je pod nejakou hrozbou automatizácie – najviac v priemysle a poľnohospodárstve. V skratke, manuálne práce tu o chvíľu nebudú.

Pracovný trh bude do 10 rokov požadovať schopnosti ako komunikáciu a tímovú prácu. Preto je extrémne dôležité tieto schopnosti našim deťom vštepovať už počas ranného štádia vzdelávania. V praxi by to znamenalo viac skupinových projektov na základných školách. Momentálne je každý jeden žiak uzavretý v bermudskom trojuholníku žiak-učiteľ-učebnica. Osobne by som radšej videl výváženejší vzťah a to v štýle žiak-mentor-kolektív-moderná učebnica.

Benefity tímovej práce sú však oveľa dalekosiahlejšie. Tímová práca napríklad pomáha počúvaniu s porozumením, pomáha deťom nadobudnúť sebavedomie a dokázateľne znižuje počet prípadov šikany.

Takýto systém vybaví naše deti presne tými schopnosťami, ktoré budú v budúcnosti potrebovať a ktoré od nich bude trh práce požadovať.

Kritické myslenie a práca s informáciami

Doba fake news nezasahuje len americké voľby, britské referendá a vysokú politiku. Zasahuje aj do nášho bežného života. Nekritický prístup k informáciám dostupným online je v prípade ľudí odmietajúcich očkovanie zodpovedný za epidémiu osýpok na východe Slovenska. Náš každodenný výber potravín, liekov, aktivít a mnohých iných vecí je ovplyvnený tým, čo si kde prečítame. A prečítame si hocičo.

Stále však naše školy predstavujú relatívne bezpečný priestor, v ktorom sú vyučované informácie pravdivé a kde sa rakovina nelieči pochybými metódami. Problémom však je, že tieto bezpečné informácie musia deti memorovať a nie nad nimi kriticky uvažovať. Vo svete kde pravda je čoraz viac relatívna je dôležitejšie vedieť si informáciu overiť a nie si ju len slepo zapamätať.

Preto chcem vidieť reformu školstva, kde bude poskytovaná odborná a metodická podpora učiteľom, ktorý zas budú vedieť žiakom poskytnúť sadu kľúčov, s ktorými budú vedieť rozobrať a zhodnotiť každú informáciu. Ako to bude vyzerať v praxi? Potrebujeme začať podporou učiteľov. Doba sa rýchlo mení, pribúdajú nové zdroje informácií, fakty a argumenty sa rýchlo v témach striedajú. Potrebujeme priebežne vzdelávať učiteľov a pripravovať ich na to, aby v informačných zdrojoch držali krok so svojimi študentmi, aby s nimi vedeli diskutovať na hodinách. Chcem si predstaviť hodiny, kde žiaci a študenti diskutujú, pochybujú a pátrajú po viacerých zdrojoch informácií, trénujú ich vyhľadávanie a dostávajú spätnú väzbu na informácie, ktoré nachádzajú.

Takáto reforma nielen že popchne študentov k tomu aby sa vzdelávali a rozvíjali následkom vnútornej motivácie, ale zároveň viditeľne zvýši ich konkurencieschopnosť na trhu práce.

Spokojnosť študentov je teda jedným zo základných pilierov reformy školstva. Celá reforma však nestojí len na jednom, ale na viacerých pilieroch – v neposlednom rade aj na pilieri kvalitných pedagógov a ich príprave a kontinuálnej rekvalifikácii tak, aby vedeli študentom poskytnúť také vzdelávacie prostredie, o akom tu píšem. O tom si však viac povieme v budúcej časti.

Teraz najčítanejšie

Martin Poliačik

Martin Poliačik študoval systematickú filozofiu na Trnavskej univerzite. Jeho cesta ku kritickému mysleniu je spätá so Slovenskou debatnou asociáciou, v ktorej od roku 1996 pôsobil postupne ako debatér, rozhodca, medzinárodný tréner a tri roky ju viedol z pozície výkonného riaditeľa. Desať rokov bol aktívnym slovenským a európskym politikom. Je doktorandom na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a spolu s manželkou Hanou sa venuje podnikaniu, lektorskej a konzultantskej praxi. Vedie Akadémiu kritického myslenia a s individuálnymi klientmi a klientkami pracuje na zlepšovaní ich komunikačných, prezentačných a rozhodovacích schopností. So spoluautorkou Lindou Lančovou napísal knihu o kritickom myslení Poriadok v hlave, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N v roku 2022.