Hodiny

Hodiny na stene, celkom pohľadné, moderný dizajn. Dostala ich od dcéry, nebolo to k sviatku, doniesla ich len tak, pre potešenie. Zvláštne slovo, v spojení s hodinami určite, nepozdáva sa jej.

Naraňajkovala sa už dávno, aj hlad sa pomaličky hlási o slovo. Nemožné, veď je skoro ráno, tisne sa na jazyk nezainteresovanému. Pre niekoho možno, ale začiatok jej dňa má iné parametre. Spánok je od istého času chabý, zlepšenie neprichádza, skôr naopak, aj bolesti sa hlásia o slovo. Sťažovať sa? Ani nápad, rozlepené oči signalizujú ďalší deň, dar, ktorý sa neodmieta.

Jedna lyžička, dve, ešte polovica tretej, trocha cukru k tomu. Rýchlovarná kanvica už vydáva hlasný zvuk, vriaca voda bude čoskoro. Krásna pena, kávička je hotová. Krvný tlak má v poriadku, dokonca o niečo nižší, dve kávy denne si dovoliť môže. Premieša, chvíľku nechá postáť a sŕka, pomaličky, spôsobne. Zvyk, presne ako pred rokmi, len času toľko nebolo, všetko musela robiť náhlivo.

Čas pokročil, pomaličky by sa chystala von, prechádzka v okolí osviežuje telo i myseľ. Rituál, dodržiava ho každý deň, ani horšie počasie nie je prekážkou. Dnes nie, zmena je život. Otvorí dvere, vyjde na balkón. Rýchlym pohľadom skontroluje kvety, slušná záhradka, aj bylinkám sa darí. Oprie sa o zábradlie, hľadí smerom k domu. Veľký pohyb na ulici nie je, mamičky s deťmi ešte nevyšli a väčšina populácie je už v pracovnom procese. Vietor, oprie sa do nej, telom jej prebehne chlad. Pohľad na teplomer je klamlivý, studený vietor nie je príjemný spoločník.

Už je vo vnútri, prechladnúť jej nie je treba, v jej veku sa treba komplikáciám vyhýbať. Šálka kávy zíva prázdnotou, sedí a pozerá pred seba. Hodiny, už zase, oči si nedajú povedať. Sledujú sekundovú ručičku, akoby museli zachytiť aj ten najmenší pohyb. Desať hodín preč, dohodli sa, už mal byť tu. Ani pohľad na položený mobilný telefón ju nepoteší, neozval sa. Príde, určite, sľúbil jej to. Jej najmladší, toľko toho spolu prežili, jemu môže veriť. Sedí a čaká, len tie hodiny, znervózňujú ju.