Denník N

Letné móresy

Pohostinnosť sa v ľudovom prostredí riadila ustálenými a známymi pravidlami, tzv. móresmi.Móres však vyžadoval, aby hosť jedol až po dlhšom, zvyčajne treťom ponúknutí. Nepatrilo sa jesť veľa, skôr len ochutnávať. Ak si hosť nechcel ku stolu prisadnúť, podali mu domáci aspoň chlieb, z ktorého si mal kúsok odkrojiť. To nebolo možné odmietnuť. Aj malým kúskom chleba si uctil domácich, neohrdol ich. Kto to neurobil, domácich urazil. Na svadbách sa mali hostia ponúkať do jedla dokonca desaťkrát.

Začiatkom 20. storočia s príchodom prázdnin sa mešťania, básnici a umelci , maliari, vyšší úradníci, lekári presúvali na vidiek, aby nabrali síl a inšpirácie. Letní hostia si obľúbili osviežujúce čaje z lipových kvetov, medovky, ománu i chutné nápoje z domácich sirupov. Návštevy dolín, okolitých kopcov a salašov patrili k obľúbeným výletom letných hostí . Hostia si cestou na salaš vypočuli rôzne príbehy , miestne povesti, obdivovali nádherné výhľady. Bača odvážnejším hosťom nabral aj halušky s bryndzou , typické jedlo najchudobnejších obyvateľov severných oblastí Slovenska. Bača zvykol hosťom zahrať na fujare aj na gajdách a pridal pár príbehov o vlkoch a medveďoch. Gazdiné sa počas leta nemuseli obávať , čo navaria. Stačilo zájsť do záhrady a mohlo sa variť z čerstvej zeleniny do sýtosti . V 18. st. vznikali prvé ovocinárske spolky a chodilo sa predávať do oblastí , kde sa pestovaniu ovocia nedarilo. Začalo so zavárať, pálila sa pálenka . Jabĺčka a hrušky sa odkladali do sena, do slamy , v studených izbách do skrine a z toho nádherne rozvoniavala celá predná izba. medveďoch. Príprava na zimu bola v plnom prúde.

Slivky dobré ako duša

Slivky mali mnohoraké využitie, buď v čerstvom stave alebo sa konzervovali rôznymi spôsobmi. Z čerstvých slív sa piekli koláče (slivkové osúchy), varil lekvár a pálila pálenka nazývaná slivovica, alebo sa z nich varila polievka nazývaná slivčanka. Sušené sa pridávali do polievok, omáčok, koláčov. Sušením a obchodovaním so sušenými slivkami sa preslávili viaceré obce a regióny, napríklad trenčianska a hornonitrianska oblasť, kde sušiarenstvo dosiahlo najvyspelejšie formy. Varenie lekváru bolo rozšírené na celom území Slovenska. Túto spoločnú prácu sprevádzali rozličné zvyky – susedské stretnutia, ochutnávanie lekváru, sprievody v maskách. Do tradičného slivkového lekváru sa nepridával cukor , preto mohol vydržať aj niekoľko rokov. Varenie lekváru bola spoločenská udalosť. Pôvodne sa slivky pálili v gazdovských kotlíkoch umiestnených v domácnosti, neskôr v živnostenských páleniciach. Pálenie alkoholu podliehalo zdaneniu, pálilo sa vo veľkom množstve doma a tajne. Zo slivkových kôstok sa lisoval olej. Slivky sa využívali pri liečení zápchy, tráviacich ťažkostí, dny a reumatizmu. Svojím pôsobením totiž prečisťujú organizmus, zbavujú ho toxických odpadov a kyseliny močovej.

Čaj z ománu

Oman je prastarý liečivý prostriedok, ktorý sa používal u Slovanov aj na magické účely (hlavne pre obranu). V koreni je skrytá sila slnka. Rastlina vraj odháňa démonov a v predvečer Vianoc sa ňou preto vydymovali stajne a izby.

V obrannej mágii sa používal oman ako prostriedok proti moru a ako amulet mal chrániť pred počarovaním a uhranutím.

Už v stredoveku sa oman používal ako liečivá prostriedok: proti uhryznutiu hadom,pri kašli, kŕčoch, nadúvaní a ischiase. Inde sa používal na ukľudnenie žalúdka – koreň sa spolu s hrozienkami a ďatlami spracovával na zaváraninu. Používal sa aj ako preháňadlo a na podporu menštruácie.

Ďalšie zdroje zas používali oman pri chorobách pľúc, na posilnenie srdca a prečistenie mechúra a žlčníka, pri žltačke a na odčervenie. Často sa spracovával ako víno (tzv. potio paulina) a používal sa takmer na všetko.
Pretože oman symbolizuje silu slnka, omanové kadidlo sa používalo v kadidlách pri slnovrate. Pálenie omanu sa využívalo v časoch smútku, melanchólie, zronenosti a depresie. Jemná, ľahko fialková, gáfrovito-banánová vôňa rozpúšťa nepríjemné pocity, zaháňa negatívne myšlienky a ukľudňuje pri napätí a strese. Podporuje pamäť. Dobre sa mieša so živicami, malinovníkom, hamamelom, jasencom bielym (Dictamnus albus) a šalviou.

Pri pití čaju z ománu sa zvyklo hovoriť. “ omán všetko zle omám “ .

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie