BLOG
Miroslav Špak
Miroslav Špak
1 280

Hlučné ticho

Keď chceme od detí slušnosť, je to naše morálne právo. Je priam nutnosť, aby nás mladí neskúsení počúvali, lebo ich vychovávame a učíme. To my ich učíme slušnosti. To my sme tá „slušnosť“, morálne vzory, ktoré majú nasledovať a učiť sa od nás. My im diktujeme pravidlá etiky a etikety a trváme na ich dodržiavaní, aby sme o nich mohli povedať „Teraz si už slušný.“ Fajn. A čo ak chcú zrazu deti slušnosť od nás?

Pred 29 rokmi sme ako mladí ľudia vyšli do ulíc. Proti politikom, proti režimu, proti celej garnitúre, s ktorou, zdalo sa, že nik a nič nepohne. A boli sme neposlušní. Boli vyhrážky, boli pokusy manipulácie cez médiá, no napokon pokojný „hluk“ kľúčov vyhral. A zrazu bolo po našom. Naša slušnosť vyhrala a začalo sa nanovo s entuziazmom a vierou. S túžbou žiť v krajine, kde nemusí byť sused voči susedovi paranoidný, kde si politik nepomýlil funkciu s monarchiou a kde sa vlastne každý môže miešať do politiky a vyjadrovať sa k nej. Kde samospráva bude znamenať, že si to spravujeme sami, ako vlastnú pokladničku a kde platí konsenzus, nie vôľa zopár nedotknuteľných.

Za tých 29 rokov nám tu vyrástla úplne nová generácia, ktorá je už dospelá. Akosi stále sme ich mali za deti, pretože veď my sme tí, čo sme zjedli múdrosť, pretože sme už raz na ulici dosiahli zmenu. Zrazu sú všetci prekvapení, že mládež bez peňazí, vyzbrojená iba odvahou dokázala naplniť ulice. A že si ešte aj dovoľuje vyjadrovať sa k politike. Čo má čo vôbec vedieť o politike? Viac ako politológovia? Viac ako samotní politici?

Vezmime si len naše mesto. Kedy sa politickým stranám podarilo to, čo týmto mladým za ich vlastné peniaze z ich vlastného vreckového, brigád, štipendií, prasiatok?

Komentátorom vadí, že niekto niečo robí zadarmo a efektívnejšie než politické strany. Niektorí politológovia aj politici ich odsúvajú do kúta a hania za vstup do aktívnej ľudskej, susedskej, komunitnej a teda aj komunálnej politiky.

Partička mladých dievčat a chlapcov, ktorí ešte neriešia rodinné nákupy si povedala DOSŤ!, a bez rozpočtov politických strán, len cez sociálne siete začala kafrať politikom do roboty. Do ulíc vyšlo mnoho mladých ľudí s výčitkami, víziami a asertivitou. Ľudia, ktorých politika naozaj zaujíma a to viac, než tých starších, rezignovaných nad pivom alebo televíznou obrazovkou. Viac ako ľudí, ktorí im vyčítajú, že sú v kuse na webe a uniká im skutočný život. Čo je to skutočný život? 10 hodín vo viaczmennej prevádzke, rýchly nákup, logistika domov, večerné správy a 6hodinový spánok? 10 rokov v takomto kolotoči? Nie priatelia.

Oni nie sú neslušní. Oni sú slušne neposlušní. A my by sme im mali za to tlieskať, nie ich spochybňovať.

Nie keď chcú deti slušnosť od nás.

Politici majú priestor v médiách – je najmenej kúpiť si ho, keď majú za každý hlas vo voľbách (ak dosiahli výsledok nad 3%) okolo 8€. Politické strany a ich fungovanie platíme my zo spoločných peňazí. Tie si však rozdeľujú tak, ako to určia oni sami. A tieto politické strany v živote za tieto peniaze (sumy pohybujúce sa v miliónoch) ani za pomoci PR agentúr nedokázali to, čo tie decká, keď sa zdvihli od počítačov. Aj v našom meste dokázali spojiť masy, dostať na svoju stranu takmer 10 000 susedov, spolubývajúcich, priateľov… Urobili to viackrát po sebe, lebo v civilizovanej krajine je slušnosť úplne regulérnou a základnou požiadavkou. Nadchli svojimi myšlienkami a iniciatívou státisíce ľudí. A to sa politikom nepáči.

Máme tu napríklad skupinku, ktorá má na účte z našich spoločných peňazí cez 5 mil. €. Len preto, lebo bola úspešná vo voľbách. Má jedného aktívneho člena a celá krajská skupinka sa vojde do jedného osobného auta, keď cestujú na poradu do Bratislavy. Potom tu máme ďalšiu partičku, ktorá urobí stretnutie pre takmer 100 priateľov v už naozaj úctyhodnom veku zhruba trikrát do roka, občerstvia sa, rozídu domov pokračovať v jeseni svojho života. A volajú to aktívnou politikou. Potom je tu ešte jedna obyčajná skupinka, iba s 3 miliónmi na účte, tá však nemala a doposiaľ nemá jasno, kto je vlastne jej členom a tak jeden jej zástupca z hlavného mesta občas navštívi aj náš kraj. Alebo tá, čo má demokraciu v názve, lebo pod lampou najväčšia tma. Tá hospodári so zhruba 14 mil. eurami a funguje sa jej dobre. Ľudia si už zvykli na jej kauzy a prešľapy a stratili záujem poukazovať na ne.

Takže milí priatelia, nehaňte mladých, viac, či menej skúsených ľudí za to, že sa aktívne dožadujú slušnosti. Ani za to, že sa chcú zapájať do volieb. Veď ako inak, ak nie cez politiku by mali presadzovať svoju požiadavku na slušné Slovensko? Iba žeby tak, že si my všetci uvedomíme, že slušné Slovensko sa začína v slušnom meste, na slušnej ulici, v slušnej rodine a všetci podľa toho začneme konať a rozhodovať. Veríte ešte politikom a ich sľubom? Ja popravde verím viac tým deckám.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Otec veľkej rodiny. Stavbár. Majiteľ SPAK s.r.o. Poslanec mesta Košice.

Blogy

|